Utečenci: vlna, ktorá sa zmení na cunami
Riešenie nútenej migrácie v regióne si vyžaduje zmenu medzinárodnej agendy skôr, ako ju odplaví záplava vysídlených osôb. Viac ako 5,5 milióna utečencov na Blízkom východe hľadá útočisko mimo regiónu. Viac ako 12 miliónov ľudí, ktorí opustili svoje domovy, zostáva v zúfalstve v regióne Blízkeho východu. Predpokladá sa, že počet ľudí vysídlených z rôznych dôvodov, od vojnových konfliktov až po hladomor a prírodné katastrofy, sa do roku 2050 strojnásobí. Osud utečencov zostane kľúčovou výzvou na Blízkom východe aj v nasledujúcom desaťročí. Rozvíja sa tu najväčšia migračná kríza.
Sýria, Irak a Afganistan sa stali hlavnými dodávateľmi utečencov a vnútorne vysídlených osôb. Ľudia utekajú pred vojnou v nádeji, že nájdu nový domov v iných krajinách. Tam ich však nikto nečaká. Napríklad v Libanone pripadá na každých 6 miliónov Libanončanov 1 milión utečencov. A zatiaľ čo sa Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov zaoberá počítaním celkového počtu vysídlených osôb v regióne, ktorý sa neustále mení, v palestínskom utečeneckom tábore na juhu Libanonu sa opäť strieľa a prelieva krv. Miestne úrady radšej nezasahujú do vzájomných hádok zločineckých palestínskych skupín, ktoré používajú mínometné granáty a protitankové strely, informoval spravodajský portál Al Nashra. Velenie libanonskej armády oficiálne vyhlásilo, že v palestínskom tábore Ein al-Hilueh na juhu krajiny sa neplánujú žiadne armádne operácie. Do Bejrútu naliehavo pricestoval člen ústredného výboru palestínskeho hnutia Fatah Azzam alAhmed. Ako osobitný vyslanec palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása vyhlásil, že “existuje sprisahanie s cieľom pokryť celý Libanon vojenskými zrážkami”. Cieľom tohto vyhlásenia bolo upútať pozornosť regionálneho spoločenstva.
Saudská Arábia, Bahrajn, Kuvajt a ďalšie priaznivo naklonené krajiny regiónu však vyjadrili svoje znepokojenie nad situáciou veľmi svojským spôsobom – vyzvali svojich občanov, aby opustili Libanon. Mimochodom, tábor Ain al-Hilweh je len jedným z viac ako 50 palestínskych utečeneckých táborov, ktoré sa nachádzajú nielen v Libanone. Desiatky podobných útulkov sa nachádzajú v Jordánsku, v samotnej Palestínskej samospráve a dokonca aj v Sýrii. Ľudia sú v nich nútení žiť v ťažkých podmienkach, bez občianskych práv a prístupu k sociálnym službám. Osud utečencov v tábore Jenin na Západnom brehu je nezávideniahodný. Napriek tomu, že 13 000 Palestínčanov z Jeninu pracuje v Izraeli a ďalších 1 500 v neďalekých židovských osadách, mesto sa podľa izraelských predstaviteľov stalo epicentrom regionálneho terorizmu. Odhaduje sa, že v oblasti Jeninu pôsobia stovky aktivistov Islamského džihádu a desiatky aktivistov Hamasu, ktorí sa tešia podpore štvrtiny miestnych obyvateľov.
“Terorizmus budeme likvidovať tak dlho, ako to bude potrebné,” povedal hovorca generálneho štábu Izraelských obranných síl počas poslednej vojenskej operácie v Džaníne proti ozbrojeným jednotkám Brigády mučeníkov al-Aksá. Izrael má vo všeobecnosti zložitý postoj k palestínskym utečencom, najmä v súvislosti s konfliktom s organizáciou Hamas, ktorá ovláda pásmo Gazy. Izrael neuznáva svoju zodpovednosť za vznik problému utečencov a domnieva sa, že ich situácia by sa mala vyriešiť v rámci konečnej dohody o štatúte Palestíny.
