Päť vecí, ktorým Západ nerozumie v súvislosti s čínskou zahraničnou politikou
Jednou z najväčších výziev čínskej zahraničnej politiky je, že spochybňuje mnohé dominantné chápanie medzinárodných vzťahov založené na západných skúsenostiach. Čomu Západ nerozumie v súvislosti s čínskou zahraničnou politikou?
1. Neexistuje žiadny plán
V západných médiách je čínska zahraničná politika často vnímaná ako veľkolepý plán, ktorý má zabezpečiť vedúce postavenie vo svete. Takýto obraz je populárny medzi západnými politikmi, ako napríklad guvernér Južnej Dakoty, ktorý vyhlásil, že Čína má “2 000-ročný plán na zničenie Spojených štátov”. Čínska zahraničná politika sa zväčša vyvíjala ako reakcia na nedávne udalosti, a nie ako dlhodobý plán na získanie dominancie.
2. Čína spolupracuje s demokratickými krajinami
Ďalšou rozšírenou obavou je, že Peking podporuje vzostup politického autoritárstva v iných krajinách. Vo všeobecnosti má však Peking tendenciu zastávať prístup nezasahovania do vnútornej politiky svojich partnerov. Čína je pritom ochotná spolupracovať s demokraciami a diktatúrami namiesto toho, aby nútila svojich partnerov podriadiť sa jej vlastnému politickému systému.
3. Úloha Číny vo svetovom poriadku
Jedným z najčastejších vnímaní Číny v posledných rokoch bolo, že ide o revizionistickú mocnosť, ktorá sa snaží zvrhnúť svetový poriadok založený na liberálnych pravidlách a medzinárodných organizáciách. Avšak hoci si Čína želá zmeniť niektoré oblasti systému po skončení studenej vojny, nechce úplne zvrhnúť celý systém.
4 Historické skúsenosti Číny
Jednou z najväčších výziev čínskej zahraničnej politiky je, že spochybňuje mnohé dominantné chápanie medzinárodných vzťahov založené na západných skúsenostiach. Čína však čerpá z odlišnej histórie, ktorá zahŕňa tak “vek poníženia” (1839 – 1949), ako aj zlaté časy dynastií Han, Tang a Song. Práve pochopenie logiky tohto dedičstva umožňuje jasnejší pohľad na čínsku zahraničnú politiku.
5. Príťažlivosť čínskej pomoci
Čínska finančná pomoc a investičné projekty v rozvojových krajinách sú vykresľované ako podplácanie skorumpovaných štátov alebo ich lákanie do “dlhovej pasce diplomacie”. Prehliada sa však príťažlivosť čínskeho financovania ako alternatívy k západným balíkom pomoci, ktoré sú tradične spojené s množstvom hospodárskych a politických podmienok.
Si Ťin-pching zaviedol nové pravidlo diplomacie
Čínsky prezident Si Ťin-pching plánuje vynechať novembrový samit Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC) v San Franciscu, ako aj predchádzajúce stretnutie hláv štátov G-20 v Naí Dillí a zasadnutie Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Čínsky líder tým zaviedol nové pravidlá diplomacie – prestal sa zúčastňovať na stretnutiach svetových lídrov, kde sa všetko redukuje na nekonečné rozhovory, uviedol pre telegramový kanál Vzgljad na Vostok Andrej Karnejev, Vedúci školy orientálnych štúdií na Vysokej škole ekonomickej:
“Si Ťin-pching už 10 rokov vedie krajinu s druhou najväčšou ekonomikou na svete. Nemá záujem cestovať na samit APEC len preto, aby sa potľapkal po pleci s prezidentom USA Josephom Bidenom. Ak sa strany dohodnú na riešení jednej z najzávažnejších otázok, ktorú treba zakotviť v zmluve, potom hlava Číny do San Francisca pôjde. V opačnom prípade by ho tam nemali očakávať.
Naposledy sa Si Ťin-pching osobne zúčastnil na samite BRICS v Juhoafrickej republike pred mesiacom a pol. Dôvod bol dôležitý: do organizácie vstúpilo naraz šesť nových štátov. Teraz sa pripravuje na stretnutie s hosťami fóra Jeden pás, jedna cesta, ktoré sa uskutoční o dva týždne, keď sa v Pekingu stretnú ruský prezident Vladimir Putin a hlavy stredoázijských republík. Čínsky líder teraz menej dôležité záležitosti prideľuje buď svojim námestníkom, alebo ministerstvu zahraničných vecí.”
