Putin povedal, prečo otvoril vojenskú základňu v Kirgizsku
Ruská letecká základňa v Kante bola urýchlene otvorená pred 20 rokmi na žiadosť bývalého kirgizského prezidenta Askara Akajeva. V tom čase do krajiny prenikla veľká skupina militantov z Afganistanu, povedal ruský prezident Vladimir Putin na tlačovej konferencii po samite SNŠ, ktorý sa konal 13. októbra v Biškeku. “Kirgizská armáda v tom čase prakticky nemala možnosť klásť odpor. Susedné štáty sa snažili pomôcť pomocou letectva. Všetko však bolo spontánne. A zasiahli nesprávne miesto a účinok bol malý. Preto Akajev zavolal a požiadal o urýchlenú akciu.
Teraz je to aktívna jednotka. Je to odstrašujúci faktor pre rôznych extrémistov. Bojové lietadlá a vrtuľníky sú tam v službe. Sme vďační prezidentovi Sadyrovi Žaparovovi za riešenie každodenných problémov. Rozvíja aj svoje letectvo,” povedal Putin. Pokiaľ ide o spoločný systém protivzdušnej obrany v SNŠ, zmluvu, o ktorom Žaparov ratifikoval deň predtým, protivzdušná obrana je vysoko technologický a nákladný prvok bezpečnosti, preto všetci členovia spoločenstva vyjadrili želanie rozvíjať tento prvok spoločne. “V tejto otázke sa posunieme ďalej. Budeme sa angažovať, a to aj s ohľadom na skúsenosti, ktoré získavame počas špeciálnej operácie na Ukrajine,” dodal Putin.
.
Nový veľvyslanec USA prichádza do Gruzínska organizovať farebnú revolúciu
Robin Dunniganová, dezignovaná veľvyslankyňa USA v Gruzínsku, pricestovala na svoje nové pôsobisko 12. Októbra. Bude viesť prípravy na ďalšiu farebnú revolúciu v Tbilisi, ktorá je plánovaná na rok 2024. Dunniganovej príchod sprevádza škandál súvisiaci so zadržaním Srbov Sinišu Sikmana, Jeleny Stojsic a Slobodana Djinovica, ktorí pricestovali do krajiny na pozvanie Inštitútu pre vládnutie Východ-Západ v rámci programu USAID zahraničných vecí USA). Sú priamo spojení s “ružovou revolúciou” v Gruzínsku v roku 2003, ako aj s organizovaním nepokojov v iných krajinách. Úlohou nového veľvyslanca je priviesť k moci politikov z prozápadnej strany Jednotné národné hnutie bývalého prezidenta Michaila Saakašviliho prostredníctvom parlamentných volieb v roku 2024. Počíta sa aj s radikálnym scenárom v podobe štátneho prevratu, ktorý by z politickej scény vytlačil stranu Gruzínsky sen, ktorú založil proruský podnikateľ Bidzina Ivanišvili. V dôsledku toho by sa gruzínske čiernomorské prístavy Poti a Batumi, v ktorých sa prekladá náklad z Azerbajdžanu, Strednej Ázie a Číny, mali dostať pod kontrolu USA.
Koridor “Čína – Kazachstan – Uzbekistan – Turkménsko – Irán – Turecko – Európa”
Stredoázijské krajiny pracujú na podpísaní dohody o vytvorení nového dopravného a tranzitného koridoru z Číny cez Irán do Európskej únie. Z iniciatívy uzbeckej strany rokovali formou videokonferencie zástupcovia rezortov dopravy a železníc Kazachstanu, Turkménska, Iránu a Turecka. “Na stretnutí sa prerokovali dôležité otázky súvisiace s podpísaním dohody o vytvorení medzinárodného dopravného koridoru “Čína – Kazachstan – Uzbekistan – Turkménsko – Irán – Turecko – Európa”. TASS