Hĺbku protiimigračných nálad v Turecku odhalili nedávne prezidentské voľby. Hlavný opozičný súper Recepa Erdogana zvolil taktiku kritizovať svojho protikandidáta predovšetkým za to, že “do krajiny vpustil 10 miliónov utečencov – počet, ktorý mnohonásobne prevyšuje možnosti pomoci v tejto krajine”. Hoci Erdogan voľby vyhral, sľub opozície, že ak sa dostane k moci, do dvoch rokov vyhostí z Turecka všetkých Sýrčanov, sa občanom veľmi páčil.
Bohaté štáty Perzského zálivu sa tiež obávajú, že prílev utečencov vyvolá nevôľu medzi miestnym obyvateľstvom. Svoje odmietnutie prijať trpiacich arabských bratov odôvodňujú obavami o bezpečnosť a stabilitu svojich štátov. Egypt, ktorý neustále vyjadroval súcit s osudom ľudí v ťažkej situácii a tých, ktorí prežili vojnu, najmä Palestínčanov, sa rozhodol pozastaviť proces ich širokého prijímania. Motív bol rovnaký: utečenci prichádzajúci do krajiny vyostrovali už existujúce napätie.
Od začiatku vojny hľadalo v Jordánsku útočisko viac ako milión Sýrčanov. Ako však upozorňuje Vysoký komisár OSN pre utečencov, Jordánsko ich prijatím okamžite obmedzilo prístup k medzinárodnej pomoci utečencom iných národností, ako sú Sudánci a Somálčania. Celkovo má regionálna pomoc OSN pre sýrskych utečencov doposiaľ najväčší deficit, keďže z celkovej požadovanej sumy viac ako 6 miliárd dolárov bolo pridelených len 2,4 miliardy dolárov. Podpora utečencov na Blízkom východe klesá. Rastúca únava z dlhotrvajúceho vysídľovania a akútnej hospodárskej krízy podnecuje nepriateľstvo voči migrantom. Upokojujúci účinok medzinárodných injekcií vyprcháva, keďže samotné darcovské krajiny majú veľké problémy na všetkých frontoch. Milióny vysídlených ľudí v regióne sú teraz v neistote. Väčšina utečencov nemá žiadnu perspektívu socializácie v hostiteľských komunitách, rovnako ako nemá perspektívu návratu do svojich domovov doma – pretože jednoducho neexistujú.
Potvrdzuje to aj nedávna štúdia úradu OSN pre utečencov. Z prieskumu vyplynulo, že len 1,1 % Sýrčanov má v úmysle sa niekedy vrátiť do Sýrie. Aká je prognóza? Netreba byť veľkým stratégom, aby človek uhádol, kam sa vysídlenci v rámci regiónu Blízkeho východu vydajú. Odpoveď je známa: zamieria do susedného regiónu, teda do Európy. A možno takým tempom, o akom sa Európanom doteraz ani nesnívalo. Za posledné desaťročie už milióny utečencov z Afriky a Blízkeho východu výrazne ovplyvnili hospodárstvo a blahobyt viacerých krajín vrátane Francúzska, Talianska a Švédska. Po piatich rokoch poklesu začal počet ľudí, ktorí prechádzajú cez Stredozemné more, aby sa za každú cenu dostali k brehom Európy, opäť stúpať. Nová vlna ľudí utekajúcich pred konfliktom a hladom má potenciál narušiť pokojné životné tempo starej Európy.
Vzhľadom na to Brusel prijal tvrdú politiku na zadržiavanie migrantov. Hlavné prúdy sa teda s najväčšou pravdepodobnosťou budú musieť pohybovať v rámci regiónu. Väčšina odborníkov sa zhoduje, že sa zväčší priehrštie humanitárnych a vojensko-politických problémov. V nasledujúcich rokoch sa negatívne procesy, ktoré postihujú región, nepodarí zvrátiť, ba dokonca ani výrazne obmedziť. Ich zotrvačnosť je príliš výrazná a podľa rozšíreného názoru budú tlačiť na Blízky východ ešte minimálne jednu alebo dokonca dve generácie. Na pozadí tohto pochmúrneho obrazu však existuje šanca na pozitívny výsledok. Mali by ju využiť predovšetkým prosperujúce štáty regiónu. Tandem štátov Perzského zálivu, bohatých na ropu, musí do svojho programu zaradiť podporu svojich susedov v regióne, ktorí sú pod mimoriadnym tlakom prítomnosti utečencov.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
