David Lane: Od národnej “mocenskej elity” ku globálnej politickej triede
Globálny charakter hospodárstva zmenil model medzinárodnej politiky. Súčasná svetová politika nie je “stretom civilizácií”, ako naznačuje Samuel Huntington, ale konfliktom medzi univerzálnou západnou liberálnou civilizáciou a všetkými ostatnými civilizáciami, píše David Lane, člen Akadémie sociálnych vied (Spojené kráľovstvo), emeritný profesor sociológie na Cambridgeskej univerzite a člen Emmanuel College.
V 50. rokoch 20. storočia Charles Wright Mills definoval politické vedenie Spojených štátov ako “mocenskú elitu” . Základ politickej moci podľa neho tvorí armáda (“warlords”), kapitalisti (“corporate rich” a “executives”) a politický establišment vo Washingtone (“politické riaditeľstvo”). Tieto elity vytvorili jednotnú “mocenskú elitu”, ktorá zdieľa vzájomne závislé politické, ekonomické inštitúcie a spoločnú ideológiu. Mills sa zameral na hegemónne krajiny ako dominantné vo svetovej politike. Marxistická koncepcia imperializmu definovala teritoriálne zakorenené kapitalistické triedy ako hybné sily kapitalizmu, zatiaľ čo Mills hovoril o iných zdrojoch moci, založených na armáde a štáte. Korene medzinárodného politického konfliktu videl v politike dominantných štátov – najmä vtedajších hegemonistických mocností USA a ZSSR . “Mocenské elity” boli determinované rozhodnutiami, ktoré mali národný rozsah – politika bola teritoriálna. Hoci Millsova práca bola široko kritizovaná, mnohí ju považovali za kľúčovú nielen pre americkú demokraciu, ale aj pre pochopenie hybných síl americkej zahraničnej politiky.
Globálny kapitalizmus
Koncom dvadsiateho storočia sa neoliberálny kapitalizmus vyvinul ako globálny kapitalistický systém, ktorý zdokonalil národnú imperialistickú formu z devätnásteho storočia. Prechod ku kapitalistickej globalizácii podporili tri hlavné vzájomne prepojené hospodárske a politické udalosti.
Po prvé, veľké hospodárske korporácie so sídlom v hegemónnych západných krajinách sa stali nadnárodnými. Takéto korporácie sa geograficky rozšírili prostredníctvom dcérskych spoločností do celého svetového hospodárstva, hoci ich vlastníci a manažment zostali prevažne v Spojených štátoch, západnej Európe a Japonsku.
Po druhé, globalizácia hospodárskych a sociálnych vzťahov viedla ku kvalitatívnej zmene priestorových vzťahov medzi krajinami a regiónmi. Hranice medzi krajinami sa stali priepustnými, pretože elektronická komunikácia uľahčuje okamžité a spontánne finančné a osobné spojenia.
Po tretie, hospodárske zmeny viedli k paralelným sociálnym zmenám a novým formám politickej a hospodárskej koordinácie. Triedna štruktúra národného kapitalizmu sa zmenila zo segmentovaných národných kapitalistických tried na teritoriálnom základe na globálnu formu pozostávajúcu z rozšírenej globálnej politickej triedy.
Vzostup nadnárodnej politickej triedy
Globálny charakter hospodárstva zmenil štruktúru medzinárodnej politiky. Globálna politická trieda obsahuje nové koordinačné, politické a ideologické orgány. Tieto skupiny tvoria spleť vzájomne sa posilňujúcich záujmov, ktoré definujem ako nadnárodnú politickú triedu. Existuje šesť jej hlavných zložiek.
Prvá, “trieda nadnárodných kapitalistov”, pozostáva z riadiacich pracovníkov a hlavných akcionárov nadnárodných korporácií. Millsova domáca kapitalistická trieda zostáva voľne prepojená s touto novou triednou formáciou a niekedy je voči nej v opozícii. Ďalšie frakcie transnacionálnej politickej triedy tvoria elity, ktoré nie sú “kapitalistické” v ekonomickom zmysle, hoci zostávajú súčasťou aparátu, ktorý tvorí globálnu politickú moc.
