Andrej Fursov: Osud Izraela v 21. storočí
Anglosasi sú globálni hráči biliardu, pracujú na princípe “niekoľkých guliek v diere” (čo by sme sa od nich mali naučiť). “Riadený-chaotický” Veľký Blízky východ odrezáva Čínu od ropy a plynu a čínsku časť Eurázie od západnej Európy. Kontrola nad blízkovýchodným plynom a ropou znamená kontrolu USA nad Európou, predovšetkým nad západnou Európou. A ak sa to Európe nebude páčiť, môžeme ju zasiahnuť dýkou dlhovej krízy alebo zorganizovať arabsko-africké nepokoje.
V historickej tradícii Anglosasov nie je pustiť korisť, ktorú majú v buldočom zovretí. Budú tlačiť, kým nedosiahnu svoje, alebo kým im protivník nezlomí čeľusť. V stávke je príliš veľa, v hre je osud samotných severoatlantických elít, nielen zdrojov, alebo len Blízky východ. Západ nemá inú možnosť, ako by povedali šachisti, ako tlačiť na pílu. Pointa je nasledovná.
USA dnes napriek všetkému materiálnemu a informačnému potenciálu tohto obrovského stroja, ktorý ovládajú skúsení nadnárodní geokonštruktéri a geoinžinieri, zažívajú vážne prepätie síl. “Nihil dat fortuna mancipio” – osud nedáva nič navždy! Čas Ameriky sa míňa. Na oddialenie svojho konečného úpadku potrebuje oddych. Amerika sa dnes podobá na Rímsku ríšu z Trajánových čias (začiatok 2. storočia n. l.). Vtedy Rím prešiel od strategickej ofenzívy k strategickej obrane, začal budovať obranné valy a stiahol sa z niektorých dobytých území – predovšetkým z Blízkeho východu. Bude musieť “odísť” vo svojej pôvodnej funkcii, zmeniť model riadenia. Aby miesto nezabrala konkurencia: Európska únia, ale predovšetkým Čína. Preto nový model riadenia: riadený chaos.
“To, čoho sme dnes svedkami, je v skutočnosti začiatok pôrodných bojov, ktoré zrodia “nový Blízky východ”, a nech robíme čokoľvek, mali by sme si byť vedomí, že pracujeme v prospech tohto nového Blízkeho východu a nevrátime sa k tomu starému.” Condoleezza Riceová.
Po zavraždení Kaddáfího sa západná elita otvorene a úprimne vydala na cestu fyzickej likvidácie tých vodcov, ktorí im prekážajú v plánoch, t. j. na ceste teroru. A ak sa proti Miloševičovi a Saddámovi Husajnovi zorganizovali fraškovité procesy, Kaddáfího jednoducho zabili gangsterským, “čisto konkrétnym” spôsobom, pričom sa netajili radostným “wow” z toho. A čo stojí za scénou v Bielom dome, keď sa vedenie USA verejne zhromaždilo pred obrazovkou, aby sledovalo, ako bude zabitý “bin Ládin”. Do akého stupňa skazenosti a morálneho úpadku treba dospieť, aby sme sa na zabíjanie pozerali a vychutnávali si ho ako divoký stredoveký dav.
Západní lídri sa správajú ako skutočná globálna organizovaná zločinecká skupina, dokonca to ani neskrývajú. Konajú na princípe “je to tvoja vina, ak sa chcem najesť”. Konečným cieľom je premeniť moslimský svet na nekonvenčné geto, zbavené zdrojov a technológií. Tí, ktorí v detstve hrali Dungeons and Dragons, si spomenú na variant “Svet čierneho slnka”. Globalistickí plánovači plánujú rozdrobiť moslimský svet na mnoho malých častí, ktoré môžu spravovať súkromné vojenské spoločnosti alebo žoldnieri nadnárodných spoločností, vytlačiť z týchto častí zvyšné zdroje a vyhodiť ich na smetisko dejín. Západ bude kontrolovať len miesta koncentrácie zdrojov a komunikačné zóny (napríklad takmer 1800 kilometrov pobrežia Stredozemného mora v Líbyi); zvyšok dostanú do rúk kmene, klany, zločinecké syndikáty, ktoré budú kontrolovať svoje kúsky a časti. Takýmito “kúskami” by mohli byť časti Saudskej Arábie, Pakistanu (s pridelením Balúčistanu), Iránu – moslimskej mozaiky.
