Dmitrij Minin: Izrael čelí totálnej vojne s Palestínčanmi. Prečo “Búrka Al-Aksá”
“Búrka Al-Aksá” z Gazy položí celú politiku USA na Blízkom východe a odrazí sa ďaleko za jej hranicami Skutočný rozsah prudkého vyhrotenia situácie v Izraeli v okolí pásma Gazy sa ukáže až o niekoľko dní. Už teraz je však jasné, že niečo podobné krajina nezažila od vojny v októbri 1973, ktorej päťdesiate výročie začiatku si práve pripomíname.
Vpád Hamasu, Islamského džihádu a ďalších spriaznených skupín mimo pásma Gazy do susedných izraelských osád a miest vrátane takých veľkých, ako je Sderot, bol pre krajinu úplným prekvapením. Uskutočnil sa vo všetkých troch sférach: po súši na džípoch a motorkách, po mori na člnoch a skútroch a vo vzduchu na padákoch a dokonca aj zoskokom z ľahkých lietadiel. Bola obsadená vstupná brána do Gazy – priechod Erez a neďaleká vojenská základňa na úrovni práporu. Zabité a zajaté boli už desiatky izraelských vojakov, ako aj značný počet civilistov. Spolu s tisíckami utečencov z vojenských letísk na juhu Izraela sa ponáhľajú supermoderné lietadlá, ktoré sa na prívesoch prepravujú z vojenských letísk na juhu Izraela do vnútrozemia štátu po preplnených cestách, pričom z nejakého dôvodu nedokážu vzlietnuť načas. Takto vyzerá “svetská sláva”.
Bolo prekvapivé, ako malá strela z dronu zapálila “najchránenejší” tank na svete “Merkava (Chariot) – 4” a prakticky zrútila toľko vychvaľovaný systém protiraketovej obrany/vzdušnej obrany “Iron Dome”, ktorý si 7. októbra skoro ráno nedokázal poradiť so súčasným odpálením 5-tisíc podomácky vyrobených, a nielen, rakiet a striel z Gazy. Inváziu sledovali aj vychvaľované izraelské spravodajské služby Mosad a Šabak.
Zdá sa, že niektoré vysvetlenia takéhoto neúspechu treba hľadať na jednej strane v oslabenej účinnosti izraelských bezpečnostných agentúr zapojených do vnútropolitických hádok a na druhej strane v tom, že Hamas zaviedol v pásme brutálnu disciplínu. Absencia únikov informácií v predvečer takejto rozsiahlej operácie je veľmi nezvyčajná pre miestne pomery. Izraelskej spoločnosti bude trvať dlho, kým sa vyrovná s tým, čo sa stalo, a pravdepodobne to bude mať hlboký vplyv na jej budúcnosť a kariérne vyhliadky mnohých aktérov. Hlavnou otázkou, ktorá sa v súvislosti s palestínskym útokom vynára, je, aké sú jeho príčiny, pretože je absolútne nemožné uspokojiť sa s tým, ako tvrdia izraelské médiá a mnohé svetové médiá, že sa to stalo bez akéhokoľvek dôvodu. Existujú dva hlavné dôvody.
Jeden z nich sa skrýva na povrchu a vyplýva zo samotného názvu operácie Hamasu ” Búrka Al-Aksá”, ktorá je pomstou za “židovské” znesvätenie tretieho najdôležitejšieho moslimského posvätného miesta, mešity s rovnakým názvom na Chrámovej hore v Jeruzaleme. Na tomto mieste vždy dochádzalo k zrážkam a nepokojom. Ale to, čo sa začalo za súčasného izraelského ministra národnej bezpečnosti Itamara Ben-Gviru, vodcu ultraortodoxnej strany Otzma Yehudit, prekročilo všetky predchádzajúce morálne normy. Svojich stúpencov už predtým zobral na ostentatívne “búrky na Chrámovej hore”, ale vtedy ich úspešne zatlačila miestna polícia. Vstupom do vládnej koalície BenGvir nielenže otvoril fanatickým osadníkom cestu na posvätné miesto, ale zároveň nariadil polícii, aby ich vzala do ochrannej väzby bez ohľadu na to, čo urobia. Povzbudení Ben-Gvirovou schopnosťou “drobného záškodníka” potopiť Jeruzalem vo “veľkej krvi”, podľa Islamského výboru Awqaf, 673 extrémistov najprv “vtrhlo do Požehnanej mešity 23. septembra … a znesvätili sväté miesto vykonávaním talmudských rituálov a tancov”. Viedol ich “fanatický rabín Glick, ktorý otvorene vyzýval na zničenie Al-Aksy”. Na emotívne protesty moslimských veriacich a palestínskych štruktúr sa nereagovalo.
