Riaditeľ Valdajského klubu o rovnováhe medzi Afrikou a Ruskom
Ak budeme hovoriť o zásluhách minulosti bez toho, aby sme jej skúsenosti aplikovali na prítomnosť a budúcnosť, obraz minulosti zostane len krásnou ilustráciou v ideologickej rétorike, akousi idealizovanou formulkou pre ďalšiu variáciu na tému “strateného raja”. Oleg Barabanov, programový riaditeľ Valdajského klubu, píše o tom, ako premeniť historickú pamäť na živé spojivo medzi minulosťou a budúcnosťou.
Jednou z dôležitých tém Medzinárodného diskusného klubu Valdaj je analýza národnej identity (vo všeobecnom občianskom zmysle slova). Klub dokonca usporiadal špeciálnu odbornú diskusiu na túto tému. Historická pamäť zohráva dôležitú úlohu pri formovaní identity, keď sa udalosti a symboly minulosti stávajú podnetom pre sebaurčenie dnešnej občianskej spoločnosti a jej projekciu do budúcnosti. Obrazy minulosti sa tak menia na obrazy budúcnosti. Je prirodzené, že medzi minulosťou a budúcnosťou (a tiež prítomnosťou) by mala existovať rovnováha. Inak sa tento prístup môže zmeniť na obsedantnú hypertrofiu minulosti. A to neprispeje ku konsolidácii verejnej mienky v najdôležitejších otázkach občianskej identity, ale vyvolá len podráždenie a sarkazmus verejnosti.
Ak však bude existovať rovnováha, pamäť historického dedičstva sa môže stať účinným mechanizmom pri formovaní modernej hodnotovej politiky. Tieto otázky vzťahu medzi minulosťou a budúcnosťou sú dôležité aj z hľadiska zahraničnej politiky. Tu sa premieta identita Ruska navonok a spája sa so sémantikou minulosti. V neposlednom rade aj z dôvodu historickej blízkosti sovietskeho obdobia. Táto otázka má osobitné miesto v súvislosti so vzťahmi Ruska s africkými krajinami.
Tu je spomienka na sovietske dedičstvo jedným z kľúčových ideologických a do istej miery aj hodnotových prvkov súčasnej ruskej politiky. Preto by nebolo prehnané povedať, že sovietske dedičstvo je tu dôležitým prvkom pre identitu Ruska v Afrike, pre jeho celkový obraz v súčasnosti. Nie náhodou sa preto otázka tohto prepojenia minulosti a budúcnosti stala jednou z kľúčových tém rusko-africkej konferencie Valdajského klubu, ktorá sa konala v Petrohrade v predvečer druhého rusko-afrického samitu. Naša konferencia bola akousi záverečnou kontrolou času pred samitom a analýza sovietskeho dedičstva tu zohrávala dôležitú úlohu.
Počas konferencie odborníci z Valdaja diskutovali o tom, ako urobiť zo sovietskej časti ruskej identity v Afrike reálny pracovný nástroj v dnešných podmienkach. Pretože ak budeme hovoriť o zásluhách minulosti bez toho, aby sme jej skúsenosti aplikovali na súčasnosť a budúcnosť, obraz minulosti zostane len krásnou ilustráciou v ideologickej rétorike, akousi idealizovanou formulkou pre ďalšiu variáciu na tému “strateného raja”. S pribúdajúcimi rokmi a výmenou generácií bude tento obraz na jednej strane čoraz viac obrastený historickými mýtmi a na druhej strane postupne prestane mať reálny vplyv na súčasnú situáciu. Preto je dôležité, aby sa historická pamäť premenila na živé spojenie medzi minulosťou a budúcnosťou.
V špecifickom kontexte Afriky takýmto živým spojivom môžu a mali by byť absolventi sovietskych a ruských univerzít. Počet takýchto absolventov v tých afrických krajinách, ktoré spolupracovali so Sovietskym zväzom, je pomerne veľký. Vo viacerých krajinách sa ich počet pohybuje v tisícoch, niekde v desaťtisícoch. V súlade s tým predstavujú významný zdroj ľudského kapitálu, ktorý má spravidla pozitívny vzťah k Rusku a je pripravený na spoluprácu a interakciu. Na našej konferencii vystúpili aj zástupcovia afrických absolventov. Hovorili o svojich problémoch a o tom, ako by sa v súčasných podmienkach dala zlepšiť spoluprácu s Ruskom. Absolventi najmä upozornili na to, že ekonomické projekty, ktoré Rusko realizuje v afrických krajinách, sa často uskutočňujú bez kontaktu s nimi. Špecialisti na realizáciu týchto projektov sa dovážajú z Ruska. Pritom vo viacerých prípadoch je možné nájsť absolventov našich univerzít, ktorí ovládajú ruský jazyk, majú potrebnú kvalifikáciu a mohli by sa dobre zapojiť do spolupráce. Nikto však na nich nemyslí.