Zároveň bude Západ potrebovať v regióne dozorcu a Veľký Kurdistan by sa ním mohol stať. Jediným štátom, ktorý môže byť povolený ako veľký. Veľký Kurdistan, ak vznikne, bude mať pramene všetkých veľkých riek v regióne. To znamená, že v nadchádzajúcej ére nedostatku vody a v dôsledku toho “vodných vojen” budú mať Kurdi, tento starobylý národ, najdôležitejšie páky vplyvu na región, podobne ako v časoch Asýrie. Kurdistan by sa mohol stať hlavným kontrolórom zóny a nahradiť Izrael v tejto úlohe. Jeho vyhliadky na meniacom sa Blízkom východe sú veľmi nejasné. S najväčšou pravdepodobnosťou Západ tento štát rozbije, ako to predpovedal A. Toynbee už v roku 1957. Samozrejme, po evakuácii horných 30 – 40 % obyvateľstva.
Možnosť vytvorenia Kurdistanu a demontáže Izraela nie je stopercentná, ale veľmi pravdepodobná. Pravda, nie je to otázka niekoľkých najbližších rokov.
“Národy sú výtvorom epochy kapitalizmu. Kapitalizmus sa končí a spolu s ním sa skončia aj národy. Vo svete sa vytvoria nové spoločenstvá.” Andrej Paribok. Immanuel Wallerstein raz na jednej prednáške povedal:
“Za tisíc rokov si asi budeme pamätať kapitalizmus? Ako krátky okamih prudkého, exponenciálneho rastu v kontraste s asymptotou predkapitalistického vývoja, alebo ako niečo iné? Je jasné, že kapitalizmus je historická konšpirácia, je to zločin. Ale kapitalizmus je zároveň aj o fantastických vynálezoch a kolosálnom raste populácie. Likvidácia týchto inštitúcií je likvidáciou kapitalistického systému. Len čo sa v kapitalistickom systéme znížila globálna miera zisku, kapitalizmus uchopil časť nekapitalistickej zóny a premenil ju na kapitalistickú perifériu, čím vyriešil problém lacnej pracovnej sily a zdroja surovín.
V tejto súvislosti koloniálna expanzia prebiehala v nárazoch – potom koloniálna expanzia, potom všetko utíchlo, súviselo to so svetovou mierou zisku. A čo sa deje v roku 1991? Je to tak, nekapitalistické zóny sa skončili. Kapitalizmus sa už nemôže rozvíjať. Sýria je ruským hlavným spojencom v arabskom svete. Ak by ju nechali padnúť, stratili by tam všetko. Ale nejde len o arabský svet. Rusko sa v skutočnosti môže ocitnúť úplne na druhej strane dejín. Po Sýrii a Iráne (analytici dokonca citovali názov operácie, ktorá sa má začať americko-izraelským úderom na Hizballáh – “Veľká búrka”) príde s najväčšou pravdepodobnosťou rad na Rusko. Môžeme teda povedať: zasiahnu Sýriu (a Irán), ale mieria na Rusko. Sú blízko jeho hraníc a jeho “podbrušia” – Zakaukazska a strednej (centrálnej) Ázie.
Ak sa súčasné režimy v Damasku a Teheráne zrútia, súvislá zóna riadeného chaosu kontrolovaná atlantistami sa automaticky rozšíri od Mauretánie a Maghrebu po Kirgizsko a Kašmír. Oblúk nestability sa bude lomiť do strednej Eurázie, odkiaľ môžu atlantisti priamo ohrozovať Rusko a Čínu. Najskôr však Rusko.