Druhú frakciu tvoria štátni a regionálni politici: prezidenti/premiéri štátov, úradníci Európskej únie. Hoci takíto lídri ústavne zastupujú občanov štátov (alebo regiónov), stotožňujú sa s politikami, ktoré presadzujú globálne kapitalistické politické záujmy, a podporujú ich. Proti týmto politickým elitám vystupujú “populistické” strany.
Po tretie, na koordináciu globálneho kapitalizmu bola vytvorená administratívno-technická frakcia, ktorú tvorí elita “globalizujúcich riadiacich pracovníkov” – členovia správnych rád a tvorcovia politík Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky, Svetovej obchodnej organizácie, Európskej banky pre obnovu a rozvoj a Banky pre medzinárodné zúčtovanie. Tieto inštitúcie poskytujú mechanizmy na koordináciu trhov a finančného systému tak, aby fungovali na globálnom základe. Ich práca má aj politické dôsledky.
Po štvrté, ideologická frakcia zahŕňa vplyvných členov národných a medzinárodných politických thinktankov a politických združení, akademických organizácií (univerzít a výskumných ústavov, najmä v oblasti ekonomiky) a mediálnych manažérov – vydavateľov vydavateľstiev a “kvalitných” novín. Tieto elity formulujú ekonomickú ideológiu neoliberálnej globalizácie. Určujú, “v čo veríme”. Taktiež interpretujú medzinárodné záležitosti a sú úzko prepojené s politickými elitami. Konštruujú vnímanie seba a “iných” – odporcov civilizovaného Západu. Súčasná svetová politika nie je “stretom civilizácií”, ako naznačuje Samuel Huntington, ale konfliktom medzi univerzálnou západnou liberálnou civilizáciou a všetkými ostatnými civilizáciami.
Piatu, “konzumnú” frakciu tvoria obchodníci a médiá, ktorí propagujú konzum a profitujú z neho. Myslenie ľudí nie je uchvátené náboženstvom, ale potrebou pokračovať v neustálej spotrebe tovarov a služieb. Táto frakcia je mimoriadne dôležitá pri šírení kultúry/ideológie hospodárskeho rastu a konzumerizmu: patria do nej spoločnosti a združenia masmédií, televízie, kina, rozhlasového šoubiznisu a skomercionalizovaného športu.
Po šieste, vojensko-priemyselno-bezpečnostný komplex si zachováva kontrolnú úlohu a prostredníctvom organizácií, ako je Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO), podporuje a chráni inštitúcie a hospodárske a politické hodnoty. K Millsovmu vojensko-priemyselnému komplexu pridám najdôležitejšie štátne bezpečnostné elity – CIA a Defence Intelligence Agency v USA, nemeckú Spolkovú spravodajskú službu (BND) a vojenské spravodajské služby v Spojenom kráľovstve. Hlavnou koordinačnou inštitúciou tohto komplexu je NATO.
Spory v globálnom svetovom poriadku
Uvedomenie si týchto triednych frakcií a ich teritorialita môže objasniť súčasné politické konflikty. Sankcie proti Rusku v jeho konflikte s NATO/Ukrajinou napríklad podporujú transnacionálni hegemonistickí politickí a mediálni aktéri, výrobcovia energie a vojensko-priemyselný sektor globálnej politickej triedy. Medzitým priemyselné a “spotrebiteľské” elity v Nemecku a Francúzsku vystupujú proti protiruským sankciám, ktoré zvyšujú ich výrobné náklady, žiťiaľ čo globalizovaní politici a vedúci predstavitelia medzinárodných inštitúcií hospodárskej koordinácie sú po vzore USA ochotní podporovať západné sankčné politiky, ktoré sú legitimizované západnými médiami. Západný vojenský a bezpečnostný sektor má z konfliktu medzi NATO a Ruskom obrovský prospech. Mimo globálnej politickej triedy si niektoré štáty aj v 21. storočístoročí zachovali tradičné politické straNy. Národne orientované politické a hospodárske záujmy zostávajú v kapitalistických štátoch a často nadobúdajú “populistický” charakter. V rastúcich mocnostiach, Rusku a Číne, globálna politická trieda preniká do spoločnosti len čiastočne. Národné elity v týchto krajinách sa snažia rozvíjať vlastnú civilizačnú ideológiu, vlastné ekonomické inštitúcie, formy vlastníckych vzťahov a nezávislú vojenskú moc. Konflikt vzniká vtedy, keď nechcú akceptovať pravidlá stanovené globálnou politickou triedou.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
