Ruská FSB otvorila archívy o podmienkach držania zajatcov zo ZSSR v nemeckom tábore Stalag- 1A
Sovietski vojnoví zajatci boli, na rozdiel od zajatcov iných štátov, držaní v neľudských podmienkach vo východopruskom tábore Stalag-1A. Špeciálne ich morili ťažkými chorobami, zomierali od vyčerpania a hladu. Dokazujú to dokumenty z archívu UFSB Kaliningradskej oblasti. Medzi materiálmi je kópia so značkou “Prísne tajné” špeciálneho oznámenia “O nemeckom tábore vojnových zajatcov Stalag-1A,” napísaného 23. 2. 1945 oddelením vojenskej kontrarozviedky Smerš 28. Armády 3. Bieloruského frontu. O dôležitosti tohto dokumentu hovorí aj poznámka na jeho prvej strane, nariaďujúca zaslať tento oznam náčelníkovi Smerša Viktorovi Abakumovovi.
V dokumente je popísaný aj režim držania zajatcov v tábore. “K 1. februáru tohto roka bolo v tábore držaných okolo 30 tisíc vojnových zajatcov, hlavne bývalých červenoarmejcov,” vyplýva z neho. Napriek tomu, že východ za bránu tábora sa zajatcom prísne zakazoval, zajatci z iných štátov, teda okrem zo ZSSR, sa mohli bezproblémovo pohybovať po tábore a aj ho opúšťať. “Voči Rusom sa tieto požiadavky dodržiavali so všetkou prísnosťou, každý prípad samovolky ruských zajatcov za hranice úseku bol považovaný za útek z tábora. Tí, ktorí ho opustili, boli kruto trestaní,” vyplýva z dokumentu.
Úplné vyčerpanie
Stravovanie sovietskych zástupcov v Stalagu-1A bolo “výnimočne zlé”. “… denne vojnový zajatec dostával 250 gr náhražkového chleba, upečeného spolovice z pilín, a liter horúcej tekutiny pripravenej z kŕmnej repy”. Kvôli slabej strave boli sovietski zajatci úplne vyčerpaní. Preto sa rozhodli ísť na krajné riešenie. “V lete 1944 sa nabúrali do potravinových skladov tábora, po čom boli vlamači gestapákmi kruto potrestaní – 30 bolo zastrelených a traja obesení,” hovorí sa v dokumente. Ak boli u sovietskych zajatcov nájdené pri návratoch z robôt nejaké potraviny, napr. zemiak, tak ich trestali bitkou alebo “postavili do jamy, kde musel stáť bez pohybu 12 hodín”.
Smrteľné epidémie
Sovietskych zástupcov rozmiestňovali v tábore “mimoriadne preplnene”. “Napríklad, v jednom baraku bolo namiesto kalkulovaných 100 osôb rozmiestnených do 500 ľudí a viac. Hygienická situácia barakov bola považovaná za pravidlo a normu,” uvádzali v Smerše.
V dôsledku toho tam vypukali epidémie takých ťažkých chorôb ako tuberkulóza, týfus či úplavica. Táborová administrácia nielenže s tým nič nerobila, hlavu si nerobila ani s liečením chorých. Ba práve naopak, všemožne sa usilovala o rozšírenie infekcií. Zdravých väzňov preto umiestňovali do barakov k chorým na týfus a tuberkulózu.”
Pri Stalagu-1A pôsobil “smrtiaci” lazaret, ktorý sa tak nazýval preto, “lebo nikdy ho neopustil nikto živý”. “Z celkového počtu 500 chorých sovietskych vojnových zajatcov ich každý deň zomieralo 10-12,” píše sa v oznámení. Podľa správ Smeršu, mnohí sovietski zajatci, vidiac blížiacu sa smrť končili život samovraždou.
Záverečná informácia
Tábor Stalag-1A, existujúci v rokoch 1939-1945 bol umiestnený pri súčasnej dedine Stablawk (medzi ruským mestom Bagrationovsk a poľským Gorovo Haweckie). Ani dnes sa presne nevie, aký počet väzňov tu zomrel. Hovorí sa o počte od 162 do 255 tisíc. Uväznení tu boli Poliaci, Belgičania, Francúzi, Taliani. No absolútnu väčšinu tvorili Sovieti, z ktorých tu zahynulo niekoľko desiatok tisíc. Zajatcov tábora Stalag-1A oslobodila útokom 28. Armáda 10. februára 1945.
Vladimír Mikunda
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
