Jevgenij Primakov: Základné informácie o novej vojne, pásme Gazy a ďalších oblastiach
1. Úmyselné zabíjanie civilistov je terorizmus. Útok z Gazy je teroristickým činom. Ako dokazuje agresívna mediálna kampaň s distribúciou videí – dôležitou súčasťou útoku je vyvolanie strachu, ktorý je jedným z hlavných prvkov samotného teroru.
2. Ničenie civilných domov a obyvateľstva vo forme pomsty je tiež terorizmom. Hoci reakcia na teroristický útok musí byť samozrejme silná, je veľmi ťažké zostať v medziach špecificky vojenskej reakcie, a nie teroristickej reakcie. Nie je isté, či sa to Izraelu podarí.
3. Možnosti mierového urovnania sú v súčasnej fáze zanedbateľné, ani jedna strana naň nie je pripravená. O to viac je nemožné seriózne hovoriť o možnosti úplného palestínsko-izraelského urovnania. Je veľmi pravdepodobné, že jednou z hlavných úloh, ktoré Hamas sleduje, je práve narušenie dohody medzi Saudskou Arábiou a Izraelom.
4. Dôvody útoku Hamasu: Účastníci “mierového procesu” zastúpení Izraelom, Spojenými štátmi, Európskou úniou a Saudskou Arábiou zaradili tzv. palestínsku otázku na druhý alebo tretí plán práve tohto “mierového procesu”, pričom vsadili na všeobecnú únavu z palestínskych požiadaviek na nezávislý štát, tieto požiadavky marginalizovali a kládli dôraz na medzištátne dohody, ktoré mali podľa predstavy architektov priviesť Izrael a arabský svet k zmiereniu. Hamas ako hlasný a radikálny hlas časti palestínskej ulice v tomto zmysle “bil na poplach”: “palestínsku otázku” nie je možné vyriešiť bez Palestínčanov. Zároveň je zrejmé, že paliatívna pomoc zo strany Izraela v podobe kvót na pracovné miesta pre obyvateľov Gazy a dodávok elektriny do pásma nie je adekvátnou odpoveďou na očakávania Palestínčanov. V zásade práve to viedlo v pravý čas k posilneniu Hamasu v opozícii voči druhej skupine, ktorá historicky tvorila vedenie palestínskeho hnutia odporu – Fatahu, do značnej miery oslabeného izraelskými silovými akciami po tzv. druhej intifáde (alias intifáde al-Aksá), ako aj korupciou a dlhým pobytom pri moci.
5. Hamas nie je klientom Iránu. A považovať útok za “dlhú ruku Teheránu” je politická hra s vlastnými cieľmi, ktoré izraelské vedenie mnohokrát načrtlo: nájsť ospravedlnenie na úder na Irán. Iránska islamská republika v skutočnosti ovplyvňuje iné “sily odporu” a skupiny, ako je Hizballáh. Pokiaľ ide o Hamas, Irán sa pravdepodobne pokúšal pomáhať pri dodávkach zbraní (podivný príbeh lode KlosC, ktorú v roku 2009 zajali špeciálne jednotky izraelského námorníctva v Červenom mori – príliš nezrejmá cesta na dodávku do Gazy), ale Hamas je akosi organizáciou v orbite Moslimského bratstva (teroristickej organizácie zakázanej v Rusku), nie iránskej revolučnej gardy. Zintenzívnenie hľadania “ruky Teheránu” zo strany izraelského vedenia môže naznačovať možné rozšírenie súčasného konfliktu alebo plány na jeho rozšírenie.
6. Teraz je dôležité, či sa do bojov zapoja aj skupiny na Západnom brehu. Dovoľte mi pripomenúť, že vlastné územie Palestíny sa skladá z dvoch častí: z pásma Gazy, zóny s miliónom a pol obyvateľstva (doslova) pozdĺž pobrežia Stredozemného mora, a z takzvaného Západného brehu – Ramalláhu, Hebronu, Jericha, Nábulusu, Jeninu, Betlehemu a tak ďalej a tak ďalej. Takéto rozšírenie je možné, ale predpokladám, že v Západnom brehu. by boli prejavy rýchlo potlačené. Na Západnom brehu je menej zbraní, ak sú tam rakety, môže ich byť veľmi málo – Izrael má oveľa prísnejšiu kontrolu nad tým, čo sa tam deje, osady a bezpečnostné uzly sú vnútri palestínskeho územia, palestínske frakcie sú oveľa silnejšie infiltrované agentmi a Hamas – vzhľadom na zložité vzťahy medzi formálnou vládou národnej správy (Mahmúd Abbás) – je oveľa slabší za Západnom brehom. Už teraz je však isté, že pomer síl v sympatiách ulice a Západného brehu sa posunie smerom k radikálom (Hamas, Islamský džihád atď.).
