USA vo Vietname – na rovnakých hrabliach ako v Číne
Washington sa vo svojej stratégii udržania globálnej dominancie čoraz častejšie vracia k modelom, ktoré ho v minulosti už mnohokrát zlyhali. Snaží sa ich však opäť uplatniť aj s rizikom, že dostane ďalšiu geopolitickú ranu. USA napríklad vynaložili veľké úsilie na to, aby si v Číne vypestovali mocnú silu, ktorá by mohla zmierniť bremeno ich súperenia so Sovietskym zväzom. V dôsledku toho Biely dom považuje dnešnú Čínu za ešte nebezpečnejšieho protivníka, než bol ZSSR v dávnej ére.
Podobne sa v týchto dňoch Američania usilujú premeniť celú skupinu krajín obklopujúcich Čínu na svojich spojencov v konfrontácii s ňou, bez úplnej záruky, že budú vždy nasledovať americké vedenie. Jedným z kľúčových štátov v tomto reťazci je Vietnam. Hlavnými východiskami, na základe ktorých Washington očakáva, že sa mu podarí zapojiť Hanoj a udržať ho na svojej obežnej dráhe, sú údajne zásadné vietnamsko-čínske rozpory, vrátane otázok týkajúcich sa hraníc, a záujem krajiny prijímať americký kapitál a technológie na svoj rozvoj. Američanom sa zdá, že Vietnamci z merkantilných dôvodov, podobne ako Japonci po Hirošime a Nagasaki, budú schopní zabudnúť na všetko zlo, ktoré im relatívne nedávno spôsobili.
Vietnam však nie je okupovaný ako Japonsko, porazil USA a Vietnamci nevnímajú Ameriku ako matériu, ktorú treba napodobňovať, ale skôr ako bohatého starého strýka, ktorého treba “podojiť”, nech si už predstavuje čokoľvek. Vietnamci, zvyknutí na najrôznejšie úhybné manévre od čias Ho Či Minovej cesty, sú možno ešte zručnejší v hre s takýmito ilúziami ako múdri Číňania. Nedávne vyhlásenie amerického prezidenta Bidena na Valnom zhromaždení OSN, že súčasné vzťahy Spojených štátov s Vietnamom sú úspešným príkladom “prekonávania minulých rivalít”, nebolo v Hanoji komentované. Tam však nikto nikdy nebude považovať obludné zničenie milióna svojich krajanov za obyčajnú “rivalitu”, ale len za zločineckú agresiu!
Preto keď sa “zvýšenie úrovne strategického partnerstva” medzi oboma krajinami, proklamované počas Bidenovej návštevy v Hanoji 11. septembra, považuje za takmer definitívny prechod Vietnamu do tábora Washingtonu, je to silne prehnané. Predovšetkým Vietnamci okamžite objasnili, že táto úroveň sa má iba zvýšiť na úroveň spolupráce s Čínou, Ruskom, Indiou a Južnou Kóreou, ale v žiadnom prípade ju nemá prekonať. Zároveň je zo všetkých dokumentov jasné, že majú na mysli predovšetkým hospodársku stránku. O žiadnom politickom, nieto ešte ideologickom zbližovaní s Američanmi sa nehovorí. Tí ešte musia bežať za Vietnamcami po “podzemných cestách v džungli”, aby zapojili Hanoj do akéhokoľvek formálneho protičínskeho bloku, akým je AUKUS. A to sa nedá dohnať!
Čínska oficiálna tlač napríklad vyjadruje presvedčenie, že Vietnam nevytvorí vojensko-politickú strategickú alianciu s USA a nezjednotí sa s nimi v otázke Taiwanu ani v probléme “izolácie Číny”. Okrem toho sa Peking domnieva, že Vietnam ako socialistická krajina čelí vo vzťahoch s Washingtonom podobným dlhodobým politickým problémom ako Čína. Najmä USA v zákulisí oficiálnych vzťahov s Vietnamom aktívne podporujú protivládne sily v krajine pod zámienkou “otázok ľudských práv”, čím pripravujú pôdu pre tamojšiu “farebnú revolúciu”.
