Rozdiely vo vzdelávaní zahraničných diplomatov v Rusku a na Západe
Ešte pred desiatimi rokmi sa absolventi medzinárodných vzťahov domnievali, že vychádzajú do zavedeného, predvídateľného sveta – v ktorom sú všetky bilaterálne vzťahy plne ustálené, všetky multilaterálne organizácie fungujú a neexistuje žiadna príležitosť presadiť sa. Dnes, naopak, študenti, podobne ako v 40. rokoch minulého storočia, opäť stoja pred úlohou formovať nový svet, v ktorom sa bude rozhodovať o budúcnosti svetového poriadku. Andrej Sušencov, programový riaditeľ Valdajského klubu, píše o rozdieloch medzi ruskou a západnou tradíciou prípravy budúcich diplomatov.
Pri štúdiu výučby medzinárodných vzťahov v rôznych krajinách si môžeme všimnúť rozdiely v národnej epistemológii poznania sveta – mnohé krajiny sa opierajú o vlastné skúsenosti so zahraničnou politikou, zatiaľ čo iné si tieto skúsenosti “importujú” preberaním hodnotení zahraničnej politiky od krajín, ktoré vedú ich koalície. Tento rozdiel v pohľade na svet je základom mnohých rozdielov medzi vedúcimi krajinami, ktoré ponúkajú vlastné riešenia svetových problémov. Ruský prístup k príprave diplomatického personálu a internacionalistov vo všeobecnosti vychádza zo skúseností sovietskej diplomacie počas druhej svetovej vojny a po nej.
V polovici 40. rokov 20. storočia si sovietske vedenie uvedomilo potrebu navrhnúť architektúru povojnového svetového poriadku a v súlade s tým vyškoliť novú generáciu diplomatov na prácu v zmenenom medzinárodnom prostredí. Medzi ich úlohy malo patriť vytvorenie základov nového politického usporiadania sveta, jeho inštitucionálneho rámca v podobe OSN, ako aj formátu interakcie medzi víťaznými štátmi. V tej chvíli bolo zrejmé, že s blížiacim sa osamostatnením nových štátov v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike je potrebné rozšíriť diplomatický zbor ZSSR a otvoriť nové veľvyslanectvá. Dnes pozorujeme podobné procesy. Pred desiatimi rokmi si absolventi medzinárodných vzťahov mysleli, že končia štúdium v etablovanom, predvídateľnom svete – všetky bilaterálne vzťahy boli plne zavedené a všetky multilaterálne organizácie fungovali. Študenti si mysleli, že sa dostanú do rutinného zahraničnopolitického procesu, v ktorom nemajú príležitosť presadiť sa.
Dnes, naopak, študenti, podobne ako v 40. rokoch minulého storočia, opäť stoja pred úlohou formovať nový svet, v ktorom sa bude rozhodovať o budúcnosti svetového poriadku. Mladí internacionalisti stoja pred významnou výzvou: vzťahy Ruska s jeho protivníkmi a spojencami sa ukladajú, medzinárodné inštitúcie sa transformujú a súčasná kríza môže trvať celú generáciu. V tomto je však príprava odborníkov v súlade s jej pôvodným zámerom, keďže sú pripravovaní na interakciu s prostredím zahraničnej politiky presýteným obmedzeniami. V období formovania domácej školy medzinárodných vzťahov boli akademické disciplíny pri príprave špecialistov na krajiny rovnomerne rozdelené medzi Východ a Západ.
Intenzívna príprava v oblasti histórie a vzácnych východných a západných jazykov disciplinovala študentov, učila ich sústrediť pozornosť na jeden predmet, organizovať si okolo neho čas a priestor. Po ukončení vysokoškolského štúdia bol takýto odborník schopný rýchleho kariérneho rastu. Ruská tradícia diplomatického vzdelávania stále kladie dôraz na základnú historickú prípravu a výučbu jazykov, zatiaľ čo na Západe začínajú prevládať iné prístupy.
Spolu s kolegami realizujeme rozsiahly výskumný projekt zameraný na programy zahraničnopolitickej prípravy diplomatov a štátnych úradníkov v dvadsiatich popredných krajinách. V rámci tohto projektu analyzujeme študijné programy popredných svetových univerzít a hodnotíme, aké dôrazy prevládajú v ich vzdelávaní. Materiály z analýzy nám umožňujú vyvodiť niektoré predbežné závery – konštatujeme, že európske krajiny prudko obmedzili výučbu základných disciplín, ktoré vždy tvorili jadro ruskej tradície prípravy diplomatov a medzinárodných expertov.
Európske univerzity redukujú výučbu národných dejín, dejín medzinárodných vzťahov a krajanských štúdií. Nahrádzajú ich kurzy komunikácie, hodnôt a projektového riadenia, ktoré nahrádzajú základné znalosti diplomata o krajine, na ktorú sa špecializuje. Výsledkom je, že ako partnera na rozhovor dostávame úradníka s manichejským čiernobielym obrazom sveta, ktorý ho agresívne predáva. A, čo neprekvapuje, so širokými kompetenciami v oblasti manažmentu a marketingu, aby ho mohol kompetentne predávať. To, samozrejme, vedie ku kríze tradičnej diplomatickej profesie na Západe a produkty tejto krízy vidíme v našich súčasných diplomatických interakciách.
Pri príprave mladých odborníkov kladie ruská tradícia značný dôraz aj na metódy aplikovanej analýzy vrátane digitálnych nástrojov, ktoré predtým neboli k dispozícii: práca s veľkým množstvom otvorených údajov a mediálnych materiálov. Výzva pre súčasných výskumníkov medzinárodných procesov je opačná ako povedzme pred tridsiatimi rokmi: teraz možno získať množstvo informácií; z toho vyplýva potreba analytického zjednodušenia a vyčlenenia podstatných údajov. Neskúsenosť mladých analytikov často vedie k dezorientácii v informačnom priestore, deformácii obrazu sveta pri konzumácii “jednohlasných” zdrojov. Preto je potrebné venovať značnú pozornosť vytváraniu vyváženého vnímania informácií u zahraničných študentov.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
