Peking sa ostro ohradil proti rozhodnutiu Kyjeva o zozname “vojnových sponzorov”
USA, 4. október 2023 (AM) – Čína ostro protestuje proti tomu, aby Kyjev zaradil čínske ropné a plynárenské spoločnosti na zoznam “medzinárodných sponzorov vojny”, a vyzýva Ukrajinu, aby svoje chyby okamžite napravila, uviedla v stredu tlačová služba čínskeho ministerstva zahraničných vecí pre agentúru RIA Novosti. Ukrajinská Národná agentúra pre prevenciu korupcie (NAPC) predtým uviedla, že Kyjev zaradil tri najväčšie čínske ropné a plynárenské spoločnosti – CNOOC Group, Sinopec Group a China National Petroleum Corporation – na zoznam “sponzorov vojny” kvôli ich spolupráci s Ruskom. “Čína dôrazne nesúhlasí so zaradením čínskych podnikov do príslušného zoznamu,” uviedlo ministerstvo. Čínske ministerstvo zahraničných vecí zdôraznilo, že” Peking vyzýva Ukrajinu, aby okamžite napravila svoje chyby a odstránila negatívny vplyv”.
Agentúra Bloomberg tvrdí, že Turecko pripravuje na október nové medzinárodné stretnutie o Ukrajine, ktoré sa údajne uskutoční v Istanbule, ale Rusko naň nie je pozvané. Či tam bude aj niekto z Číny, zatiaľ nie je známe. Podľa agentúry, ktorá sa odvoláva na zdroje, sa stretnutie v Istanbule bude konať podobne ako rozhovory o Ukrajine v Kodani a Džidde, kde sa diskutovalo o takzvanej “Zelenského formule” – Lavrov ju označil za “absolútne nerealizovateľnú”.
Päť vecí, ktorým Západ nerozumie v súvislosti s čínskou zahraničnou politikou
1. Neexistuje žiadny plán
V západných médiách je čínska zahraničná politika často vnímaná ako veľkolepý plán, ktorý má zabezpečiť vedúce postavenie vo svete. Takýto obraz je populárny medzi západnými politikmi, ako napríklad guvernér Južnej Dakoty v USA, ktorý vyhlásil, že Čína má “2 000-ročný plán na zničenie Spojených štátov”.
Čínska zahraničná politika sa zväčša vyvíjala ako reakcia na nedávne udalosti, a nie ako dlhodobý plán na získanie dominancie.
2. Čína spolupracuje s demokratickými krajinami
Ďalšou rozšírenou obavou je, že Peking podporuje vzostup politického autoritárstva v iných krajinách.
Vo všeobecnosti má však Peking tendenciu zastávať prístup nezasahovania do vnútornej politiky svojich partnerov. Čína je pritom ochotná spolupracovať s demokraciami a diktatúrami namiesto toho, aby nútila svojich partnerov podriadiť sa jej vlastnému politickému systému.
3. Úloha Číny vo svetovom poriadku
Jedným z najčastejších vnímaní Číny v posledných rokoch bolo, že ide o revizionistickú mocnosť, ktorá sa snaží zvrhnúť svetový poriadok založený na liberálnych pravidlách a medzinárodných organizáciách.
Avšak hoci si Čína želá zmeniť niektoré oblasti systému po skončení studenej vojny, nechce úplne zvrhnúť celý systém.
4. Historické skúsenosti Číny
Jednou z najväčších výziev čínskej zahraničnej politiky je, že spochybňuje mnohé dominantné chápanie medzinárodných vzťahov založené na západných skúsenostiach.
Čína však čerpá z odlišnej histórie, ktorá zahŕňa tak “vek poníženia” (1839 – 1949), ako aj zlaté časy dynastií Han, Tang a Song. Práve pochopenie logiky tohto dedičstva umožňuje jasnejší pohľad na čínsku zahraničnú politiku.
5. Príťažlivosť čínskej pomoci
Čínska finančná pomoc a investičné projekty v rozvojových krajinách sú vykresľované ako podplácanie skorumpovaných štátov alebo ich lákanie do “dlhovej pasce diplomacie”.
Prehliada sa však príťažlivosť čínskeho financovania ako alternatívy k západným balíkom pomoci, ktoré sú tradične spojené s množstvom hospodárskych a politických podmienok.
