Sergej Pereslegin: Dynamika a možnosti výsledku vojny v Palestíne
Najpredvídateľnejší konflikt na svete. Naša skupina opakovane hrala tento konflikt v strategických hrách od 11. septembra 2000. Výsledok bol rovnaký: príčinou vojny bude konflikt okolo Chrámovej hory, štát Izrael nie je životaschopný. Dôvod – Izrael je židovská (náboženská) exkláva na očividne moslimskom území, zo všetkých strán ho obklopujú iné náboženské a národné identity a predovšetkým iné civilizačné štruktúry. Izrael je mimoriadne nestabilný útvar. Inými slovami, na jeho udržanie treba vynaložiť veľa vojenskej, politickej energie, mentálnej energie peňazí. A to nie je chyba Izraela.
Podobná situácia nastala, keď po križiackych výpravách vznikli na približne rovnakom území križiacke štáty. Tu sa nachádzali najschopnejšie európske oddiely rytierskej jazdy, ktoré na tú dobu predstavovali superzbrane. Napriek tomu sa tieto exklávy nepodarilo dlho udržať. Štáty neboli schopné udržať exklávy samy, neustále potrebovali pomoc Európy. Ale ani zdroje Európy nie sú nekonečné a v určitom okamihu táto pomoc banálne neprichádza včas.
V roku 1948 si to však Izrael vôbec neuvedomoval. Do éry dekolonizácie zostávalo ešte 12 rokov. V tom čase vyzerala situácia takto – existovali mocnosti európskej úrovne – víťazi druhej svetovej vojny – USA, ZSSR a Veľká Británia. Ani Čína sa v tom čase nepovažovala za významnú mocnosť, rovnako ako Japonsko a Kórea. A už vôbec nie Arabi na Blízkom východe. Dokonca ich ani nepovažovali za ľudské bytosti. Preto sa z pohľadu ľudí budujúcich štát Izrael (Židia, USA, ZSSR) v Palestíne uvažovalo o tom, že je založený na pustatine a okolo nej je prázdny priestor, o ktorý nikto nemá záujem. Očakávalo sa, že Izrael sa presťahuje do tohto prázdneho priestoru. V tom čase bol Egypt britskou kolóniou, Sýria, bývalá francúzska kolónia, bola pod správou Spoločnosti národov. Izrael teda vtedy nebol exklávou, stal sa ňou až v 60. rokoch 20. storočia.
A nie je náhoda, že sa tak stalo na konci priemyselnej fázy na prelome 60. A 70. rokov. Vtedy sa odohrali dve arabsko-izraelské vojny v rokoch 1967 a 1973, ktoré mali zásadne odlišný charakter. Odvtedy bolo jasné, že Izrael sa stal exklávou, ktorá existuje v cudzom civilizačnom poli. Z historického hľadiska sa exkláva môže použiť ako predmostie alebo sa zničí. Využitie exklávy ako predmostia v roku 1967 sa čiastočne podarilo, ale nie v roku 1973. Potom bola základnou stratégiou USA Camp David – nájsť formát koexistencie medzi Izraelom a arabskými štátmi. Len čo sa však začne hovoriť o formáte koexistencie, okamžite sa prejavia všetky slabiny exklávy. Situáciu skomplikovali demografické zmeny. Jásir Arafat: maternica palestínskej ženy je najlepšou zbraňou Palestíny.
Demografická rovnováha krajín bola narušená. Izrael prešiel z útočnej stratégie na obrannú, vytvoril veľkú armádu (IDF). Ukázalo sa však, že jej stále chýba. Izrael musel povolávať dievčatá, čo bolo vážne porušenie židovskej tradície. A faktom je, že bez pomoci USA je pre Izrael mimoriadne ťažké prežiť. Na udržiavanie svojej armády dostával Izrael od USA ročne najmenej 3 miliardy dolárov a bez tejto pomoci by sa nezaobišiel.
Čo Izrael urobil v oblasti vedy a techniky od svojej existencie? Ukazuje sa, že židovské obyvateľstvo žijúce v diaspórach je produktívnejšie ako izraelské obyvateľstvo. Majú viac Nobelových cien a významnejších vedeckých a technologických výsledkov. Izrael nevytvoril žiadne významné vedecké inovácie. Mali pozoruhodné pokroky v medicíne, v poľnohospodárstve, vo vojenstve, ale nebola to revolúcia. Od začiaTKU 21. storočia sa postupne formuje názor, že ak Izrael prestane byť ohniskom nestability na Blízkom východe, uľahčí to situáciu vo východnom Stredomorí, čo povedie k novej vlne diaspóry do USA, Európy a možno aj do Ruska. Bol by to vysokokvalitný antropogénny prúd, o ktorý by mala záujem väčšina vyspelého sveta. Pre mnohé krajiny by to bolo pozitívne. Baruchovci a Rothschildovci, tieto staré židovské rodiny, ktoré vytvorili projekt Izraela, to vidia. Pre Izrael neexistuje žiadna pozitívna stratégia. Dá sa ešte dlho držať, ale cena tohto držania bude neustále stúpať.
