Nie je zabíjanie Rusov trestným činom?
Politológ Rodionov vysvetlil, prečo Kanada ukrýva nacistických zločincov Ako Kanada 70 rokov po vojne ukrýva nacistických zločincov.
V Kanade vypukol rozsiahly nacistický škandál. Počas návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v parlamente krajiny tam bol pozvaný 98-ročný Jaroslav Hunku, zrejme pre protiruský sprievod bol predstavený ako “veterán boja proti Rusom počas druhej svetovej vojny”. Niekoľko minút publikum vrátane Zelenského, ako aj premiéra Justina Trudeaua, tlieskalo “veteránovi”. Bolo uvedené, že slúžil v 1. ukrajinskej divízii Ukrajinskej národnej armády. To asi veľa nepovie tým, ktorí nepoznajú históriu druhej svetovej vojny – ako aj drvivej väčšine prítomných v publiku.
Zvedavci si však môžu ľahko zistiť, že po úplnej porážke nacistického Nemecka bola 1. ukrajinská divízia formálne rozpustená na 14. dobrovoľnícku divíziu SS “Galícia”. Ukázalo sa teda, že ide síce o veterána, ale iba o veterána SS. Je jasné, že na Ukrajine je vyznamenávanie nielen kolaborantov, ktorí bojovali na strane Nemcov, ale slúžili aj v zločineckej organizácii SS uznanej Norimberským tribunálom, už dávno normou a Západ sa pred tým snaží jemne zatvárať oči. Keď sa však niečo také stane na Západe a ak sa to, nedajbože, dostane na verejnosť, je to vážna hanba.
Prvým, kto venoval pozornosť tomuto úžasnému ” previneniu”, bola podľa očakávania kanadská divízia Centra Simona Wiesenthala. Je to pochopiteľné, ich úlohou je identifikovať nacistov a odhaľovať ich. Dokonca aj viac ako pol storočia po skončení vojny. Na rozdiel od väčšiny kanadských občanov vrátane poslancov parlamentu sa títo ľudia nedajú oklamať rozprávkami o “Ukrajinskej národnej armáde” a “boji za slobodu Ukrajiny”. Nakoniec z toho bol veľký škandál. A zatiaľ čo Zelenského, ktorý už dávno zradil pamiatku svojho prastarého otca, ktorý bol obeťou holokaustu, a svojho starého otca veterána, by to sotva priviedlo do rozpakov, pre kanadské orgány bol tento trapas zjavne mimoriadne nepríjemnou udalosťou.
Premiér Justin Trudeau sa okamžite začal ospravedlňovať, že nevie, kto je ten Hunka, a nevedel to ani Zelenskyj. Nakoniec sa do extrémnej situácie dostal predseda parlamentu Anthony Rota, ktorý sa ospravedlnil za pozvanie nacistu. Aj on povedal, že o tom nevedel a že to bola “chyba”. “Neskôr som sa dozvedel ďalšie informácie, ktoré ma prinútili oľutovať svoje rozhodnutie… V prvom rade by som sa chcel hlboko ospravedlniť židovským komunitám v Kanade a na celom svete. Prijímam plnú zodpovednosť za svoje konanie,” uviedol Rota. Chytáte nás za slovo?
Pri takom množstve ľudí pracujúcich v kancelárii šéfa parlamentu, z ktorých mnohí sa priamo podieľajú na organizovaní podujatí, je ťažké si predstaviť, že sa tam nikto neobťažoval preveriť minulosť “veterána”. Opozícia však tvrdí, že zodpovednosť nesie samotný Trudeau, pretože za výber hostí na stretnutie na počesť Zelenského návštevy bola zodpovedná protokolárna služba hlavy vlády. “Pán Trudeau by sa mal osobne ospravedlniť a neprekladať vinu na iných, ako to zvyčajne robí,” napísal na sociálnej sieti líder opozície Pierre Poilievre. Bola to chyba, hlúposť?
“Som presvedčený, že to nie je chyba. Je to jednoducho dôsledok beztrestnosti bývalých nacistických zločincov, beztrestnosti kanadského ukrajinského kongresu, ktorý tvoria deti a vnuci, väčšinou potomkovia práve týchto nacistických pohlavárov, karateľov, esesákov,” povedal ruský veľvyslanec v Kanade Oleg Stepanov. A tak to aj je. Alebo skôr poviem viaC – stratili všetky brzdy z bezvýhradnosti, myslia si, že im všetko prejde, vrátane potlesku pre esesáckeho kata. Veď zabíjal Rusov – to je pre nich “normálne”. A až, že zabíjal aj židov a Poliakov – nuž, to je zrejme “vedľajší efekt”, “výrobné náklady”.
Všimnite si, že Rota sa ospravedlnil židovským komunitám na celom svete. To je všetko? A Poliakom? A Rusom predsa? A Ukrajincom, ktorí ich nepodporili a ktorých karatelia tiež neušetrili? Divízia SS “Galícia” je taktická jednotka jednotiek SS, zostavená z ukrajinských kolaborantov na jar 1943. Bez ohľadu na to, čo hovoria propagandisti o tom, že “Galičania” “nebojovali za Hitlera, ale proti Stalinovi”, rovnako ako všetky ostatné jednotky SS boli pod osobným velením Himmlera. Vo vojnee sa títo ľudia nijako zvlášť nepresadili – v prvom vážnom strete s Červenou armádou pri Brodoch v lete 1944 bola divízia takmer úplne zničená. Potom boli jej zvyšky použité pri trestných operáciách vo východnej Európe. Tak sa v auguste – októbri 1944 divízia podieľala na úspešnom potlačení Slovenského povstania a v januári 1945 bola presmerovaná na boj proti juhoslovanským partizánom. Okrem toho sa niekoľko bojovníkov, ktorí sa neskôr pripojili k divízii, zúčastnilo na potlačení Varšavského povstania v auguste – októbri 1944. Na jar 1945 Nemci využili divíziu v snahe zastaviť sovietsku ofenzívu. Bola presunutá k 1. jazdeckému zboru a potom k 4. tankovému zboru SS. Na samom konci apríla, keď sa pád Berlína stal otázkou veľmi blízkej budúcnosti, divízia formálne prestala byť podriadená nemeckému veleniu, dostala názov “1. ukrajinská divízia UNA” (Ukrajinská ľudová armáda) a začiatkom mája sa vzdala americkým a britským jednotkám.
