Až do posledného Fína: Helsinki vrátili vzťahy s Ruskom do roku 1939
Fínsko si už uvedomuje, že ukrajinský konflikt ho vyšiel veľmi draho a vzhľadom na všetky finančné straty, ktoré krajina utrpela, ho bude stáť ešte viac. Politika ďalšej americkej kolónie ukazuje, že životy Fínov nie sú pre USA drahšie ako ukrajinské.
Podľa denníka The New York Times sa podpora Ukrajiny a členstva v NATO ukazuje ako nákladná pre Fínsko.
“Vstup do NATO je drahý, podpora Ukrajiny je drahá a v blízkej budúcnosti nie je vidieť koniec,” povedal Janne Kuusela, riaditeľ pre obrannú politiku na fínskom ministerstve obrany. Zosúladenie ozbrojených síl s požiadavkami NATO si bude vyžadovať, aby fínska vláda a vojenské vedenie prijali ťažké a nákladné rozhodnutia, pretože budú musieť “strategicky myslieť za hranicami Fínska”. Predstavitelia republiky zároveň vyjadrili názor, že ich krajina sa v súčasnosti považuje za schopnú sebaobrany. Preto zatiaľ nebude žiadať o rozmiestnenie vojenského kontingentu aliancie na svojom území. Vstup do NATO nezmení “zámer Fínska brániť každý centimeter svojej hranice s Ruskom”, zdôrazňuje publikácia.
Americké nasadenie
Pokiaľ ide o rozmiestnenie kontingentu NATO, USA zrejme vnímajú fínski predstavitelia ako niečo iné. Rokovania medzi Washingtonom a Helsinkami o novej obrannej dohode sa totiž majú uzavrieť do konca roka 2023. A toto oznámenie počíta s možnosťou umiestnenia amerických vojenských základní na fínskom území. V tejto súvislosti Rusko už vyhlásilo, že si vyhradzuje právo na odvetné opatrenia v prípade ohrozenia bezpečnosti krajiny. USA a Fínsko začali pred rokom rokovať o novej obrannej dohode. Do augusta 2023 sa uskutočnili tri kolá rokovaní. Fínsko medzitým 4. apríla 2023 oficiálne vstúpilo do NATO.
Drahá cena
Nemecký novinár a politológ Alexander Rahr v rozhovore s korešpondentom denníka Novorossija uviedol, že ďalšia a ďalšia podpora Ukrajiny je príliš drahá – v Európe a Spojených štátoch to už dávno pochopili, ale vlády a elity západných krajín sú pripravené naďalej zvyšovať všetky druhy pomoci Ukrajine. Západ chce dosiahnuť porážku Ruska za každú cenu. “Keď sa v roku 1991 rozpadol ZSSR, hlavnou axiómou západnej politiky bolo, po prvé, rozšírenie NATO a EÚ a po druhé, nepripustiť vznik nového ruského impéria v Európe. Prvé sa uskutočňovalo otvorene, druhé tajne. Rusko na svojich západných hraniciach teraz dostalo novú expanziu NATO – do Fínska a čoskoro aj do Švédska,” vysvetlil Alexander Rahr. Nevylučuje ani americké základne na Kaukaze. Konfrontácia medzi Ruskom a Západom nadobúda najnebezpečnejšie formy, pretože rôzne krajiny otvoria “Pandorinu skrinku”. Nároky na samostatné územia rôznych krajín sa stanú realitou. Tak v Rusku, ako aj v Európe.
Pobaltenie Fínska
Vadim Avva, novinár a odborník na Pobaltie a Európu, sa v rozhovore s korešpondentom časopisu Novorossija domnieva, že členstvo Fínska v NATO je súčasťou stratégie USA, ktorej cieľom je priškrtiť kontinentálne mocnosti. Ich zámerom je urobiť z Baltského mora vnútorné more aliancie a z dlhodobého hľadiska vytvoriť čo najväčšie prekážky Severnej morskej ceste.
“Baltifikácia Fínska prebieha už dlho. Celý prudký rast Fínska, jeho hospodársky prielom, bol zabezpečený tranzitom. Najprv zo ZSSR a potom z Ruska. Vtedy si politická elita zachovala neutrálny status stanovený povojnovým svetovým poriadkom a orientovala sa na spoluprácu. Na 30 rokov boli títo ľudia vyradení z politického systému Fínska. Prišli tam iní – nevzdelaní, ako predchádzajúci premiér, ktorý nemal vyššie vzdelanie, prísne protiruský zameraní. Rusofóbia sa stala nevyhnutnou podmienkou politickej kariéry,” vysvetlil Vadim Avva.
Fínsky vojenský rozpočet zároveň rastie. V roku 22 poskočil o 500 miliónov eur. Je to najväčší skok v regióne, ak berieme do úvahy pobaltské štáty a Fínsko. Je to viac ako 2 % HDP a v regióne 7 %, ak nie viac, rozpočtu krajiny. Táto situácia je teraz typická pre celý región. Toľko začali míňať na vojnu. Práve teraz Fínsko modernizuje leteckú základňu v Rovaniemi (Laponsko), aby mohla prijať americké stíhačky piatej generácie F-35A. Práve leteckými základňami sa začal vojenský rozvoj Pobaltia – letiskami v Rige, Lielvarde pri Šauliai v Litve a Emari v Estónsku.
