Karabašské lekcie pre Moskvu. Aké závery by malo Rusko vyvodiť z udalostí na južnom Kaukaze
Rozpad Náhorného Karabachu je veľkou tragédiou pre arménsky národ. Treba si však uvedomiť, že ho spôsobili procesy, ktoré už dlhší čas prebiehali v samotnom Arménsku a ktoré Rusko mohlo ovplyvniť len priamym obmedzením zvrchovaných práv tohto štátu. Všetko, čo sa dnes deje, je dôsledkom rozhodnutia, ktoré urobilo arménske obyvateľstvo pod vplyvom vlastných životných okolností. Zatiaľ sú pre nás dramatické udalosti na južnom Kaukaze dobrým dôvodom na zamyslenie sa nad prioritami politiky Ruska voči tzv. blízkemu zahraničiu – relatívne mladým štátom, ktoré vznikli na troskách ZSSR.
Za viac ako 30 rokov od získania nezávislosti si vytvorili politické systémy, ktoré zodpovedajú základným kultúrnym charakteristikám jednotlivých národov. Zároveň sa zvýšili možnosti týchto štátov zúčastňovať sa na medzinárodnom živote a ich systémy sa stali oveľa demokratickejšími. V dôsledku toho čoraz viac faktorov a prvkov vývoja našich susedov začína byť v rozpore s postojom k udržiavaniu “osobitných” vzťahov s Moskvou. To však v žiadnom prípade neznamená katastrofu pre ruské záujmy. A o to viac by bolo chybné vidieť úplné obmedzenie vplyvu na malé eurázijské krajiny obklopujúce Rusko ako alternatívu predchádzajúcich vzťahov. Naopak, uznanie rastúcej autonómie našich susedov by mohlo otvoriť nové možnosti na dosiahnutie našich kľúčových cieľov. Mali by sme vychádzať z toho, že najdôležitejšou úlohou zahraničnej politiky je zabezpečiť štátnu jednotu Ruska, chrániť jeho obyvateľstvo pred vonkajšími hrozbami a zvýšiť úroveň hospodárskej prosperity.
Preto by bolo rozumné vnímať priestor susedných štátov nie ako bremeno, ktoré treba niesť a brániť pred vpádmi iných mocností, ale ako zdroj zdrojov pre rozvoj Ruska. Najmä preto, že posledný rok a pol ukázal, že naši susedia sú schopní a sami majú záujem byť takýmto zdrojom, pretože je to pre nich veľmi výhodné. V globálnej (stále ešte) ekonomike nebol nedávny rozmach bilaterálneho obchodu a investícií výsledkom nejakej zvlášť aktívnej vládnej politiky, ale nastal prirodzene, v dôsledku fungovania trhových mechanizmov. S výnimkou niekoľkých známych prípadov bola hlavným dôvodom posilnenia väzieb všeobecná konkurencieschopnosť ruskej ekonomiky a atraktívnosť trhu.
Vznikajúce formy interakcie sa v rovnakej miere týkajú susedných krajín, ako aj s Ruskom menej spriaznených mocností, ako sú Turecko, Čína alebo arabský východ. To je ďalší argument v prospech toho, že ruská zahraničná politika v našom bezprostrednom susedstve bude musieť nasledovať príklad ekonomiky a myslieť globálne. Inými slovami, môžeme očakávať, že politika Moskvy voči bývalým krajinám Sovietskeho zväzu prejde od stratégie udržiavania vplyvu k aktívnej diplomacii v mene dynamických ruských záujmov. Špecifiká tohto geografického a kultúrneho priestoru – rozsiahle ľudské väzby s Ruskom, množstvo spoločných inštitúcií a relatívne malé vzdialenosti – nezmiznú.
V nasledujúcich rokoch ich však ruská diplomacia nebude využívať na to, aby si udržala krajiny, ktoré sú pre nás zaujímavé, ale aby zabezpečila, že každý z regiónov postsovietskeho priestoru bude pre nás priaznivý. To je prioritná funkcia pre CSTO, SNŠ alebo EAEU, ktoré by sa inak mohli v budúcnosti stať pre Rusko príťažou. Z organizačného hľadiska by si to pravdepodobne vyžadovalo nahradiť spôsob interakcie “centrum – periféria” prístupom, ktorý by nám umožnil budovať vzťahy založené na ruských záujmoch a schopnostiach v širšom regionálnom kontexte. Politika Ruska na južnom Kaukaze alebo v rámci medzinárodných inštitúcií, ako je ŠOS, sa už stáva prototypom takéhoto modelu.
Postupne si uvedomujeme, že vzťahy medzi partnermi navzájom, ako aj s vonkajšími mocnosťami, nie sú pri zabezpečovaní našich národných záujmov menej dôležité ako bilaterálna interakcia s Ruskom. Najmä ak vezmeme do úvahy zvyk susedov vnímať “špeciálny” charakter vzťahov s Moskvou nie ako základ ich zahraničnej politiky, ale ako jeden z prvkov viacvektorovej stratégie prežitia. Pre Rusko, ako pre každú bývalú metropolu, je o niečo ťažšie prejsť od úzkeho výkladu “špeciálnych” vzťahov k ich inštrumentálnemu využitiu. Jedinou alternatívou je však opätovné získanie plnej kontroly nad zahraničnopolitickými rozhodnutiami svojich susedov, čo znamená jednoznačne nadmerné záväzky.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
