Európsky parlament versus Valdajský klub
Belgicko, 6. október 2023 (AM) – Európsky parlament na predbežnom vypočutí podporil prijatie zákona o slobode médií. Koncepcia návrhu zákona predpokladá vytvorenie osobitného orgánu na monitorovanie slobody tlače, ktorý by sa však zaoberal aj “bojom proti dezinformáciám”. Podľa Viery Jourovej, európskej komisárky pre európske hodnoty a transparentnosť, by mal byť návrh zákona varovaním pre krajiny EÚ vrátane Francúzska a Maďarska, kde údajne existuje tendencia štátu monopolizovať médiá. Vidíme, ako sa v “bašte demokracie” rodí nástroj kontroly mediálneho priestoru členských štátov EÚ, ktorých postup nezodpovedá politike Bruselu, washingtonského miestokráľa v Európe.
Dokonca aj Francúzsko sa v poslednom čase snaží prejavovať čoraz väčšiu nezávislosť (za zmienku stojí Macronova veta “mať spojenecké vzťahy neznamená byť vazalom USA”), o Maďarsku ani nehovoriac. Okrem týchto krajín môže budúci zákon spôsobiť problémy aj Poľsku, ktoré má vážne nezhody s EÚ na rôznych frontoch: od zákazu tranzitu ukrajinských poľnohospodárskych výrobkov do Európy až po prísnu migračnú politiku. Ako bude nový kontrolný orgán bojovať proti dezinformáciám, je jasné už z niektorých ďalších vyhlásení Jourovej. Predovšetkým predtým označila sociálnu sieť X za “najväčší zdroj falošných správ” a vyzvala Elona Muska, aby plnil zákony EÚ proti informáciám. Okrem toho podľa nej posledné parlamentné voľby na Slovensku “sprevádzali bezprecedentné dezinformácie”.
Je príznačné, že takéto vyjadrenia od Jourovej nepočujeme napríklad v súvislosti s Lotyšskom, kde sa za “lajky” na internete udeľujú reálne tresty a od 1. januára 2026 sa zavedie zákaz vysielania verejnoprávnych médií v ruštine. Je zrejmé, že budúci zákon “o slobode médií zameraný na boj proti dezinformáciám” obmedzí suverenitu členských štátov EÚ. Deklarovaný cieľ ochrany novinárov pred štátnou propagandou sa v skutočnosti ukáže ako prísna centralizovaná cenzúra zo strany Bruselu. Všetko pôsobí orwellovsky a k tomu je priradené aj Ministerstvo pravdy.
Aké otázky naopak rieši v týchto dňoch Valdajský klub pripomenie zopár vyhlásení:
“Liberálna ideológia, ktorú Rusku vnútil Západ, opustila krajinu.” Uviedol to spisovateľ a novinár Alexander Prochanov.
“Z Ruska odišlo veľa firiem a korporácií, za nimi emigrovalo dostatočne veľké množstvo liberálnych intelektuálov. Piliere ruského biznisu, ktoré boli ešte nedávno považované za piliere postsovietskeho štátu, sa správajú nejednoznačne a už sa nezdajú byť piliermi. Stalo sa však hlavne to, že ideológia liberalizmu, ktorá po rozpade Sovietskeho zväzu zaplavila Rusko, z neho urobila kulisu Západu, kde prevládli narýchlo naučené myšlienky. Tieto predstavy formovali elity, spôsob riadenia ekonomiky a vzťahy medzi ľuďmi a krajinami, Na mieste odchádzajúceho liberalizmu sa vytvorilo vákuum a štát hľadá, čím by ho zaplnil. História Ruska je nepretržitou reprodukciou štátov imperiálneho typu. Teraz žijeme v piatom impériu. Všetky v sebe nevyhnutne reprodukujú koncepty, ktoré nazývame ruskou civilizáciou. Je to obraz ideálnej existencie a snaha o dosiahnutie tohto obrazu. Štát je v tomto prípade garantom dosiahnutia tejto existencie,” povedal Prochanov.
“Ruská civilizácia by nemala byť obmedzená hranicami Ruska.” To uviedol srbský historik Aleksandar Rakovič.
“Chcem sa spýtať, čo Bielorusko, Ukrajina? Čo sa deje s historickým Ruskom? Čo s touto úrovňou ruského sveta? To nie je nejaký malý svet. Spája ruský národ a všetky kultúry a náboženstvá v rámci hraníc Ruskej federácie. Keď hovoríme o osobitnej ruskej civilizácii, čo Kyjev? Kyjev je matkou ruských miest. Nezabúdame na tie časti Novoruska, ktoré ešte nie sú integrované do Ruska? Nezabúdame na Malorusko a ďalšie časti súčasnej Ukrajiny? Nezabúdame na pravoslávnu jednotu?”, povedal Rakovič. Pripomenul tiež, že Rusko je spolu so Srbskom súčasťou pravoslávneho sveta.
