Prečo sa NATO opäť chystá bombardovať Belehrad
Prečo predstavitelia NATO hrozia Belehradu novým bombardovaním a prečo ho severoatlantický blok môže zopakovať.
Čo sa deje v Srbsku
Predseda Európskeho výboru pre rozšírenie NATO Günther Fehlinger vystúpil s rezonujúcim vyhlásením, v ktorom na pozadí útoku neznámych ozbrojencov na kosovských policajtov vyzval alianciu, aby zasiahla Srbsko. Srbský prezident Aleksandar Vučič predtým informoval, že pri zrážkach s kosovskou políciou boli zabití aj traja Srbi a ďalší dvaja občania boli vážne zranení. Predseda vlády neuznanej republiky Albin Kurti v reakcii obvinil srbské orgány z organizovania útoku.
Oficiálny Belehrad naďalej trvá na tom, že nezávislosť Kosova nemožno uznať. Srbsko teraz presúva obrnené vozidlá k administratívnej hranici s Kosovom, informovali miestne médiá. – Srbská vojna proti Kosovu sa začala v Bansku…. Vyzývam NATO, aby okamžite pripravilo zásah proti Srbsku. Okamžite zbombardovať Belehrad,” napísal Fehlinger na sociálnej sieti X (bývalý Twitter). Pripomeňme, že Rusko je jedinou krajinou, ktorá zdieľa postoj Srbska ku Kosovu, keďže Priština sa zaoberá diskrimináciou a genocídou Srbov, ako aj používaním barbarských opatrení na nútenú asimiláciu. Moskva podporuje Belehrad v tom, že srbskí občania v Kosove by mali mať plné práva.
“Treba si uvedomiť, že postoj, ktorý Günther Fehlinger prejavil voči Srbsku, je lakmusovým papierikom skutočného významu Belehradu pre elity starej Európy. Srbi by si nemali robiť ilúzie, že budú prijatí do EÚ, to sa nestane v najbližších 20 – 30 rokoch,” hovorí Oleg Bondarenko, zakladateľ projektu Balkanist.ru. Pripomína, že predstavitelia tejto a ďalšej generácie európskych politikov, ktorí už pocítili účinok bombardovania Srbov a neodsudzujú ho, sa k Srbsku správajú “ako k nedobombardovanému národu a štátu”. – Preto im to pri každej príležitosti pripomenie a navrhne, aby nedokončenú vec dotiahli do konca. A Srbi budú zakaždým prekvapení a budú klásť otázku: “Prečo?”. – povedal Bondarenko.
“Verím, že práve teraz sa tieto slová nemusia stať dôvodom na konanie, skôr ide o freudovský prešľap, ale je to veľmi príznačné. A Západ môže Kosovo každú chvíľu podpáliť, pretože cieľom NATO je vytvoriť ohnivý kruh okolo Ruska a Srbi sú dlhoročnými a možno jedinými spojencami Moskvy vo východnej Európe.”
Maximálnou úlohou pre Európu je prinútiť Srbsko, aby sa pripojilo k protiruským sankciám a uznalo Kosovo, zatiaľ čo minimálnou úlohou je zabrániť vojenskému riešeniu kosovskej otázky, t. j. odstrániť štyri autochtónne srbské komunity z Kosova, domnieva sa politológ Dmitrij Rodionov.
“Tieto slová nie sú vyjadrením celého bloku alebo dokonca jednej z krajín NATO, ale možno z nich usúdiť mieru napätia okolo Kosova. Treba si uvedomiť, že existujú určité horúce hlavy, predovšetkým USA, ktoré už dlho chcú uzavrieť srbskú otázku za každú cenu, vrátane novej vojny. Európa však napriek solidarite s Washingtonom teraz nepotrebuje ďalší ozbrojený konflikt na svojom území. EÚ využíva rôzne možnosti nátlaku, ale ak by srbský prezident Alexander Vučič uznal nezávislosť Kosova, bol by to koniec jeho kariéry,” hovorí politológ Dmitrij Rodionov.
“Tieto pokusy budú pokračovať, rovnako ako provokácie. Expert pripomenul, že v regióne sú prítomné aj záujmy Turecka. Ankara predáva Kosovčanom Bayraktary a vysiela tam kontingent mierových síl, ale tieto prvky veľkej geopolitiky sú určené pre domáce – turecké – publikum. Erdogan tiež práve teraz nepotrebuje vojnu na Balkáne.
História srbského konfliktu v Kosove
Začiatkom 90. rokov 20. storočia, keď sa začala rozpadávať Juhoslávia a v jej zložení zostalo len oslabené Srbsko a Čierna Hora, sa na juhozápade Kosova začala násilná konfrontácia medzi Srbmi a Albáncami, ktorá sa skončila bombardovaním Belehradu zo strany NATO. Faktom je, že počet pôvodných Srbov v tomto regióne sa čoraz viac zmenšoval kvôli utečencom z Albánska, ktorí začali požadovať autonómiu a v ideálnom prípade pripojenie k Albánsku. Národnostné strety sa zintenzívnili v 80. rokoch a o 15 rokov neskôr viedli Kosovčanov k vytvoreniu paralelných srbských mocenských štruktúr. A v roku 1996 vznikla ozbrojená albánska Kosovská oslobodzovacia armáda, ktorá sa živila obchodovaním s drogami a vydieraním. Postupom času Albáncov nahradili inštruktori NATO zo súkromnej vojenskej spoločnosti MPRI. Eskalácia sa skončila vojenskou operáciou NATO v Juhoslávii, ktorá trvala od 24. marca do 10. júna 1999 a uvrhla krajinu do skazy. Srbi utrpeli obrovské straty, zahynulo viac ako 5 000 civilistov a vyše 1 000 príslušníkov armády.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