7. Teraz je dôležité, či sa Hizballáh zapojí do boja. Skupina so skutočnou vycvičenou armádou umiestnenou pri severnej hranici Izraela v Libanone je schopná otvoriť druhý front, a keďže izraelské jednotky sa presúvajú do Gazy, takýto druhý front by bol pre Izrael skutočne nebezpečný. Ale súdiac podľa toho, že ešte stále nie je otvorený a útok nebol synchronizovaný s Hamasom, žiadne plány na otvorenie druhého frontu neexistovali. Ďalej je najpravdepodobnejší situačný vývoj udalostí, súdiac podľa militantných vyhlásení vedenia Hizballáhu, skupina sa snaží udržať si povesť najsilnejšej jednotky palestínskeho odporu, ale rétorika sa môže zmeniť na otvorenú konfrontáciu, ak sa Hizballáh presvedčí o slabosti Izraelských obranných síl (IDF). Poznamenajme, že tieto postoje zatiaľ (k 09.10.23) neboli vyslovené v mene vedenia strany, oficiálne vyhlásenie s blahoželaním palestínskemu hnutiu odporu sa nachádza na webovej stránke skupiny, ale bez konkrétneho autorstva a nie je oznámením o začatí bojových akcií. Zdá sa, že Hizballáh zvažuje možnosti intervencie.
8. Situácia nie je ani zďaleka stabilná a budú sa objavovať a realizovať nové premenné. Súdiac podľa toho, že útok pripravili ľudia z novej generácie veliteľov brigád Izz ad-Dín al-Kassám, ktorí už získali skúsenosti s používaním technológie dronov vo vojne a skúsenosti s mediálnou vojnou, vzhľadom na nasýtenosť pašovanými zbraňami (nemôžeme vylúčiť, a plán Mohammeda Deifa sa ešte nemusí uskutočniť (a Deifa treba považovať za veľmi vážneho a šikovného protivníka Izraela, určite to nie je “dieťa v žabkách”).
9. Na základe skúseností z predchádzajúcich kampaní IDF v pásme Gazy a všetkých uvedených okolností bude súčasná oficiálna vojna najkrutejšia a najkrvavejšia za posledných 50 rokov. Jej vývoj závisí od územného rozšírenia konfliktu (pozri vyššie). Ak hovoríme o vojenských akciách v Gaze, ak sa “nerozšíria” na nové fronty, IDF budú čeliť dobre premyslenej ešalónovanej obrane, ktorá sa dlho a tvrdo pripravovala a zahŕňa zamínované možné prístupy vozidiel, tunely, opevnené palebné body, využívanie ľudských štítov miestnych obyvateľov a rukojemníkov. Predpokladám vysoké straty nielen (samozrejme) medzi palestínskymi bojovníkmi a miestnymi obyvateľmi, ale aj medzi vojakmi a vojenskou technikou IDF. Domnievam sa, že úloha úplného obsadenia sektora môže Izrael vyjsť draho a v prípade úspechu povedie k permanentnej partizánskej vojne a potrebe udržiavať v sektore okupačný kontingent v počte najmenej 100 000 vojakov. Na základe predchádzajúcich skúseností a citlivosti akýchkoľvek strát na životoch pre Izrael (predovšetkým pre verejnú mienku, aj vzhľadom na emocionálne vysoké vojenské nasadenie) sa približne po mesiaci a pol intenzívnych vojenských akcií nahromadí nová vojnová únava, ktorá vyústi do novej vládnej krízy a nejakej formy mierových rokovaní/kontaktov, ktoré vyústia do výmeny zajatcov/rukojemníkov/väzňov/telesných pozostatkov a vyhlásenia víťazstva IDF.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
