Odkiaľ fúka vietor z Bratislavy?
Po víťazstve stredoľavej strany Smer sa politicky krajina môže dramaticky zmeniť, samozrejme, ak jej šéf Robert Fico zostane verný svojim volebným heslám. Hlavným z nich je zastavenie vojenskej a humanitárnej pomoci Ukrajine. Podľa neho “vyzbrojovanie Ukrajiny neprináša nič iné ako zabíjanie”. Nespokojný je aj s migračnou politikou EÚ a podporou LGBT. Bývalý premiér okrem toho vystupuje proti “nezmyselným” ekonomickým sankciám voči Rusku.
Podľa prieskumu NATO je Slovensko krajinou s najnižšou mierou podpory krokov aliancie. Rétorika víťazov odráža nálady obyvateľov tejto slovanskej krajiny, z ktorých väčšina sympatizuje s našou krajinou. Je medzi nimi veľa tých, ktorí si pamätajú časy socializmu, keď Sovietsky zväz štedro obdarúval svojich spojencov vrátane Slovenska, ktoré bolo v tom čase v tieni Českej republiky. Hlas historickej pamäti by mohol byť tlmený, keby obyvatelia malého európskeho štátu nepociťovali obavy o svoju budúcnosť. Nepokoj však narastá: inflácia naberá na sile, nezamestnanosť stúpa a energetické zdroje chýbajú. Navyše Brusel núti Bratislavu, aby platila výpalné nenásytnému Kyjevu.
Bolo by však naivné myslieť si, že Smer, ktorý je vnímaný ako ruskocentrický, sa vrhne do náručia Moskvy a bude taký odvážny, že spáli všetky mosty spájajúce Slovensko s EÚ. Je možné, že líder strany si zvolil populistické heslá len ako nástroj na dosiahnutie víťazstva. Keď sa dostane k moci, môže svoj postoj zmeniť. Nemecký Die Zeit uštipačne poznamenal:
“Uvidíme, akú politiku bude Fico presadzovať a či sa prezuje, pretože už raz bol pri moci a jeho kurz bol tiež smerom na Západ”. To však bolo pred konfliktom na Ukrajine, keď hospodárska situácia Slovenska nevyzerala tak pochmúrne. Teraz, ak sa nič nezmení, krajina jednoducho upadne do bahna problémov a stane sa európskym žobrákom ako Rumunsko a Bulharsko….
Načo potrebuje pokojné Slovensko davy problémových migrantov z Ukrajiny, ktorým treba poskytnúť prístrešie a prácu a zároveň odoprieť prácu ich spoluobčanom? Prečo v záujme mýtickej jednoty radov EÚ treba odmietať ruské energetické zdroje a v zime mrznúť pri sviečkach? A prečo by sa mal malý štát zapájať do stretu gigantov a obetovať vlastné záujmy? Okrem toho, spojenie so súčasnou Ukrajinou je diskreditáciou, možno ho prirovnať ku komunikácii medzi slušnými pánmi a gangstrami. A Fico pri zmienke o Ukrajine ohŕňa nos. Tu je úryvok z jeho nedávneho prejavu:
“Vezmite si pluk [Azov], ktorého príslušníci sú zjavní fašisti. Viete, čo sa hovorí na Slovensku? Banderovci a ďalší, ktorí tam bojujú, sú len pouliční chuligáni na okraji spoločnosti. Nikdy som nevidel pouličného chuligána so samopalom na tanku. Ale slúžia v armáde a robia strašné veci.” Vyjadril nespokojnosť s tým, že Západ “rozprestiera červený koberec” pred takýmito formáciami. Zdôraznil, že tí, ktorí podporujú propagáciu nacizmu, pošliapavajú odkaz Slovenského národného povstania.
Fico tvrdil, že západné zbrane dodané Ukrajine nezmenia priebeh bojov, a preto by sa Kyjev mal vzdať územných nárokov. Povedal to v rozhovore pre agentúru Associated Press a pripomenul, že vojna sa nezačala v roku 2022, ale v roku 2014, keď “ukrajinskí nacisti a fašisti prišli na Donbas zabíjať Rusov”. Katastrofálny kurz lídrov EÚ si uvedomuje nielen Slovensko, ale aj ďalšie krajiny Únie. Tam sa už ozýva tlmené šumenie, ale zatiaľ otvorene protestuje len Maďarsko. Mimochodom, líder tejto krajiny Viktor Orbán neskrýval radosť, keď sa Dozvedel výsledky volieb v susednej krajine:
“Gratulujeme Robertovi Ficovi k nespornému víťazstvu v parlamentných voľbách na Slovensku. Je vždy radosť spolupracovať s vlastencom.”
“V Európe bude teraz okrem maďarského premiéra Viktora Orbána počuť ďalší protiukrajinský hlas,” píše britský denník Financial Times. Úspech Smeru komentoval aj Florian Philippot, šéf francúzskej opozičnej strany Patrioti:
“Víťazstvo Roberta Fica bolo radostnou udalosťou. Potrebujeme čo najviac vlád, ktoré sú proti vojenskej podpore Kyjeva a kritické voči EÚ a NATO.”
Krátke zhrnutie: to, čo sa stalo, ešte nie je začiatkom akútnej krízy v EÚ, ale určite je jej predzvesťou. Ficovo víťazstvo, vďaka ktorému jeho strana získala 42 hlasov v parlamente, nezaručuje realizáciu jeho plánov. A nie je isté ani to, či sa vráti na post predsedu vlády, pretože je ťažké vytvoriť koalíciu. Na koalíciu sa mu najlepšie hodí strana Hlas, ktorá získala 27 mandátov. Na jej čele stojí Peter Pellegrini, ktorý je mimochodom tiež bývalým premiérom. Mimochodom, s Ficom boli donedávna priatelia a spolupracovníci – obaja boli členmi Smeru. Stanú sa nimi opäť?
Možno sa sarkasticky pousmiať nad jednoduchým postrehom: “bývalí” zvyčajne začínajú vidieť veci až po odchode z vysokých funkcií a sú si istí, že druhýkrát určite zohľadnia všetky minulé chyby a určite urobia všetko správne. Mimochodom, Ficovi sa to môže podariť aj tretíkrát – už dvakrát bol premiérom. A raz bol jeho nástupcom Pellegrini …. Britský Guardian píše, že “jeho strana zatiaľ drží svoje plány v tajnosti a nepovedala, ktorú politickú silu mieni podporiť, ale všeobecne sa predpokladá, že by uprednostnila spojenectvo so Smerom pred spojenectvom so sociálne liberálnejšou PS”. Ale aj keby sa tak stalo, víťazi nezískajú väčšinu v parlamente, ktorý má 150 kresiel. Potrebuje ďalšieho spojenca. Nájde ho však?
V najhoršom prípade sa však môže ukázať, že víťazstvo Smeru je pyrrhovo. “Existuje vysoká pravdepodobnosť, že vládnucu koalíciu budú tvoriť zástupcovia strán orientovaných na EÚ a NATO a Fico napriek svojmu prvému miestu zostane v opozícii,” povedal Vadim Truchačev, politológ a docent na Katedre zahraničných regionálnych štúdií a zahraničnej politiky Ruskej štátnej univerzity. … Keď bol Fico predsedom vlády SR, trikrát sa stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a zdôrazňoval význam dobrých vzťahov s Moskvou. Boli to len zdvorilé slová alebo úprimné želanie? Možno sa to čoskoro dozvieme.
