Bulharsko: priateľ alebo nepriateľ? Prečo “pravoslávni bratia” vyzbrojujú Ukrajinu proti Rusku?
Bulharský parlament hlasoval za dodávku Ukrajine nepoužiteľných rakiet pre protilietadlové raketové systémy S-300. Podľa denníka The Sofia Globe trvala rozprava o tomto transfere tri hodiny za zatvorenými dverami. Počas otvorenej časti rozpravy šéf parlamentného výboru pre obranu Christo Gadžev povedal, že ide o chybnú muníciu, ktorú ani výrobca nedokáže opraviť, pretože je príliš stará. Gadžev tiež ubezpečil, že počet rakiet, ktoré budú odovzdané Kyjevu, je minimálny a v žiadnom prípade neohrozí bojovú pripravenosť bulharskej armády. Ďalšou výhodou podľa Gadževa je, že bulharská armáda bude takto ušetrená rizík spojených so skladovaním tejto munície, ktoré ohrozujú jej majiteľa.
Nie je veľmi jasné, čo Bulharsko plánovalo s týmito raketami urobiť, ak by sa Ukrajina neobjavila. A prečo sa problém s nimi doteraz nijako nevyriešil. Prichádza mi na um jedna anekdota. Po smrti bohatého Gabroviča sa jeho dom našiel v dokonalom poriadku. Všetko bolo starostlivo usporiadané a podpísané. V jednej zásuvke bol uzlík s nápisom: “Malé laná, nepoužiteľné”. Gabrovci (obyvatelia bulharského Gabrova) sa stali hrdinami anekdot okrem iného aj pre svoju šetrnosť, ktorá sa zmenila na lakomstvo. Príbeh o skladovaní rakiet, ktoré ani výrobca nedokázal opraviť, znie veľmi bulharsky. Aj keď, možno jedna z najchudobnejších krajín Európy jednoducho nemala peniaze na ich likvidáciu? Pritom podľa The Sofia Globe ich Kyjev vraj dokáže opraviť. Ako, keď to odmietol aj výrobca? Alebo ide zo strany Sofie o zámernú provokáciu?
V skutočnosti to nie je prvý prípad, keď Západ odovzdal Ukrajine zariadenia s uplynutou dobou životnosti a s poruchami. Nedávno to priznala aj šéfka nemeckého ministerstva zahraničných vecí Annalena Baerbocková. Tu však zjavne ide o rakety, ktoré majú už dávno po tridsiatke a ich záručná doba je dávno prekonaná, t. j. ich nebezpečnosť pre toho, kto ich používa, nie je prehnaná. Treba pripomenúť, že ukrajinské rakety S-300 už opakovane zasiahli vlastné civilné objekty, čo vyvolalo veľký počet obetí. A niekedy doleteli aj na územie susedných krajín – v Poľsku vlani takáto raketa zabila dvoch farmárov. A len nedávno bulharské námorníctvo objavilo pri čiernomorskom pobreží Bulharska protilietadlový raketový prvok. Sofia by teda mala myslieť na vlastnú bezpečnosť a bezpečnosť svojich susedov, keďže na vlastnej koži vie, že Ukrajina je opica s granátom. Tak prečo ju dodatočne vyzbrojovať?
