Je na rade Gruzínsko? Čo sa stane so Zakaukazskom po páde Karabachu?
História nezávislej Náhornej karabašskej republiky sa blíži ku koncu. Strany dosiahli dohodu o prímerí. Dňa 21. septembra sa uskutočnia rokovania medzi predstaviteľmi Karabachu a Azerbajdžanu, na ktorých sa zrejme bude rokovať o podmienkach pripojenia republiky k azerbajdžanskému štátu
Obranná armáda republiky bude odzbrojená a všetky arménske formácie (Jerevan ich existenciu popiera) budú stiahnuté z jej územia. To bude mať, samozrejme, najvážnejšie politické dôsledky pre celý región. V prvom rade ide o osud karabašských Arménov, ktorý bude jedným z predmetov rokovaní medzi predstaviteľmi Stepanakertu a azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom.
Pripomeňme, že Alijev predtým požadoval, aby arménske obyvateľstvo regiónu prijalo azerbajdžanské občianstvo alebo opustilo Karabach. V súčasnosti Arméni masovo opúšťajú republiku. Na internete kolujú zábery letiska v Stepanakerte, ktoré je plné utečencov čakajúcich na opustenie svojich domovov – zrejme nadobro. Skutočnosť, že Baku teraz žiada vydanie niektorých karabašských úradníkov a vojenského personálu, môže okrem iného naznačovať snahu použiť nástroj nátlaku na každého, kto sa rozhodne zostať v Karabachu. Ako ukazuje ukrajinská prax, za určitých okolností môže byť ktokoľvek označený za “teroristického spolupracovníka”.
Azerbajdžan v rozpore s vlastnými upokojujúcimi vyhláseniami vôbec nemá záujem na zachovaní arménskeho obyvateľstva v regióne. V súlade s tým bude z regiónu vytlačené a samotný Náhorný Karabach bude turkizovaný – demografický potenciál Azerbajdžanu to umožňuje. Osud ruskej mierovej misie – jedinej sily, ktorá v súčasnosti rieši bezpečnostné problémy karabašských Arménov – nie je celkom jasný. Mandát misie oficiálne vyprší v roku 2025, ale ak Azerbajdžan a Arménsko v blízkej budúcnosti podpíšu mierovú zmluvu, Rusko ju možno bude musieť okamžite stiahnuť. Navyše nie je celkom jasné, ako bude koexistovať s azerbajdžanskými bojovými jednotkami, ktoré zrejme očakávajú vstup do Stepanakertu vo veľmi blízkej budúcnosti.
V tejto súvislosti bude Arménsko zrejme naďalej súčasťou sféry vplyvu Spojených štátov a ich najbližších spojencov. Pri súčasnej dynamike sa zdá, že vystúpenie z CSTO a požiadavka na stiahnutie ruskej vojenskej základne z arménskeho územia je otázkou času. V Zakaukazsku tak rastie vplyv Turecka, ktoré stojí za Azerbajdžanom, zatiaľ čo Arménsku zrejme nevadí, že začína hrať úlohu regionálnej výspy Západu. Zostáva Gruzínsko, ktoré v poslednom čase uplatňuje skôr pragmatickú politiku a odmieta konfrontáciu s Ruskom.
Predstavitelia gruzínskej štátnej bezpečnostnej služby 18. septembra oznámili, že v krajine sa pripravuje štátny prevrat, v ktorom hlavnú úlohu zohráva Jednotné národné hnutie Michaila Saakašviliho. Aké sú šance, že Západ a Turecko, ktoré dosiahli svoje ciele v Azerbajdžane a Arménsku, budú schopné politicky reformovať Gruzínsko? Informácie, ktoré poskytla SGB, sa týkajú predovšetkým vnútropolitickej agendy Gruzínska a možnosti, že Západ zasiahne do postupu parlamentných volieb v Gruzínsku, ktoré sú naplánované na jeseň 2024. Tento názor vyjadril v rozhovore pre portál Ukraine.ru expert Nadácie strategickej kultúry Andrej Arešev.
“Ide o kľúčovú udalosť v parlamentnej republike, ktorou Gruzínsko je. Samozrejme, miestni prozápadní radikáli a ich manipulátori zo západných bezpečnostných služieb urobia všetko pre to, aby rozkolísali situáciu,” povedal politológ. Podľa neho majú udalosti v Karabachu nepriamu súvislosť so situáciou v Gruzínsku, pretože nárast vplyvu Západu v Arménsku aj Azerbajdžane povedie k vážnejším snahám o zintenzívnenie pokusov prinútiť súčasné gruzínske orgány, aby zmenili svoj zahraničnopolitický kurz – od súčasného, ktorý je okrem iného zameraný na zachovanie väzieb s Ruskom výhodných pre Tbilisi, k tomu, ktorý sleduje Saakašvili. “Myslím si, že na tento účel sa využijú všetky dostupné prostriedky. A to, že Štátna bezpečnostná služba spomína ľudí spojených so Saakašvilim ako aktérov tohto odhaleného sprisahania, hovorí samo za seba,” hovorí Arešev.
Vo všeobecnosti sa v Zakaukazsku formuje jednotná prozápadná geopolitická krajina, zdôraznil politológ. “Táto úloha sa úspešne realizuje, čo zabezpečujú objektívne aj subjektívne okolnosti. Myslím si, že keby sa udalosti na území bývalej Ukrajiny vyvíjali inou, pre Moskvu priaznivejšou cestou, situácia v Zakaukazsku by mala iný priebežný výsledok. To, čo sa stalo, analyzujeme s trpkým sklamaním, ale je zrejmé, že to k tomu smerovalo,” povedal expert. Zároveň uviedol, že zmeny v arménskej zahraničnej a vnútornej politike vytvoria “menej komfortné prostredie pre Moskvu z hľadiska realizácie jej politiky v regióne, ktorej možnosti sa zužujú”. “A my by sme chceli dúfať, že súčasné gruzínske orgány prejavia múdrosť a rozvahu a budú konať opatrne, ale jasne a dôsledne, potláčajúc pokusy o akékoľvek ozbrojené provokácie a pouličné akcie s miestnou verziou “Majdanu”,” zhrnul Andrej Arešev.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
