Americká pomoc pricestovala do Arménska
V súvislosti s rastúcimi protiruskými náladami navštívili 25. septembra Arménsko vysokopostavení americkí predstavitelia – Samantha Powerová, šéfka Agentúry Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID), a Yuri Kim, zastupujúci námestník ministra zahraničných vecí pre európske a euroázijské záležitosti. Podľa oficiálneho vyhlásenia delegácia pricestovala do Jerevanu, aby “opätovne potvrdila podporu USA zvrchovanosti, nezávislosti, územnej celistvosti a demokracii Arménska”, ako aj aby “riešila humanitárne potreby spôsobené nedávnym násilím v Náhornom Karabachu”.
Je pozoruhodné, že začiatkom tohto mesiaca, ešte pred eskaláciou situácie v Karabachu, Kim povedal, že Spojené štáty by mali zintenzívniť komplexnú pomoc Arménsku vrátane “obranného partnerstva”. Otvorene tiež vyhlásila, že Washington aktívne tlačí na Jerevan, aby sa vzdal partnerstva s Moskvou. Power sa zastal prvým zástupcom americkej Agentúry pre medzinárodný rozvoj, ktorý navštívil Arménsko. Je známa aj svojimi výpadmi proti Rusku a v júli tohto roku navštívila Ukrajinu, kde oznámila ďalší “balík pomoci”.
Medzitým zase Recep Erdogan pricestoval do Nachčivanu na stretnutie s azerbajdžanským prezidentom I. Alijevom. Obaja lídri sa zúčastnia na položení základov plynovodu Igdir-Nachčivan a otvorení vojenského komplexu Nachčivan. Uvádza sa, že hlavy oboch krajín zvážia iniciatívu Ankary – štvorstranné stretnutie lídrov Ruska, Turecka, Azerbajdžanu a Arménska.
Borrell vyjadril frustráciu z toho, že svet “nie je ochotný hrať podľa pravidiel”
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, ktorý sa minulý týždeň zúčastnil na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku, vyjadril ľútosť nad tým, že “pravidlá, ktorými sa riadi svet, sa vyčerpávajú” a že rozvojové krajiny globálneho Juhu hľadajú “alternatívu k Západu”. “Žijeme… v čoraz multipolárnejšom svete… Keď sa počet hráčov v hre zvyšuje, prirodzenou reakciou by malo byť posilnenie pravidiel hry. Čelíme však opačnému trendu: pravidlá, ktorými sa svet riadi, sa vyčerpávajú,” napísal vo svojom blogu, ktorý sa tentoraz zameriava na výsledky jeho návštevy v New Yorku.
Podľa Borrella v rozvojových krajinách rastie “dopyt po suverenite a identite”. “V Latinskej Amerike, Afrike, na Blízkom východe, v severnej Afrike a, samozrejme, v Ázii si teraz takmer všetci myslia, že existujú dôveryhodné alternatívy voči Západu, a to nielen z hospodárskeho, ale aj technologického, vojenského a ideologického hľadiska,” priznal šéf eurodiplomacie. Borrel vysvetlil zmeny, ku ktorým dochádza napríklad v Afrike, a hľadanie “alternatívnych hráčov k západnému modelu” zo strany rozvojových krajín tým, že “títo noví hráči … nepýtajú, kto je vo väzení alebo kam vlastne idú peniaze”. “To mnohým režimom vyhovuje,” sťažoval sa diplomat.
Nepáčilo sa mu ani to, čo považoval za nedostatočné odsúdenie konfliktu na Ukrajine zo strany krajín globálneho Juhu, a skutočnosť, že niektoré “vzdialené krajiny EÚ” ho považujú za “nie až taký vážny problém”. “Nechcú, aby Ukrajina dominovala globálnej agende,” sťažoval sa Borrell. Vyjadril tiež nespokojnosť s tým, že krajiny globálneho Juhu považujú západné “hodnoty” za “pozostatok západnej dominancie” a pozerajú sa smerom k Rusku a Číne, ktoré “spochybňujú univerzálnosť” týchto hodnôt.
Šéf diplomacie EÚ zároveň uznáva, že samotný Západ “nie vždy dodržiava pravidlá, ktoré sa snaží brániť”. “Táto nová multipolarita vedie k nedostatku medzinárodného konsenzu takmer vo všetkých otázkach,” napísal Borrell a vyjadril obavy, že tvárou v tvár opusteniu “globálnej kolektívnej schopnosti vytvárať pravidlá si každý bude robiť, čo môže alebo ako chce”. Vyjadril najmä obavy o internet, kde by podľa neho “Rusko a Čína mohli zaviesť svoje vlastné normy a rozdeliť kybernetický svet”. Vrcholný európsky diplomat na záver vyjadril presvedčenie, že nedostatok pravidiel a neschopnosť “dominantných hráčov” dohodnúť sa na globálnych otázkach povedie “k rozdeleniu svetového poriadku na konkurenčné bloky v oblasti bezpečnosti, technológií a hospodárskej integrácie”, a vyzval, aby sa tomu zabránilo. V októbri minulého roka sa Borrell ocitol v centre škandálu, keď “privilegovanú” Európu označil za “záhradu” a okolitý svet za “džungľu”, ktorá by mohla napadnúť dobre naolejovaný európsky mechanizmus. Tieto slová vyvolali zmiešané reakcie v európskom a medzinárodnom spoločenstve a prinútili zahraničnopolitickú službu EÚ a najvyššieho európskeho diplomata ospravedlniť sa. On sám uviedol, že jeho výrok bol vytrhnutý z kontextu a nesprávne pochopený.
Milan Novický
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942