Slovensko na križovatke. Nástup novej koalície k moci bol pre EÚ a NATO šokom
“Slovensko nebude dodávať Ukrajine ďalšie náboje a bude vetovať vstup Kyjeva do NATO,” sľuboval počas volebnej kampane líder strany Smer – sociálna demokracia Robert Fico. A na tejto vlne jeho politické združenie získalo prvé miesto v parlamentných voľbách, ktoré sa konali 30. Septembra. Prezidentka Zuzana Čaputová poverila víťaza zostavením vlády, na čo mu ústava dáva 14 dní. A mimochodom, vzdorovito neschválila ďalší balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu, ktorý navrhol odchádzajúci kabinet. Ignorovanie postoja Smeru-SD k ukrajinskej otázke by podľa nej “vytvorilo neblahý precedens do budúcnosti”.
Slovensko tak má všetky predpoklady stať sa prvou krajinou v zjednotenej Európe a NATO, od ktorej sa očakáva otvorený protiukrajinský postoj. Dohoda o vytvorení vládnej koalície bola podpísaná práve včas. Jej súčasťou sú dve strany, ktoré sa pozicionujú ako sociálnodemokratické – Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) a Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD), ako aj pravicová Slovenská národná strana (SNS). Na víťazstvo potrebovala koalícia získať aspoň 76 kresiel zo 150 v Národnej rade. Podarilo sa koalovať skupinu 79 poslancov (Smer – 42, Hlas -27, SNS – 10). Objektívne povedané, koalíciu je ťažké označiť za superstabilnú. Na zmenu kurzu to však celkom stačí.
Slovensko má totiž pre Európsku úniu jedinečnú politickú scénu. Strana Smer, hoci je označovaná ako sociálnodemokratická strana, nie je čistou sociálnodemokratickou stranou. Napríklad v Nemecku by sa SPD, strana kancelára Scholza, nikdy nespojila s krajne pravicovou, nacionalistickou Alternatívou pre Nemecko. Ale v Bratislave – prosím! A nie je to prvýkrát, čo Fico vyzval SNS, aby sa “pridala k svojim spolustraníkom”. Na sociálnodemokratické (čítaj – liberálne) hodnoty má zvláštny názor. V ekonomike sa drží stredoľavých názorov v kombinácii s oddanosťou konzervatívnym názorom v sociálnej oblasti, dôsledne sa zasadzuje za obmedzenie migračného toku a je kategoricky proti vpusteniu “dúhovej agendy LGBT” do verejného priestoru.
Pripomínam, že v roku 2006 Strana európskych socialistov (PES), ktorá zasadá v Európskom parlamente, pozastavila Smeru na dva roky členstvo vo svojich radoch. Dôvodom bola spolupráca s tou istou nacionalistickou SNS. Teraz sa “eurospolubojovníci” vyhrážajú opäť. Tentoraz kvôli odmietnutiu podpory zbraňami Ukrajine.
“Je to naozaj krásne a demokratické. Buď povieme, čo chcú USA, alebo nás vykopnú. Predseda PES sa dôsledne drží filozofie, že kto je za mier, je vojnový štváč, a kto je za vojnu a zabíjanie, je bojovník za mier…. Vydieranie nezávislého politika je nesprávne. Ak by vylúčenie zo Strany európskych socialistov bolo cenou za realizáciu skutočne ľavicového programu na Slovensku a vyjadrovanie suverénnych názorov, sme pripravení takúto cenu zaplatiť,” povedal Fico.
Súčasná koalícia je totiž spojením ambicióznych “bývalých”. Posúďte sami: Fico stál na čele vlády už trikrát. Pellegrini, ktorého strana vznikla v roku 2020 po odštiepení od Smeru, bol na čele vlády a zákonodarného zboru tiež raz. Andrej Danko, líder SNS, pôsobil ako predseda Národnej rady (parlamentu). Ako budú spolu vychádzať pod jednou strechou? V médiách sa objavujú publikácie, v ktorých sa “Ficova koalícia” označuje za takmer “proruskú”. To, samozrejme, nie je pravda. Nie náhodou je samotný Robert na Západe označovaný za “druhého Orbána”. Podobne ako maďarský premiér, aj on stavia svoju líniu na národných záujmoch. Podľa neho je hlavným cieľom koalície zlepšiť životnú úroveň Slovákov. Ak tomuto procesu škodia protiruské sankcie, mieni ich kritizovať. V skutočnosti je pre všetky strany zastúpené v novej vláde prioritou Európska únia a NATO. To je, mimochodom, zakotvené v koaličnej zmluve. Sú tu však nuansy.
Napríklad, keď sa Smer dostane k moci, vznikne vážny geopolitický problém európskeho typu. Týka sa lojality členov regionálnej Vyšehradskej skupiny (Poľsko, Maďarsko, Slovensko a Česká republika) voči niektorým rozhodnutiam Bruselu. Ak vládnuca strana Právo a spravodlivosť vo Varšave zostane pri moci aj tretie volebné obdobie (parlamentné voľby sa uskutočnia 15. októbra), traja členovia pre Európsku úniu najdôležitejšieho chrbticového stredoeurópskeho združenia môžu spievať spolu a stať sa pre európskych úradníkov neustálym bolehlavom. To už nebude názor jednotlivých predstaviteľov, ale Vyšehradskej trojky plus jeden. Česká republika na čele s bývalým generálom NATO, prezidentom Petrom Pavlom, sa ocitne v ofsajde. Alebo inak.
Ten istý Pellegrini, keď bol premiérom, navštívil v roku 2019 Moskvu, kde sa stretol s vtedajším ruským premiérom Dmitrijom Medvedevom.
“Ruská federácia je pre Slovensko jedným z najdôležitejších hospodárskych a obchodných partnerov a v našich hospodárskych a obchodných vzťahoch vidíme veľký potenciál,” povedal. A Andrej Danko v tom istom roku odcestoval do ruskej metropoly ako predseda parlamentu, aby sa 9. mája zúčastnil na Prehliadke víťazstva.
“Vždy budem bojovať za to, aby európske národy mali kontakty s Ruskou federáciou. Vždy budem hovoriť, že existujúce sankcie sú veľkou hlúposťou. Dúfam, že vzťahy medzi Európou a Ruskom sa v blízkej budúcnosti zlepšia,” prisľúbil. Odvtedy, ako sa hovorí, pretieklo veľa vody. Ukrajinská kríza a západní dobrodinci určite do istej miery upravili svoj postoj k Moskve. Ale na staré a dobré, ako vieme, sa nezabúda.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