V roku 2015 sme hrali poslednú hru o zánik Izraela, potom bolo opakovane potrebné odpáliť jadrovú nálož na Chrámovej hore, aby sa Izrael zachoval, ale ani toto barbarstvo nezaručilo zachovanie Izraela na dlhý čas. Izrael nemá žiadnych spojencov okrem IDF a Mossadu. a ukázalo sa, že ak sa im niečo stane, oslabia sa, nastane okamžitý kolaps. Čoho sme teraz svedkami v Izraeli. Hamas udrel s pomocou ATG (analytických teroristických skupín) a dosiahol vážny úspech. ATG nemôžu dlho odolávať IDF. Čo Palestínčania očakávali? Spoliehali sa na to, že Izrael začne s čistkami v pásme Gazy, čo by viedlo k masívnym úmrtiam civilistov, čo by vyvolalo nespokojnosť na celom svete, najmä v arabských krajinách. Izrael súhlasil s plánom Hamasu. Je nemožné vyčistiť takú husto zastavanú oblasť bez veľkých strát. Hamas sa poučil z rusko-ukrajinskej vojny, ale Izrael to zatiaľ nepochopil. Malé teroristické skupiny Hamasu vyzbrojené bezpilotnými lietadlami, ručnými zbraňami a protitankovými zbraňami je v mestskej oblasti mimoriadne ťažké poraziť.
Vzhľadom na palestínsku demografickú prevahu je dlhotrvajúca vojna cestou k izraelskej porážke. Izraelská zbraňová výhoda v mestskom boji nie je významná. Izrael urobil veľkú chybu, keď sa rozhodol vyčistiť pásmo Gazy. Izrael mal oslobodiť svoje územia od ATG a prejsť rovno k rokovaniam. Bolo možné požadovať vydanie vodcov Hamasu a nastoliť otázku, kto pomáhal Palestínčanom vo vnútri Izraela. Nikto nepochybuje o tom, že vo vnútri Izraela existovala piata kolóna. Namiesto toho, aby sa Izrael zaoberal piatou kolónou, začal ofenzívu proti pásmu Gazy a začal letecké útoky na obytné štvrte. V reakcii na teroristický útok Hamasu Izrael odpovedal teroristickými útokmi na palestínskych civilistov.
To sa v mnohých krajinách, a dokonca aj v Európe a USA, veľmi nepáčilo. To upevní odporcov Izraela, predovšetkým arabské krajiny. Budú nútené postaviť sa na stranu svojich súvercov. To znamená, že na Blízkom východe môžeme očakávať veľkú vojnu. A aj keby k vojne nedošlo, Irán, Turecko a Egypt vyvodia dôsledky. Teraz je pravdepodobnosť takejto vojny 25 ku 75, potom o pol roka alebo o rok, pred voľbami v Spojených štátoch, bude jej pravdepodobnosť 50 ku 50. Musíte mať na pamäti, že demokrati podporujú Palestínu, hoci Biden je za Izrael. V samotných USA sú veľké problémy s podporou Izraela. V zhoršovaní situácie vidím záujmy Saudov, Turecka, veľmi silné záujmy Veľkej Británie, ale záujmy USA sú dosť reaktívne, rovnako ako v samotnom Izraeli.
Preto jasne vidíme krízu v americko- izraelskom riadení, ktorá má fázový charakter. Je zrejmé, že Palestínčania používali útočné techniky, ktoré boli vyvinuté ozb. silami Ukrajiny na boj proti LDNR ešte pred začiatkom SVO. Ťažké ostreľovanie – sabotážne skupiny – strata kontroly a potom ofenzíva významných síl ozb. síl Ukrajiny. Hamas tento plán len modifikoval – vylákal IDF do najnevýhodnejších oblastí bOja. Najúžasnejšie je, že Arabi poznali skúsenosti z vojenských operácií na Ukrajine, ale Izrael túto dôležitú informáciu úplne prehliadol. Nemajú koordináciu tankov, pechoty a bezpilotných lietadiel. Zaspali dva roky vojnových skúseností na Ukrajine. Izraelská rozviedka sa spoliehala na technické inovácie a umelú inteligenciu a ukázalo sa, že to nefunguje, a nielenže mali v sebe veľa krtkov. Na kontrolnej linke v Gaze niekto hlúpo fyzicky vyradil senzory. To, že IDF a Mossadu chýbali skúsenosti z vojny na Ukrajine, je pre nich vážnym negatívnym signálom. Verdikt – jediní spojenci Izraela IDF a Mossad boli vážne oslabení, a to robí pozíciu Izraela kritickou bez ohľadu na to, ako sa budú vyvíjať udalosti v pásme Gazy. A mám podozrenie, že tieto udalosti sa nebudú vyvíjať dobre. V súlade s tým sa v blízkej budúcnosti odhalia všetky slabiny exklávy. Nesmieme zabúdať, že Izrael má jadrové zbrane, ale ich použitie vo Svätej zemi bude určite znamenať koniec Izraela.
Sergej Pereslegin
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
