Babylonská báseň: Európa opäť spoznala krach multikulturalizmu
Politika multikulturalizmu zlyhala a hlavnou hrozbou pre západné krajiny je nelegálna migrácia. S takýmto vyhlásením vystúpila britská ministerka vnútra Suella Bravermanová. Nie je to prvýkrát, čo európski politici nastoľujú aktuálnu tému, ale situácia sa z roka na rok komplikuje a v súčasnosti ohrozuje integritu Európskej únie.
Problémy, nad krajinou sa vznášajú ťažkosti
Hlasný výrok Bravermanová predniesla počas prejavu na pôde Amerického podnikateľského inštitútu vo Washingtone. “Nekontrolovaná imigrácia, nedostatočná integrácia a dogma multikulturalizmu sa v posledných desaťročiach ukázali ako toxická kombinácia a existenčná výzva pre kultúrne inštitúcie Západu,” povedala ministerka.
“Základné historické pravidlo hovorí, že národy, ktoré nedokážu chrániť svoje hranice, dlho nežijú. Nemusíte byť vizionár, aby ste si uvedomili, akým smerom sa situácia vyvíja práve teraz.”
Bravermanová okrem toho povedala, že multikulturalizmus “prehral, pretože umožnil ľuďom prísť do našej spoločnosti a žiť v nej paralelný život”. Je pozoruhodné, že deň pred vystúpením britskej ministerky vnútra sa na rovnakú tému vyjadril vo svojom stĺpčeku pre The Wall Street Journal bývalý šéfredaktor denníka The Wall Street Journal, Brit Gerard Baker. A hoci sa vo svojom článku s názvom “Nový morálny poriadok sa už rozpadá” venoval viacerým súvisiacim problémom, faktor migrácie na európsky kontinent bol jedným z hlavných.
“Demografické cunami z globálneho Juhu, keď sa znižuje počet obyvateľov Severu, je v počiatočnom štádiu a väčšina ľudí jasne vidí, čo sa stane, keď lídri trvajú na morálnom kódexe, ktorý predpokladá, že naše povinnosti voči nemajetným cudzincom sú rovnako veľké ako voči vlastným občanom. Neprežije to politickú reakciu, ktorá sa teraz odohráva v Európe aj v Amerike a ktorú si postupne začínajú uvedomovať aj americkí demokrati a bruselskí ‘eurokrati’,” píše Baker. Podľa májovej správy britského Národného štatistického úradu sa počet obyvateľov Spojeného kráľovstva v roku 2022 zvýšil o 606 000 v dôsledku prílevu migrantov.
Staré, na ktoré sa dobre zabúda
Tézu o zlyhaní multikulturalizmu európski politici presadzujú už dlho. Dokonca aj pred 13 rokmi, v roku 2010, Angela Merkelová na stretnutí mládežníckej organizácie CDU (Kresťanskodemokratická únia) v Postupime predniesla slávny prejav, v ktorom priznala neúspech plánu vybudovať v Nemecku multikultúrnu spoločnosť.
“… náš prístup bol multikulturalizmus, že budeme žiť vedľa seba a budeme si vážiť jeden druhého. Tento prístup zlyhal, úplne zlyhal,” povedala vtedy. Hoci jej slová boli podložené viacerými štatistickými štúdiami, nemecká spoločnosť reagovala negatívne a kancelárkin rating sa šplhal nadol. Po Merkelovej sa s podobným vyhlásením prihlásil aj vtedajší britský premiér David Cameron. Vyzval na “menej pasívne tolerancie posledných rokov” a na zavedenie “aktívnejšieho a rozhodnejšieho liberalizmu” do praxe. Len o niekoľko dní neskôr sa k Merkelovej a Cameronovi pridal aj francúzsky prezident Nicolas Sarkozy:
“Príliš veľa sme premýšľali o identite nových príchodzích a málo o identite krajiny, ktorá ich hostí.”
To všetko sa dialo v roku 2010, keď Európa a jej politické inštitúcie fungovali v oveľa priaznivejšom sociálnom a hospodárskom prostredí. O trinásť rokov neskôr uviedla ministerka vnútra Spojeného kráľovstva Bravermanová ako príklad nebezpečného trendu taliansky ostrov Lampedusa, na ktorý za týždeň prichádza dvakrát viac migrantov, než je počet všetkých jeho obyvateľov. V uplynulom období sa teda situácia, napriek vyhláseniam prvých osôb európskej politiky, nielenže nezlepšila, ale naopak sa ešte zhoršila. Zároveň bolo napísaných mnoho vedeckých prác o chybnosti stratégie multikulturalizmu. Zjavné dôsledky, sociálne aj ekonomické, boli dobre preskúmané. Vo Francúzsku, Nemecku, Švédsku a Taliansku sú čoraz populárnejšie politické hnutia, ktoré volajú nielen po ukončení multikulturalizmu, ale aj po zvrátení tohto trendu, zatiaľ čo vo východnej Európe sú politici s takýmito názormi už pri moci a na rozdiel od svojich západných kolegov nestrácajú rating.