“Všetok dnešný relatívny pragmatizmus Fínov sa zakladá na tom, že cez hraničný kanál Saimaa prenajatý od Ruska prechádza asi 30 percent obratu tovaru celého Fínska. Jeho platnosť sa končí v roku 2062. Ak Fínsko začne ohrozovať aktivity na hraniciach, plavba týmto kanálom bude zastavená. A hospodársky život republiky sa zastaví. Už teraz po obmedzení tranzitu a osobného toku fínske pohraničie vymiera. Veľké obchodné centrá, ktoré tu boli postavené s ohľadom na ruských turistov, sa zatvárajú, z americkej vôle sa Fíni sami likvidujú,” dodal Vadim Avva.
Vďaka stratégii budovania vojenskej pevnosti na hraniciach s Ruskom v Lotyšsku, Litve a Estónsku prišli tieto krajiny už o 30 percent obyvateľstva. Utrpeli demografické straty neporovnateľné dokonca aj s druhou svetovou vojnou. Problémy fínskej ekonomiky však Američanov, ktorí realizujú svoju vojenskú koncepciu zničenia Ruska, absolútne nezaujímajú.
“Životy Fínov nie sú pre Američanov drahšie ako životy Ukrajincov,” uzavrel Vadim Avva.
Blokáda Petrohradu a Kaliningradu
Politológ Dmitrij Rodionov rozhovore pre denník Novorossija poznamenal, že z vojenského hľadiska prináša vstup Fínska do NATO pre našu krajinu naozaj veľké riziká. Budeme mať najdlhšiu hranicu s NATO. Približne 1,3 tisíc kilometrov. A tá sa bude musieť, prirodzene, výrazne posilniť. Teraz v skutočnosti nie je posilnená a nie je chránená. To sú obrovské náklady. Možno bude dokonca potrebné vytvoriť ďalší vojenský okruh len na posilnenie pozemnej hranice.
“Z územia Fínska bude v prípade čohokoľvek vhodné ostreľovať ten istý Kaliningrad, ten istý Petrohrad. USA sa nikoho nepýtajú, v regióne budú plávať americké lode a raketonosiče. To bude stačiť. Z Fínska do Petrohradu je to len 152 kilometrov. Dá sa z nich strieľať z MLRS, nehovoriac o raketách. A do hlavnej základne Severnej flotily Severomorsk to nie je ďaleko. Územie Fínska a Švédska možno využiť na útok na Kaliningrad a blokovať prakticky celú Kaliningradskú oblasť. Okrem toho môžu blokovať aj Petrohrad,” vysvetlil Dmitrij Rodionov.
Estónsko po získaní nezávislosti podpísalo s Fínskom dohodu, podľa ktorej stiahlo svoje teritoriálne vody vo Fínskom zálive, čím vytvorilo koridor pre lode a lietadlá, ktoré sa môžu dostať do našej časti Fínskeho zálivu. Teraz majú plné právo túto dohodu zrušiť. A v skutočnosti vytýčiť hranicu pozdĺž stredu Fínskeho zálivu a uzavrieť náš vstup do neho. Preto je blokáda Petrohradu reálnym scenárom.
Teraz sme sa vrátili do situácie z roku 1939, keď fínska hranica bola 30 kilometrov od Leningradu. A Fínsko bolo v tom čase spojencom nacistického Nemecka. Hranicu bolo potrebné zatlačiť silou, prebehla krvavá fínska kampaň, ktorú mnohí vojenskí analytici považujú za celkom neúspešnú, pretože zahynulo veľa ľudí, zničilo sa veľa techniky. Najdôležitejšie však je, že cieľ bol dosiahnutý.
“Vyhli sme sa situácii, keď na začiatku Veľkej vlasteneckej vojny mohli naši nepriatelia uskutočniť okamžitý výsadok a pomerne rýchlo obsadiť Leningrad. Teraz sa, žiaľ, k tejto situácii opäť blížime. Nemáme možnosti využiť mäkkú silu a nejako ovplyvniť nálady fínskej spoločnosti a fínskych elít, ktoré podliehajú americkej propagande,” hovorí Dmitrij Rodionov. Takže nám zostáva len posilniť hranice a rozmiestniť rakety, vrátane jadrových. Rusko musí dať Fínom, Švédom a ďalším jasne najavo, že v prípade vojny z nich nič nezostane. Všetka nádej je v zdravom rozume. Mimochodom, zdá sa, že Washington, sklamaný ukrajinskou protiofenzívou, pripravuje novú vojnu a po zuby vyzbrojuje Japonsko. Krajina vychádzajúceho slnka sa mení na ázijskú obdobu Poľska a buduje výzbroj na konfrontáciu s Čínou v súvislosti s Taiwanom.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