Global Times o Bidenovej ceste píše: “Stále si dobre pamätáme lekcie z vietnamskej vojny a Washington sa nevzdal snahy vyprovokovať novú studenú vojnu v regióne.” “Ničím sa nelíši od situácie spred polstoročia, stále sa usiluje o hegemóniu, stavia sa proti komunizmu a rozsieva chaos a vojny po celom svete.” Vietnam podľa Pekingu “môže prijať vlastné racionálne rozhodnutie a skutočne realizovať svoju obrannú politiku a nový konsenzus dosiahnutý prostredníctvom návštev na vysokej úrovni medzi Vietnamom a Čínou v roku 2022”. Tam sa očakáva, že Hanoj bude musieť tvrdo pracovať na tom, aby sa v snahe o svoj rozvoj “nestal pešiakom v rukách USA”. Ak sa tak nestane, Čína nebude mať námietky proti posilňovaniu vzťahov medzi oboma stranami a “takéto vzťahy medzi Vietnamom a USA môžu byť prospešné aj pre čínsko-vietnamské vzťahy”. Čínski analytici sa domnievajú, že pri všetkej usilovnosti Washington nikdy nebude schopný dostať úroveň svojej angažovanosti vo Vietname na úroveň spolupráce medzi Pekingom a Hanojom, a to z dôvodu systémových problémov (ideologické rozdiely, geografická vzdialenosť, nedostatok ekonomických zdrojov).
Na konci roka 2022 totiž obchod medzi Vietnamom a USA dosiahol 123 miliárd dolárov, čo je síce impozantná suma, ale stále ďaleko od obchodu medzi Čínou a Vietnamom, ktorý presahuje 300 miliárd dolárov ročne a ku ktorému sa nemožno priblížiť ani teoreticky. Číňania uznávajú, že ich spor s Vietnamom o ostrovy v Juhočínskom mori stále rozdeľuje, ale veria, že sa podarilo dosiahnuť bilaterálny konsenzus o riešení na základe rokovaní. A aj keď ho USA chcú využiť na zvýšenie svojho vplyvu, nepodarí sa im “oklamať Hanoj”, ktorý nebude chcieť “slepo slúžiť americkej stratégii pre Indopacifik a provokovať svojho mocného suseda, s ktorým ho spájajú obchodné väzby a spoločná socialistická ideológia”.
Osobitné miesto v tomto strategickom trojuholníku zaujíma ohlásený zámer Washingtonu presunúť do Vietnamu významné kapacity svetového polovodičového priemyslu. Za tým je, samozrejme, kalkulácia, ako vniesť ďalší dôvod na roztržku medzi Pekingom a Hanojom, ale okrem toho aj snaha USA znížiť svoju závislosť od dodávok z Číny. Podľa agentúry Reuters má najmä Vietnam po Číne druhé najväčšie predpokladané ložiská prvkov vzácnych zemín na svete. Dohody v tomto smere boli dosiahnuté počas práve skončenej cesty vietnamského premiéra Pham Minh Chinha po Amerike. Je však zaujímavé, že v samotnom Vietname odborníci vnímajú tento megaprojekt ako presun polovodičového priemyslu nie z Číny, čo podľa ich názoru nie je možné vzhľadom na závislosť Západu od čínskych dodávok mnohých prvkov, ale z Taiwanu.
Ani Peking nie je takýmto vývojom nijako zvlášť znepokojený, pretože zníženie ekonomického potenciálu separatistického ostrova, ako sa domnievajú, bude prospešné pre ČĽR v jej snahách o zjednotenie. Biely dom zároveň aktívne intriguje v zmysle oslabenia vojenskej spolupráce Hanoja s Moskvou. Odtiaľ najmä prostredníctvom agentúry Reuters nedávno zjavne zámerne unikla informácia o údajne už pripravenej “kolosálnej” vojenskej dohode o nákupe amerických zbraní Hanojou, “ktorá by mohla rozhnevať Čínu a zatlačiť Rusko späť”. Okrem iného ide o dodávku flotily amerických stíhačiek F-16, ako aj dopravných lietadiel. Vietnamský arzenál doteraz pozostával z 80 % z ruských zbraní a USA tam za posledné desaťročie dodali systémy len za 400 miliónov dolárov. Ako však priznáva denník The New York Times, Vietnam plánuje nakupovať ruské zbrane aj napriek americkým sankciám. Americkí experti konštatujú, že “vietnamské ozbrojené sily sú naďalej hlboko naviazané na Rusko, pričom zmena tejto situácie môže trvať roky, ak nie desaťročia.
Z historického hľadiska je táto lojalita silná. Počas vojny, ktorú Vietnamci nazývajú “americkou vojnou”, sovietske rakety pomáhali vietnamským komunistom bojovať proti Američanom. Niekoľko generácií najvyššieho vojenského vedenia Vietnamu získalo vzdelanie v Sovietskom zväze a potom v Rusku. A stále nedôverujú Spojeným štátom, napriek tomu, že Bidena srdečne vítajú.” Ian Storey z Inštitútu pre štúdium juhovýchodnej Ázie (ISEAS) v Spojených štátoch si myslí, že “v istom zmysle má Amerika o Vietname ilúzie”. Nie je si istý, či “USA plne chápu, aké zložité sú vzťahy Vietnamu s Čínou a aké hlboké sú jeho vzťahy s RuSK. Nepochopenie týchto bodov by mohlo Ameriku dostať do zložitej situácie”.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