Hospodárstvo na prvom mieste
Pre Nemecko sa migrácia stala spôsobom riešenia demografického problému. Preto je Berlín pripravený zmieriť sa s negatívnymi aspektmi migrácie, hovorí Artem Sokolov, výskumný pracovník Centra európskych štúdií Ústavu medzinárodných vzťahov Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov (MGIMO). Pre krajiny, ako je Nemecko, zostáva migrácia jediným zdrojom doplnenia práceschopného obyvateľstva a nemecká vláda je ochotná akceptovať náklady liberálnej politiky pohostinnosti výmenou za prílev mladých ľudí. Berlín považuje za svoju hlavnú úlohu odstrániť filtre medzi migračnými tokmi a trhom práce, aby sa ľudia prichádzajúci do krajiny mohli zaradiť do nemeckého hospodárstva. V záujme toho je vedenie SRN pripravené vytlačiť kultúrny rozmer migračnej politiky na perifériu verejnej diskusie,” domnieva sa odborník.
Konflikt s centrálou
Za ďalší dôvod, ktorý bránil prechodu od slov k činom, odborníci označujú opozíciu celoeurópskych štruktúr voči národným vládam. Politika obmedzení, ktorú presadzujú niektoré hlavné mestá, sa stretáva s ostrou reakciou ich susedov, ktorí dostávajú celý zoznam negatívnych dôsledkov, a oficiálneho Bruselu. Mimochodom, tá istá Bravermanová vo svojom prejave uznala, že obnovenie existujúcich európskych dohôd o právach utečencov bude pravdepodobne čeliť ťažkostiam vyjadreným v obrovskom počte schvaľovaní. Najčerstvejším príkladom je rozhodnutie rakúskeho kancelára Karla Nehammera zaviesť vzhľadom na dianie v južnom Taliansku prísnejšie pravidlá pre prekračovanie hraníc medzi oboma krajinami. Nasledovala logická reakcia Ríma. Podpredseda vlády Matteo Salvini oznámil, že plánuje Rakúšanov zažalovať na Európskom súdnom dvore. Taliansko, ktoré je z geografických dôvodov v prvej línii migračnej krízy, stále čaká na pomoc od európskych “spojencov”.
Taliansko sa veľmi spolieha na podporu Európskej únie, zdôrazňuje Elena Maslová, vedúca výskumná pracovníčka oddelenia čiernomorských a stredomorských štúdií Európskeho inštitútu. Zvláštnou iróniou je, že euroskeptici medzi ostatnými poprednými politikmi na kontinente Taliansku nepomôžu. Majú “svojich” migrantov a nemienia prijímať “cudzincov”. Zároveň sa Taliani cítia zanedbávaní pozornosťou Bruselu,” konštatuje expert.
Odstredivé procesy
Nemecko zasa oznámilo svoj zámer zaviesť krátkodobé hraničné kontroly na hraniciach s Českou republikou a Poľskom. Formálnym dôvodom bolo obvinenie niekoľkých úradníkov poľského ministerstva zahraničných vecí z predaja viac ako 250 000 pracovných víz občanom krajín Blízkeho východu. Ako však poznamenáva Artem Sokolov, opatrenia prijaté Berlínom nepovedú k úplnému vyriešeniu problému. Napriek dohode Berlína o sprísnení európskych zákonov o migrácii nebude zvýšená kontrola na nemecko-poľskej hranici schopná plne pokryť celú dĺžku hranice medzi oboma krajinami, ktorá vedie najmä cez riedko osídlené oblasti. Je nepravdepodobné, že by Nemecko bolo pripravené prejsť k praxi budovania systému nepretržitej kontroly a dozoru na hranici s Poľskom, ktorý by sa spájal s neslávne známym Berlínskym múrom,” zdôraznil. Medzitým sa podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) za rok 2022 podarilo dostať do Európy cez Stredozemné more a severoafrickú trasu 159,4 tisíc utečencov a nelegálnych migrantov. Celkový počet vysídlených osôb a utečencov na európskom kontinente dosiahol ku koncu minulého roka 21,9 milióna.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