Prirodzene, nehovoríme o absolventoch uchádzajúcich sa o posty generálnych riaditeľov, to vôbec nie. Ale je celkom možné nájsť medzi nimi odborníkov strednej úrovne, prinajmenšom ich pozvať do konkurenčného výberu zamestnancov. To si vyžaduje koordináciu práce s absolventmi na štátnej úrovni (prostredníctvom Rossotrudničestva a ekonomických ministerstiev) a prostredníctvom nej na podnikovej úrovni. Inak to dopadne tak, že Sovietsky zväz a Rusko vychovali človeka, ten sa vrátil do svojej krajiny a Rusko na neho zabudlo. A spomenie si nanajvýš raz za niekoľko rokov, keď sa koná ďalší summit.
Teraz, v súčasných geopolitických podmienkach, keď sa Afrika stáva pre Rusko prioritou nielen v geopolitike, ale aj v ekonomike, môžu komunity sovietskych a ruských absolventov poskytnúť ruským spoločnostiam vážnu pomoc a podporu. Opakujeme však, že si to vyžaduje koordináciu.
Ďalší problém, ktorý postupne vymazáva spomienku na sovietske dedičstvo v Afrike, súvisí s mediálnou politikou a informačnou prítomnosťou Ruska v Afrike. Počas sovietskej éry bolo jedným z kľúčových úspechov našej vtedajšej “mäkkej moci” na kontinente rozhlasové vysielanie. Moskovský rozhlas v tom čase vysielal v mnohých afrických jazykoch a na dlhých vlnách, čo bolo z hľadiska prístupu kľúčové. Preto bola dostupnosť informácií o ZSSR pre tých, ktorí o ne stáli, pomerne vysoká. Teraz sa situácia radikálne zmenila. Vysielanie v národných jazykoch sa drasticky obmedzilo, ak nie úplne obmedzilo. Okrem toho vysielanie, ktoré zostalo, sa v poslednom desaťročí zmenilo z dlhých vĺn na štandard FM. To znamená, že neexistuje priamy prístup a je potrebné využívať miestne opakovače a satelitné zariadenia. Nie všetky sú pripravené vysielať ruské programy, a to z komerčných a niekedy aj z geopolitických dôvodov.
To isté platí pre príjem televíznych signálov z RT. Čitateľ Valdajského klubu z Mozambiku vo svojom liste napísal, že po uvalení západných sankcií na RT komunikačné satelity nad Afrikou, z ktorých drvivá väčšina je západná, jednoducho vypli jej signál. Výsledkom je, že prístup k televíznemu signálu RT je teraz v Mozambiku zablokovaný, a zdá sa, že nielen v Mozambiku. Je jasné, že situáciu možno napraviť vysielaním cez internet, ale len čiastočne. V dôsledku toho sa do Afriky nedostane ani obraz súčasného Ruska, ani obraz minulosti z prvej ruky.
Navyše ZSSR bol vďaka internacionalistickej solidarite a rovnostárstvu, ktoré boli vlastné sovietskej zahraničnej politike v rozvojových krajinách, v Afrike vnímaný ako skutočne odlišná krajina od všetkých ostatných, ktorej prioritou neboli projekty zamerané na dosahovanie zisku, ako to robili korporácie bývalých koloniálnych mocností, ale na pomoc mladým africkým štátom pri ich rozvoji. Tým sa ZSSR odlíšil od Západu, a preto sa v Afrike dodnes v mnohých ohľadoch zachovala spomienka na sovietske dedičstvo ako na osobitný fenomén. Teraz je africkým partnerom jasné, že Rusko sa opäť stalo geopolitickým protivníkom Západu, že Rusko opäť hovorí o protikoloniálnej solidarite. A všetky tieto prístupy Afričania celkom zdieľajú.
Na konferencii však zdôraznili, že je dôležité, aby Rusko vo svojej praktickej činnosti v Afrike tieto princípy skutočne presadzovalo vo svojich každodenných projektoch. Pretože práve spomienka na sovietske dedičstvo tu nastavuje latku veľmi vysoko. A je dôležité ju dodržať. Vo všeobecnosti môžu byť obrazy minulosti vážnou pomocou pre budúcnosť, a to tak v oblasti vnútornej občianskej identity, ako aj identity smerujúcej von, do iných regiónov sveta, najmä do Afriky. Je zrejmé, že systematická práca na integrácii toho najlepšieho z histórie do súčasnej praxe má v tomto prípade kľúčový význam. A nielen nostalgický obdiv k minulosti.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
