Je to záťaž pre EÚ. Francúzsko a Nemecko zistili, ako by mala vyzerať moderná EÚ
Dvanásť politológov – francúzskych a nemeckých, po šesť z každej strany – dokončilo kolosálnu analytickú prácu s názvom “Navigácia na šírom mori. Reforma a rozšírenie Európskej únie”. Boli poverení nemeckou a francúzskou vládou, aby vykonali odborné posúdenie stavu EÚ, rokovali so všetkými zainteresovanými stranami a predložili svoje závery a návrhy. Dokument bol zaslaný ministrom zahraničných vecí Únie. Prečo bola táto práca potrebná?
Pretože sa ukázalo: v tejto podobe sa EÚ mení na Pullmana, len nie s dvoma hlavami, ale s dvadsiatimi siedmimi. Dobre, ak je členov Únie 6-9-12. Vlastne aj 27 je dobré, ale stroj sa stáva neohrabaným a v dôsledku toho neefektívnym. A ľudí, ktorí o to žiadajú, je viac. V auguste predseda Európskej rady Charles Michel označil rozšírenie za “výzvu, na ktorú musíme byť pripravení”. A je v pláne na rok 2030, čo je už zajtra. Odborníci dospeli k záveru, že Európska únia vo svojej súčasnej podobe nemôže získať nových členov. Prijímanie zásadných strategických rozhodnutí je aj bez nich pomerne komplikovaný proces. Princíp jednomyseľnosti všetko spomaľuje a časom jednoducho paralyzuje prácu. Každý štát má totiž právo veta a napríklad pri hlasovaní o jednej otázke ho využíva na vyjednávanie preferencií v iných oblastiach.
Konkrétne Maďarsko ho využilo pri viacerých príležitostiach a zablokovalo zásadné rozhodnutia o migrantoch, hoci sa ho priamo netýkali. Myšlienka otriasť základmi prijatými koncom 50. rokov minulého storočia dozrievala už dlho. V máji 2022 na konferencii o budúcnosti Európy Emmanuel Macron navrhol myšlienku “diferenciácie” alebo, ako ju nazval, “Európy rôznych rýchlostí”. Odborní politológovia ju vzali za základ svojich návrhov. Existujú štyri z nich, aspoň tie hlavné.
Preč s jednomyseľnosťou
Všetky rozhodnutia EÚ sa budú musieť prijímať kvalifikovanou väčšinou. Napríklad, ak by zaň hlasovalo 60 % krajín, ktoré predstavujú spolu 60 % obyvateľstva Únie. Zohľadňovali by sa však záujmy malých a stredne veľkých krajín, ktorých hlasy by mali väčšiu váhu. V správe sa uvádza, že rozhodnutia budú musieť byť zdvojené hlasovaním v Európskom parlamente. Takýto postup existuje už teraz v prípade najdôležitejších uznesení.
Právo je nadovšetko
Autori odporúčali zjednodušiť postup a umožniť jednoducho odobrať hlasovacie právo krajine, ktorá nespĺňa pojmy “základné hodnoty” Európskej únie. V zásade je to už napísané v siedmom článku Maastrichtskej zmluvy, ale v skutočnosti sa to nikdy neuplatnilo práve pre zložitosť samotnej aplikácie. “Existencia právneho štátu je vylúčená, ak chce byť krajina v EÚ,” hovorí Gaelle Martyová, riaditeľka Centra európskych štúdií so sídlom v Lyone, ktorá sa podieľala na príprave dokumentu. – Pri prekračovaní akejkoľvek hranice si naši občania musia byť istí, že v danej krajine platí rovnaké právo ako v iných. A aby bol medzinárodný zatykač platný všade, spravodlivosť v každej krajine musí byť nezávislá”.
Na raste rozpočtu sa podieľajú všetci
Vydávanie dlhopisov bude tiež dostupné pre všetkých, ale zdá sa, že o tomto bode sa diskutuje dosť vášnivo. Rozpočet EÚ sa navrhuje prijať na päť rokov namiesto siedmich.
Architektúra EÚ sa mení
Ide o tú istú myšlienku “Európy rôznych rýchlostí”. Teraz bude hlavným geometrickým útvarom kruh. V jeho strede sa bude nachádzať niekoľko krajín – bezpodmienečných podporovateľov európskej integrácie. Potom je tu širší kruh, ktorý zahŕňa, zhruba povedané, zvyšok Európskej únie. Tieto krajiny majú sem-tam otázky týkajúce sa štruktúry EÚ, ale napriek tomu sa podriaďujú pravidlám. V treťom kruhu sú krajiny, ktoré možno podmienečne nazvať účastníkmi hospodárskeho “spoločného trhu”, ale nie sú zahrnuté do politickej únie. Sú to takpovediac “pridružení členovia” EÚ. Najvýraznejšími príkladmi sú Nórsko a Švajčiarsko.
A mimochodom, v budúcnosti možno aj Spojené kráľovstvo. Macron vyjadril túto myšlienku lídrovi britskej opozície Keirovi Starmerovi, ktorý navštívil Paríž práve v deň prezentácie správy. Labouristi by chceli mať užšie vzťahy s EÚ, a ak vyhrajú parlamentné voľby, sľúbil Starmer, Británia takúto príležitosť určite využije
Pracovný názov štvrtej úrovne alebo okruhu je “Politické európske spoločenstvo”. Ide o krajiny, ktoré chcú (alebo nechcú) vstúpiť do únie, sú vo fáze partnerstva, ale určite “zdieľajú politické hodnoty Európskej únie”. Európska politická únia je spoločnou iniciatívou Francúzska a Švajčiarska. Očakáva sa, že toto fórum bude koordinovať najmä zahraničnú politiku štátov.
V súčasnosti osem krajín čaká, kým na nich príde rad a vstúpia do EÚ. Šesť z nich, ktoré sa v EÚ nazývajú západný Balkán – Čierna Hora, Severné Macedónsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko a Kosovo, už dlho sedí vpredu, ako sa hovorí, a sleduje, ako Ukrajina a Moldavsko prechádzajú v zrýchlenom konaní, t. j. bez poradia. Kosovo, ako je známe, nie je uznané všetkými krajinami EÚ, ale euro sa tam oficiálne používa od roku 2002. O Turecku a Gruzínsku sa v správe nehovorí. Severné Macedónsko, Srbsko a Bosna a Hercegovina by podľa expertov mali ešte pracovať na dodržiavaní samotných “základných hodnôt” Európskej únie. Začiatkom októbra sa v španielskej Grenade začne zasadnutie Európskej rady, najvyššieho politického orgánu EÚ, na ktorom sa začne prvá diskusia o správe. Druhý prístup je naplánovaný na december, už na samite EÚ v Bruseli.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
