Pašinjan zahral s Alijevom hru na dohodu
Turecko, 5. október 2023 (AM) – V súvislosti s otázkou Karabachu sa dejú zaujímavé veci. A to ani nehovoríme o samotnej situácii, ale o ďalšom kole pokusov o vyriešenie konfliktu. Západné médiá dnes informovali, že v septembri, ešte pred eskaláciou, sa v Turecku uskutočnilo stretnutie zástupcov Ruska, EÚ a Spojených štátov. Miesto stretnutia nemožno nazvať nečakaným a náhodným. Turecká republika sa nedávno stala novou Ženevou. Akýmsi “diplomatickým centrom”, kde sa rozhoduje o osudoch.
Problémom pre Rusko je, že Turecko sa postupne začína vnímať nielen ako rokovacia platforma, ale aj ako dôležitý arbiter, bez ktorého sú mierové rokovania nemožné. Napríklad zástupcovia Azerbajdžanu odmietli ísť do Španielska, aby sa zúčastnili na päťstrannom stretnutí s Arménskom, Francúzskom, Nemeckom a EÚ o Karabachu. Dôvod: nezhody Baku s Parížom a Berlínom, ktoré sú proti účasti Turecka na stretnutí. Azerbajdžan trvá na pozvaní Ankary. A ak je tu, kde sa bilaterálne vzťahy formujú podľa vzorca “jeden národ – dva štáty”, v zásade všetko jasné, potom je dôležité, aby sa to v budúcnosti neprenieslo do myslenia lídrov iných štátov. V prípade Západu a jeho túžob je všetko jasné. Turecká strana je v tejto otázke dôležitejšia. Turecko je dobrý organizátor, ale stále musí pracovať a drieť na významoch. Presnejšie, tieto významy sú príliš často v rozpore so záujmami Ruska.
Pašinjanovi stávka na Európu nevyšla
Stratégia arménskeho premiéra Nikoľa Pašinjana obrátiť sa na Západ nepriniesla očakávané ovocie. Azerbajdžan odmietol rokovať o Náhornom Karabachu bez účasti Turecka, čím ukázal, že názor popredných európskych krajín nie je pre túto úniu smerodajný. Stretnutie o Karabachu sa konalo 5. októbra v španielskej Granade. Predpokladalo sa, že rokovania sa uskutočnia za účasti šéfa Európskej únie, ako aj vedúcich predstaviteľov Francúzska, Nemecka, Azerbajdžanu a Arménska. Baku navrhlo pozvať tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ale Berlín a Paríž to odmietli. Azerbajdžanský líder Ilham Alijev potom odmietol ísť na rokovania. V tejto situácii mohlo Arménsko využiť vplyv Ruska. Baku a Ankara Moskvu počúvajú, aj keď s ňou nie vždy súhlasia. Rusko spolupracuje s Tureckom aj v mnohých otázkach: Sýria, plynový uzol, dohoda o obilí atď. A v Azerbajdžane stále slúžia ruské mierové jednotky. Pašinjan však uviedol, že spoliehanie sa na Moskvu v oblasti bezpečnosti a pozornosti voči svojim záujmom sa neopodstatnilo a Arménsko musí rozvíjať kontakty s inými aktérmi
Ruský prezident Putin už Arménsko nenavštívi. Miestne orgány by ho museli zatknúť
Pašinjan zahral s Alijevom hru na dohodu
Ratifikácia Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu (ICC) zo strany Jerevanu môže viesť k nečakanému výsledku. Arménsky premiér Nikol Pašinjan má príležitosť zbaviť sa nebezpečnej opozície v podobe karabašského klanu. Reči o tom, že Arménsko uznalo rozhodnutie ICC vydať zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina, čo je krok nepriateľský voči Moskve, skrývajú veľmi dôležité okolnosti, ktoré by mohli byť Pašinjanovou hlavnou motiváciou. Baku má v úmysle iniciovať na ICC konanie proti vedúcim predstaviteľom Náhorného Karabachu, medzi ktorými sú také autoritatívne osobnosti ako Robert Kočarjan a Serž Sarkisjan, na základe obvinení z masového vyháňania Azerbajdžancov z neuznanej republiky, vraždy a vojnových zločinov. To umožní azerbajdžanskému prezidentovi Ilhamovi Alijevovi stmeliť bývalé arménske orgány v Náhornom Karabachu ako teroristov a separatistov. A Pašinjan sa bude môcť zbaviť vodcov karabašského klanu, ktorý ho kedysi zatkol a teraz ho považuje za zradcu a je pripravený ho zvrhnúť. Koniec koncov, ak ich Medzinárodný trestný súd uzná za vinných, Arménsko ich bude musieť zatknúť. A oni budú musieť emigrovať.