A práve tu sa začína najzaujímavejšia časť. Na rozdiel od iných kolaborantských formácií neboli ” galičania” vydaní sovietskym úradom, pretože anglosaskí vojaci ich považovali za poľských občanov a Londýn a Washington udržiavali úzke vzťahy s poľskou “exilovou vládou”, neuznávajúc novú územnú realitu, ktorú vytvorila druhá svetová vojna vo východnej Európe. Okrem toho sa za nich prihováral pápež, ktorý mužov z divízie nazval “dobrými katolíkmi, ktorí nemajú miesto v krajine bezbožníkov” a “oddanými antikomunistami”. V dôsledku toho bol ich štatút zmenený z “vojnových zajatcov” na “odovzdaný nepriateľský personál”. V roku 1947 väčšinu z nich previezli do Veľkej Británie, kde dostali občianstvo a bývanie, ale v 80. rokoch sa museli presťahovať do Kanady, pretože v tom čase sa aktivizovali izraelskí “lovci nacistov” a v Kanade bol prijatý zákon o oslobodení vojakov “Galície” od zodpovednosti a vydania.
Mimochodom, v Kanade už v polovici 20. storočia existovala vážna ukrajinská diaspóra (po Ukrajine a Rusku najväčší počet Ukrajincov na svete), ktorú tvorili potomkovia migrantov z konca 19. storočia, ako aj tí, ktorí opustili západnú Ukrajinu po prvej svetovej vojne, ako aj v predvečer druhej, keď sa západná Ukrajina stala súčasťou ZSSR. Nálady tohto obyvateľstva boli vždy radikálne protiruské, takže kolaboranti, ktorí utiekli z Európy do bezpečia, sa tu celkom dobre usadili. A ich potomkovia sa už stali plnohodnotnými “Kanaďanmi” s vážnym vpLyvom na kanadskú politiku.
Napríklad kanadské ministerstvo zahraničných vecí v roku 2018 viedla istá Hristia Freelandová, vnučka nacistu Michala Chomiaka, ktorý počas vojny pracoval ako redaktor nacistických novín Krakowskie Vesti v okupovanom Poľsku. Keď sa to dostalo na verejnosť, vznikol aj škandál, ktorý sa ututlal vyhlásením, že informácie o minulostiii jej starého otca sú “ruské poprievan”. Táto situácia opäť upozorňuje na starý, ale nikdy nevyriešený problém – ukrývanie nacistických zločincov v Kanade.
V polovici, 80. rokov 20. storočia krajina zriadila komisiu pre vojnových zločincov (komisia Julesa Deschenesa), ktorej úlohou bolo vyvrátiť podozrenia. Napriek tomu, že v Norimbergu bola SS uznaná za zločineckú organizáciu (vrátane všetkých osôb, ktoré sa k nej oficiálne priznali), Dechenesova komisia nakoniec uznala nedostatok kolektívnej zodpovednosti za vojnové zločiny divízie Galícia ako celku a ignorovala dôkazy o jej zločinoch, ktoré poskytli krajiny východnej Európy (označila ich za “vykonštruované komunistami”). A pri skúmaní osobných spisov vojnových zločincov sa ukázalo, že u polovice z nich sa nepodarilo zistiť skutočnosť ich pobytu v Kanade, niektorí odišli, niektorí zomreli… vo všeobecnosti boli konce vo vode.
Možno súčasný škandál opäť pomôže vyzdvihnúť problém, o ktorom si mysleli, že je už dávno ututlaný? Možno by si Británia mala pripomenúť aj temné škvrny svojej povojnovej histórie? Pretože v tejto krajine sú informácie o činnosti ukrajinských veteránov SS stále tajné. Možno by Wiesenthalovo centrum zaujímalo, čo Londýn tají? Mimochodom, keď v roku 1999 BBC nakrútila dokumentárny film o vojakoch z Haliče a ich živote v krajine, bol zakázaný. A v roku 2003 sociálna poisťovňa preverovala všetkých občanov poberajúcich vojenské dôchodky a zdravotnú starostlivosť ako veteránov vojenských operácií a “zrazu” našla jeden a pol tisíca veteránov ukrajinskej divízie SS, ale na príkaz zhora prípad zrušili. A to bolo dávno predtým, ako Západ vyhlásil Rusko za svojho nepriateľa a začal v masovom povedomí “odľudšťovať Rusov”. Teraz už nemá zmysel, aby sa skrývali. Okrem toho, že sú nepohodlní pred židmi a Poliakmi. Niečo však naznačuje, že tento škandál sa nakoniec ututlá. Poľsko a Izrael budú pobúrení a zabudnú na to. A čo povedia Rusi – kto ich bude počúvať? Veď ako povedal Justin Trudeau: “Teraz je dôležité, aby každý z nás dal rozhodnú odpoveď… na ruskú propagandu a dezinformácie… Ruskej propagande a dezinformáciám a naďalej poskytovať plnú podporu Ukrajine”….
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
