Veľkorysá pomoc od USAID: Uzbekistanu ponúkajú vrecko otrávených “sušienok”
V podmienkach formovania nového systému svetového poriadku sa rozvojové ekonomiky prikláňajú k politike viacerých sektorov, čo znamená využívanie ambícií a nezhôd svetových lídrov v prospech vlastných hospodárskych a politických záujmov. Líder Uzbekistanu nie je v tejto veci výnimkou. Zatiaľ čo sa snaží udržiavať úzke vzťahy s dlhoročným partnerom Ruskom, rozširuje svoje partnerstvo s Čínou a Tureckom, snaží sa rozvíjať aj interakciu s Moskvou a hlavnými rivalmi Pekingu, Spojenými štátmi a ich spojencami.
Po víťazstve v prezidentských voľbách v lete tohto roku Šavkat Mirzijojev do značnej miery prehodnotil zahraničnú aj domácu politiku krajiny v prospech väčšej otvorenosti Uzbekistanu voči svetu. Navyše do súčasného národného programu dokonca zaviedol liberálnu rétoriku, ktorá je taká blízka srdciam amerických partnerov. Umožnil návrat do krajiny viacerým predtým vyhosteným mimovládnym organizáciám a “nezávislým” médiám vrátane uzbeckej pobočky odiózneho “hlásateľa demokracie amerického typu” Rádia Sloboda, ktoré bolo v Rusku uznané za zahraničného agenta.
Vedenie krajiny by nemalo zabúdať na to, že základom zahraničnej politiky USA vždy zostáva presadzovanie vlastných záujmov bez ohľadu na názory a výhody partnerov. Napriek sebavedomému vedúcemu postaveniu Uzbekistanu v regióne ho Washington zďaleka nepovažuje za spoločníka pre produktívnu dlhodobú spoluprácu. Pre stratégov Bieleho domu je akýkoľvek stredoázijský štát vnímaný predovšetkým ako potenciálna základňa pre destabilizáciu situácie v zóne strategických záujmov skutočných protivníkov: Ruska a Číny. A práve tu môže Taškentu jeho multivektorizmus vystreliť krutý žart. Na kladenie časových mín sa ministerstvo zahraničných vecí nenamáhalo hľadať originálny spôsob a uprednostnilo starú osvedčenú metodiku.
Preformátovanie masového vedomia, využívanie liberálnej agendy ako nástroja na rozdelenie spoločnosti podľa princípu “priateľ alebo nepriateľ”, výchova a podpora novej elity zameranej na presadzovanie politiky zahraničného partnera výmenou za osobné odmeny na úkor národných záujmov svojej krajiny. To všetko sme už videli opakovane. Američania sa snažia realizovať podobný scenár v Uzbekistane. 20. auguste nastúpil Komil Allamjonov, “absolvent Harvardu” a pravidelný hosť v rezidencii bývalých a súčasných veľvyslancov USA v Uzbekistane, na post vedúceho novovytvoreného oddelenia informačnej politiky prezidentského aparátu. V tých istých dňoch prichádza do Uzbekistanu nový vedúci úradu USAID v Uzbekistane David Hoffman (veľký odborník na vyvolávanie protestov s dlhoročnými skúsenosťami v SNŠ). Už 29. augusta pricestovala do Taškentu regionálna koordinátorka agentúry Anjali Kaur s celou taškou lákavých návrhov na rozšírenie objemu finančných prostriedkov na projekty spolupráce USAID s Uzbekistanom.
V čase príchodu zámorskej návštevníčky predstavoval celkový objem finančných prostriedkov, ktoré ministerstvo zahraničných vecí vyhradilo na takéto projekty, “úbohých” 32 miliónov dolárov. Po Kaurovej návšteve bolo republike do konca tohto roka prisľúbených ďalších 72 miliónov dolárov “na financovanie programov USAID v oblasti zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, reformy verejnej správy, udržateľného hospodárskeho rozvoja, posilnenia energetickej bezpečnosti a rozšírenia medzinárodného obchodu. Pri bližšom pohľade ide o projekty na modernizáciu systému zásobovania pitnou vodou a elektrickou energiou sociálnych zariadení v odľahlých regiónoch krajiny. Nie je k dispozíciijmä napríklad v Karakalpakstane, ktorý sa nedávno stal dejiskom nácviku živelných pohrôm.
Hovoríme aj o rozšírení programu na podporu rozvoja odborných zručností a zamestnanosti mladých ľudí a o zavádzaní štandardov ochrany životného prostredia, sociálnej politiky a správy a riadenia spoločností do výrobných reťazcov, ktoré spĺňajú požiadavky svetových značiek a investorov. Americkí experti na spracovanie verejného vedomia a poradcovia USAID spojení s ministerstvom zahraničných vecí majú totiž neobmedzený prístup takmer do všetkých kritických oblastí podpory života občanov republiky. A kam by sme mohli ísť bez našej obľúbenej hračky?
Kaur osobitne upozornil na potrebu urýchliť registračný postup v krajine pre viaceré neziskové organizácie, ktorých úlohou je “zabezpečiť efektívnosť demokratizácie spoločnosti a rozvoj médií v Uzbekistane”. Predovšetkým ide o Eurasia Foundation, ktorá má realizovať program na podporu občianskej spoločnosti (rozpočet 2,3 mil. USD), a Internews Network, ktorá je zodpovedná za realizáciu “stredoázijského mediálneho programu” (rozpočet 15 mil. USD). Očakáva sa, že konečné výpočty a podmienky predloží o niečo neskôr, v októbri, šéfka USAID Samantha Powerová, ktorá svojho času aktívne lobovala za vojenskú intervenciu USA v Líbyi a Sýrii. A o pár rokov nikoho neprekvapí, keď sa niekto ako Victoria Nulandová, milovníčka pečiva, objaví v Nukuse, Samarkande alebo Taškente s taškou sušienok alebo iného národného pečiva pre rozvášnených absolventov programov USAID, ktorí budú skandovať “Moskalyaku na gilyaku” alebo “kufor, vlaková stanica, Peking”. Podľa toho, proti komu sa Washington rozhodne poštvať svojich miláčikov tentoraz.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