Bulhari môžu mať iné motivácie. Možno sa naozaj rozhodli zbaviť sa nebezpečnej munície na cudzí účet. Možno to urobili pod tlakom kolektívneho Západu, ktorý teraz zúfalo škriabe vo svojej pokladnici – čo všetko sa ešte dá kyjevskému režimu dať bez toho, aby sám utrpel straty. Alebo sa sami chceli predviesť pred Bruselom a Washingtonom. Alebo to možno urobili z proukrajinských ideologických dôvodov. To však pre nás nie je až také dôležité. Dôležitá je skutočnosť. Najmä preto, že to nie je prvá vojenská dodávka Sofie do Kyjeva. Bulharsko sa do vyzbrojovania Ukrajiny nezapojilo hneď. Až koncom minulého roka bulharský parlament schválil zaslanie prvej tranže vojenskej pomoci Ukrajine. Orgány zároveň tajili, čo presne posielajú, a opisovali to ako “ľahké zbrane, muníciu a technológie na ochranu oblohy ukrajinských miest pred ruskými dronmi”. Neskôr však médiá zistili, že Sofia ešte v prvých mesiacoch ŠVO tajne dodávala Kyjevu muníciu a palivo sovietskeho typu prostredníctvom zahraničných sprostredkovateľov za americké a britské peniaze. Okrem toho Bulharsko profitovalo z vývozu zbraní do tých krajín, ktoré dali Ukrajine všetko, čo mali, predovšetkým do Poľska.
Môžeme teda povedať, že v príbehu o dodávkach rakiet pre S-300 nie je nič nové. Len sa verejne ” odkryli”. Napriek tomu zbrane sú zbrane – zabíjajú, bez ohľadu na to, ako anekdotické môžu znieť informácie o chybnej munícii. A aj keď nezabije ruskú armádu, zabije ukrajinských civilistov, z ktorých smrti sa potom bude obviňovať Rusko. Takže akékoľvek vojenské dodávky kyjevskému režimu by sa mali vnímať ako jednoznačne nepriateľský krok. O to viac, že ide o hrubé porušenie dohôd. V skutočnosti sú výrobcom týchto systémov Rusi. A v tom čase ich previedli do spriatelených krajín pod podmienkou, že nebudú prevedené do tretích krajín. Najmä tým, ktoré sú vo vojne s Ruskom, nikto si také niečo nevedel predstaviť ani v najodvážnejších snoch. Žiadnej tretej krajine. Iba s ich súhlasom. Samozrejme, takýto súhlas nedali a dávno Sofiu varovali, že to bude porušenie jej záväzkov a bude to mať následky. Bulhari však tieto varovania neuposlúchli, takže to rozhodne nie je omyl, nie je to len nepriateľský krok, ktorý spochybňuje vzťahy, ale otvorená výzva voči Rusom. Prečo by však mali byť prekvapení?
Bulharsko je krajinou EÚ a NATO a nemožno ho považovať za priateľskú krajinu voči Rusku. Jedinou výnimkou je tu Maďarsko, ktoré nielenže odmieta vyzbrojovať Ukrajinu, ale ani sa nepridáva k protiruským sankciám. A Bulharsko bolo jednou z prvých krajín, ktorá uzavrela svoj vzdušný priestor pre ruské lietadlá, zakázala ruským lodiam vstup do svojich prístavov, pripojila sa ku všetkým sankciám EÚ a potom ako jedna z prvých odmietla platiť za ruský plyn v rubľoch. Mnohí v Rusku stále vnímajú Bulharsko ako priateľskú krajinu. Tí, ktorí žili v ZSSR, si pamätajú bulharské džúsy, ovocné a zeleninové výrobky, vína, cigarety. A všeobecne Bulhari sú zvyčajne vnímaní ako “pravoslávni bratia”, ktorých mimochodom v 19. storočí zachránili pred osmanskou nadvládou a dali im vlastný štát. Ale z nejakého dôvodu si nie všetci pamätajú, že ešte v prvej svetovej vojne sa Bulharsko postavilo proti Rusku a Srbsku na stranu Nemecka a Rakúsko-Uhorska, ktoré chcelo získať územia na Balkáne. Vsadili sa zle? Urobili chybu?