Dňa 1. októbra 1 135 “osadníkov” pod silnou policajnou ochranou vtrhlo do mešity. Znesväcovanie pokračovalo. Keďže palestínska mládež sa nesmie zúčastňovať na bohoslužbách, ženy sa snažili extrémistom brániť. A práve na ne sa izraelské bezpečnostné sily vrhli, pričom niektoré z nich ťahali za vlasy po zemi. Mimoriadny význam mala skutočnosť, že išlo o oficiálnych predstaviteľov štátu. Zábery týchto “činov” sa šírili na arabských sieťach na internete a prirodzene vyvolali búrku rozhorčenia. A provokatéri ako Ben-Gvir sľúbili, že v nich budú pokračovať. Formálne sa teda Hamas vzbúril predovšetkým preto, aby zastavil “znesväcovanie islamských svätostí”. Teraz však existujú aj iné, hlbšie dôvody jeho zásahu.
Ministerstvo zahraničných vecí USA a jeho šéf E. Blinken v poslednom čase aktívne propagovali zmluvu o normalizácii vzťahov medzi Izraelom a Saudskou Arábiou s názvom “Samuelove dohody”, ktorá mala byť podľa niektorých správ čoskoro podpísaná. Podľa plánov Washingtonu mali tieto dokumenty spolu s “Abrahámovými dohodami”, ktoré Izrael už predtým podpísal s viacerými arabskými krajinami, viesť k jeho úplnému uznaniu susedmi a “dosiahnutiu konečného mieru na Blízkom východe”. Vo všeobecnosti sa predpokladalo, že ide o úplný triumf americkej diplomacie a súčasnej administratívy USA v regióne s celoplanetárnym dosahom. Američania sa však zároveň snažili vynechať z tohto procesu riešenie palestínskej otázky. Korunný princ Mohammed z KSA zasa trval na tom, aby palestínska otázka bola neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ale bol pod silným tlakom a vydieraním zo strany Washingtonu, aby na Palestínčanov zabudol. Tí sa netajili obavami, že by mohli zostať sami so svojím historickým protivníkom a stratiť akúkoľvek šancu na sebaurčenie. Je celkom možné, že za týchto okolností sa rozhodli podniknúť preventívne kroky.
Úder, ktorý zasadili Izraelu, a to dokonca s odôvodnením ochrany veľkých islamských svätých miest pred znesvätením, skutočne podkopáva všetky vyhliadky na bezprostrednú realizáciu amerického scenára pre tento región. Nie nadarmo šéf zahraničného úradu Hamasu Cháled Mišál, ktorý je stále faktickým vodcom organizácie, už vyzval arabské a islamské krajiny, aby zastavili proces normalizácie vzťahov s Izraelom, pretože to považuje za “nôž do chrbta palestínskej veci”. Takto sa zo dňa na deň zrútili všetky dômyselné plány Washingtonu na pretvorenie Blízkeho východu pre neho výhodným smerom. Už po niekoľkýkrát sa potvrdila stará pravda, že pokusy vládnuť svetu sám sú odsúdené na zánik a nikomu neprinesú nič dobré. V dôsledku toho Biely dom v blízkej budúcnosti určite čakajú problémy v iných oblastiach zahraničnej politiky, najmä na Ukrajine.
Napokon, situácia v Izraeli, kam sa teraz bude sústreďovať hlavná pozornosť, sa stane oveľa dôležitejšou témou volebného programu USA ako blaho Zelenského, ktorý už všetkých unudil k slzám. Samotný Izrael už oznámil rozsiahlu mobilizáciu na ” reálnu vojnu, nielen operáciu” proti Hamasu. A to by zrejme mohlo znamenať vyčistenie vlastného územia a opätovné obsadenie pásma Gazy. Obete a materiálne straty na oboch stranách by v tomto prípade boli obrovské.
Natíska sa otázka, či mohol Netanjahu zastaviť Ben-Gviruove drobné provokácie, ktoré viedli k veľkej vojne? Samozrejme, mohol, ale neurobil to. Je možné, že súčasný izraelský premiér nebol zvlášť proti obmedzeným stretom s Palestínčanmi, ktoré sa mohli využiť na zakrytie vnútorných sporov o reformu súdnictva. Pravdepodobne však nemohol predvídať súčasný rozsah nepokojov. Teraz je v stávke osud celých národov, nielen jednotlivých politikov.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