Blíži sa globálna systémová kríza, ktorá dramaticky zvyšuje význam kontroly zdrojov. Tento význam sa ešte rádovo zvyšuje v súvislosti s predpovedanou geoklimatickou a geofyzikálnou katastrofou. Nemám na mysli vysoko mytologizované globálne otepľovanie. Mám na mysli celkom prozaické slabnutie Golfského prúdu, reštrukturalizáciu potravinových reťazcov svetového oceánu a cyklickú (raz za 11,5 – 12,5 tisícročia) planetárnu reštrukturalizáciu, ktorá sa začala na začiatku 20. storočia a skončí sa, ak nedôjde ku globálnej katastrofe, v prvých tridsiatich rokoch XXII. storočia.
V podmienkach krízového a pokrízového sveta bude jedinou stabilnou a zdrojovo dostatočnou zónou na nasledujúce storočia severná Eurázia, predovšetkým geopriestor Ruska. Na tom sa zhodujú takmer všetci analytici. To robí z jeho územia hlavnú geohistorickú cenu 21. storočia a niekoľkých nasledujúcich storočí. Známi rusofóbovia Zb. Brzezinski, M. Albrightová a mnohí ďalší na Západe opakovane hovorili: je nespravodlivé, že Rusko vlastní takýto priestor a zdroje. Tvrdia, že to všetko by malo patriť svetovému spoločenstvu, t. j. atlantickým elitám organizovaným v lóžach, kluboch, komisiách, rádoch a neordeologických štruktúRach.
Na Blízkom východe sa Atlantisti stretli aj so silou, ktorá bola s nimi porovnateľná ekonomicky a dokonca aj vojensky, ale civilizačne sa líšila. Ide o Čínu s jej Drang nach Westen. Jej Drang je akousi kampaňou za ” surovinové zdroje”. Pakistan sa už nachádza v zóne vplyvu Číny. Číňania majú dlhodobé väzby s afganským Talibanom. Irán je tiež spojencom, aj keď špecifickým. Juh Iraku v podstate kontrolujú šiitskí spojenci Iránu. Z geostrategického a dokonca geoekonomického hľadiska Čína vstupuje nielen do Indického oceánu, ale aj do Atlantického oceánu (stredomorské pobrežie Sýrie). Anglo-americko-židovská elita, ktorá sa sformovala v minulých storočiach a stala sa organizačným a historickým výdobytkom Západu, sa po prvý raz stretla s globálnym protivníkom nezápadného typu (sovietska špička a ZSSR boli realizáciou západného ľavicového projektu, jakobínskej moderny).
Okrem toho proti židovskému segmentu západnej elity, ktorý jej poskytuje historickú starobylosť a skúsenosti, stojí rovnako, a možno ešte staršie, čínsky segment. Ten je tiež veľmi orientovaný na materiálne veci, na obchod a peniaze. Je tiež veľmi hazardný a má svoj vlastný globálny zločinecký systém. Čínska mafia bude väčšia ako talianska mafia! Nehovorím o čínskych devízových rezervách ako o hrozivej finančnej zbrani.
Záverečná bitka o Euráziu a svet a, zdá sa, posledný veľký lov kapitalistickej éry sa odohráva v jednom z najstarších regiónov sveta, a preto je okrem iného presiaknutá okultnou a mystickou symbolikou. Vykrádanie múzeí v Bagdade a Káhire a krádeže či ničenie archeologických artefaktov zďaleka nie sú náhodné a sú veľmi objavné, aspoň pre tých, ktorí chápu podstatu týchto udalostí. Či sa z tohto boja zrodí nový svet (ako si pamätáme, “boj je otcom všetkého”), alebo všetko odletí do Tartaru dejín – nemôžeme vedieť. Jedno je však jasné: teraz sa rozhoduje o výsledku boja o Budúcnosť a ten, kto mrkne, prehrá.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