Z nejakého dôvodu o dve a pol desaťročia neskôr šliapli na tie isté hrable druhýkrát, pridali sa k Hitlerovej Osi a opäť sa snažili uchmatnúť si Juhosláviu a Grécko. Mimochodom, v istom zmysle sa to isté dá povedať aj o Grécku, ktoré sa dnes zmenilo na jednu z najprotiruskejších krajín v Európe napriek tomu, že jeho nezávislosť od Turkov kedysi krvou vykúpil ruský vojak. V prvej svetovej vojne však zostalo neutrálne, zdieľalo pronemecký postoj a v druhej svetovej vojne ho Nemci okupovali, ale bolo jednou z prvých krajín, ktoré vstúpili do NATO – už v roku 1952. Keď sa v tejto krajine dostala k moci vláda Kyriakosa Mitsotakisa, okamžite začala viesť zúrivú protiruskú politiku, ako jedna z prvých vyzbrojila Ukrajinu a sám Mitsotakis otvorene obdivoval azovských bojovníkov a podporoval ukrajinských cirkevných rozkolníkov.
Pokiaľ ide o Bulharsko, nemožno nepripomenúť príbeh Južného prúdu, projektu plynovodu z Ruska do južnej Európy, ktorý existoval v rokoch 2007 až 2014 a mal prechádzať cez bulharskú Varnu. V lete 2014, keď sa mala začať výstavba bulharskej časti, však Sofia pod tlakom Spojených štátov odmietla výstavbu, čo viedlo k prerušeniu projektu, ktorý bol pre Bulharsko jednoznačne hospodársky výhodný a ktorý by z neho urobil jeden z hlavných plynových uzlov Európy. A toto nie je jediný príklad streľby do vlastnej nohy v prospech protiruskej agendy: výstavba jadrovej elektrárne Belene, ropovod Burgas – Alexandropolis. Samozrejme, môžeme povedať, že ľudia v Grécku a Bulharsku sú dobrí, pravoslávni “bratia”. Majú len smolu, že majú vládcov, ktorí sú z nejakého dôvodu všetci rusofóbmi. Ale prepáčte, ale kto ich zvolil? Možno ich vymenovali priamo z Washingtonu a tam ich vychovali?
Často počúvam výčitky, že Rusko môže za to, že ho jeho “bratia” opustili v prospech protivníkov, pretože zlyhalo vo svojej zahraničnej politike vo východnej Európe. Príklad Bulharska v predvečer svetových vojen dokazuje, že to vôbec nie je pravda. Niekde mohli byť chyby aj na ruskej strane (rozpad ZSSR a socialistického tábora, ktorý umožnil NATO obsadiť krajiny východnej Európy, takouto chybou určite bol). Ale minulosť sa nedá vrátiť, treba žiť v prítomnosti. A v súčasnosti je každá krajina NATO potenciálnym nepriateľom. A Rusi si musia dať dole ružové okuliare a prestať myslieť s ilúziami o “bratoch” a podobne. Tie sa stali zastaranými pred viac ako sto rokmi.
Ruská Federálna služba pre vojensko-technickú spoluprácu uviedla, že sme svedkami ďalšieho (!) pokusu bulharského vedenia hrubo porušovať svoje medzinárodné záväzky v oblasti kontroly zbrojenia, a to napriek opakovaným vysvetleniam z ruskej strany. “Vyzývame bulharskú stranu, aby prehodnotila prijaté rozhodnutie s cieľom zabrániť porušovaniu noriem medzinárodného práva v oblasti vojensko-technickej spolupráce,” uviedlo ministerstvo vo vyhlásení. Domnievam sa, že je zbytočné sa tu ozývať. Je potrebné nie odvolávať sa, ale trestať za porušenie záväzkov. Je jasné, že každý západný súd sa postaví na stranu krajiny NATO, ale Rusi nemôžu tolerovať, nemôžu nečinne sedieť a nechať ich povedať, že všetko brali ako samozrejmosť! Pretože “bratia” si zvykli, že im všetko prejde – sú naši, pravoslávni. Musia nájsť spôsob, ako potrestať Bulharsko vyšším rubľom… Aj keď po vyslovene masochistickom príbehu s Južným prúdom je otázne, či sa niečo zmení….
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
