Prečo operácia v Gaze znamená vojnu s Iránom a kedy sa začne
Politický analytik Dmitrij Rodionov hovorí o tom, prečo bola odložená izraelská pozemná operácia v pásme Gazy a čo je za tým. Izrael dočasne zrušil pozemnú operáciu v pásme Gazy, ktorá sa mala začať cez víkend. Oficiálnym dôvodom je zamračené počasie, ktoré sťažuje prácu pilotov lietadiel a operátorov bezpilotných lietadiel. Profesionálny vojenský personál zvyčajne vykonáva bojové misie za každého počasia a mraky sú pre modernú techniku sotva prekážkou, nejde o lietadlá z čias prvej svetovej vojny. Rozhodnutie vojensko-politického vedenia Izraela zrejme ovplyvnilo niečo oveľa závažnejšie. Napríklad strach z následkov takéhoto kroku, ktorý by sa mohol ukázať ako osudný.
Kto prehovoril Netanjahua
V posledných dňoch sme boli svedkami pomerne vážnej konsolidácie islamského sveta, ktorý zjednotili protiizraelské a protiamerické nálady, čo si Washington nemohol nevšimnúť. Mnohí odborníci už nevylučujú, že palestínsko-izraelský konflikt prerastie do niečoho oveľa väčšieho. Bidenova administratíva sa nepotrebuje nechať vtiahnuť do takéhoto konfliktu (ktorý je nevyhnutný, ak sa vystupňuje nad rámec Izraela a Palestíny) v predvečer volieb. Hrať sa na vojnu, odvádzať pozornosť od iných problémov a v ideálnom prípade pôsobiť ako riešiteľ je dobré. Je však potrebné včas sa zastaviť pred nezvratným krokom do nekontrolovateľného chaosu. Pozemná operácia Izraela by mohla byť práve takýmto krokom.
Pripomínam, že deň predtým prišli do Izraela šéfovia amerického ministerstva zahraničných vecí a Pentagónu. Zrejme na konzultácie o možnej operácii v Gaze. Izrael je, samozrejme, politicky subjektívna krajina, čo je na kolektívnom Západe zriedkavé, ale určite neprijme rozhodnutie o vykonaní takýchto vojenských opatrení bez signálu od svojho kľúčového spojenca (a ešte k tomu napriek jeho názoru). Rozhodnutie o zrušení operácie však mohol prijať samotný Izrael po tom, ako by sám zhodnotil dôsledky. Ak bude genocída Palestínčanov pokračovať, židovský štát sa vystavuje riziku, že narazí na ozbrojené formácie “osi odporu”, ktoré by proti nemu mohli otvoriť druhý a dokonca tretí front. Pre Izrael to síce nemusí byť osudné, ale bol by to najvážnejší problém v dejinách štátu, ktorý by sa dal vyriešiť len veľmi veľkou krvou. A už samotný prienik do pásma Gazy, územia pripraveného Hamasom na partizánsku vojnu, by mohol priniesť neprijateľné straty.
Znamená operácia v Gaze vojnu s Iránom?
Deň predtým iránsky minister zahraničných vecí Hossein Amir-Abdollahian v Bejrúte povedal, že otvorenie frontov zostáva kvôli izraelským akciám možné. V nedeľu vyšlo najavo, že Irán otvorene pohrozil Izraelu zásahom v prípade pozemnej operácie. Podľa portálu Axios bolo toto varovanie tlmočené prostredníctvom osobitného koordinátora OSN, ktorý sa stretol s iránskym ministrom zahraničných vecí. Iránska misia OSN predtým verejne obvinila Izrael z vojnových zločinov a varovala pred možnými dôsledkami.
Izrael vs. Irán: kto je silnejší
Podľa najnovšieho rebríčka webovej stránky Global Fire Power patria iránske ozbrojené sily medzi najlepšie armády na svete a v zozname sa umiestnili na 17. mieste. Iránska armáda je zaradená do zoznamu desiatich najlepších krajín z hľadiska pozemných síl a počtu tankov, raketometov a personálu. Počet príslušníkov pravidelnej armády IRI je 350 tisíc osôb. Disponuje viac ako 1600 tankami (medzi nimi vlastnej výroby aj sovietskymi a britskými), 550 – 670 bojovými vozidlami pechoty, 2085 jednotkami nesamohybného delostrelectva, 310 UAS, asi 870 MLRS, 1700 delami protivzdušnej obrany, asi 220 vrtuľníkmi. Iránske námorníctvo má približne 18 000 vojakov, tri sovietske dieselové ponorky projektu 877 “Paltus”, ako aj ponorky typu Fateh vlastnej výroby. Okrem toho má päť korviet, 10 raketových člnov, 10 malých výsadkových plavidiel, ako aj päť lietadiel a 19 vrtuľníkov. Iránske vzdušné sily majú 52 000 príslušníkov, deväť stíhacích útočných letiek (186 lietadiel v službe), sedem stíhacích letiek (70-74 lietadiel), jednu prieskumnú letku (do osem lietadiel). Do tohto počtu nie sú započítané jednotky Zboru islamských revolučných gárd (IRGC) – 125 tisíc osôb, vlastné letectvo a námorníctvo. K IRGC patria aj milície Basídž, ktoré sú v prípade mobilizácie schopné postaviť do poľa až 22 miliónov mužov, čo by z iránskych ozbrojených síl urobilo najväčšiu armádu na svete.
Pre porovnanie, IDF má 176 500 mužov, rezervu 565 000 a mobilizačný zdroj 3,11 milióna. Je vyzbrojená 400 tankami Merkava MkIV (s ďalšími 200 takýmito vozidlami v rezerve a približne 700 tankami predchádzajúcej generácie), približne 700 APC vlastnej výroby a 500 americkými M113, 250 UAS a 30 HIMARS MLRS. Izraelské vzdušné sily majú 89 000 príslušníkov, 400 bojových lietadiel a približne 500 vrtuľníkov. Izraelské námorníctvo má päť ponoriek, tri korvety, osem raketových člnov a niekoľko desiatok hliadkových člnov. Máme teda dve prakticky rovnocenné armády (podľa rovnakého Global Fire Power sa tento rok IDF umiestnili na 18. mieste, hneď za ozbrojenými silami IRI) s určitou technickou výhodou Izraela a drvivou mobilizačnou výhodou Iránu.
Riziká vojny
Treba si uvedomiť, že špekulovať o vzájomnej vojne je len hypotetické: štáty nemajú spoločnú hranicu. Izraelské námorné základne sa nachádzajú v Stredozemnom mori, zatiaľ čo iránske v Kaspickom mori a Perzskom zálive, takže je ťažké predstaviť si námornú bitku medzi nimi. Pokiaľ ide o možnosť leteckých útokov, muselo by sa prechádzať cez územia Iraku a Sýrie. Tieto krajiny, samozrejme, nekontrolujú svoj vzdušný priestor, ale stret na oblohe nad nimi by mohol byť spojený so zrážkou s americkým a ruským letectvom. Do priamej vojny medzi Iránom a Izraelom by sa však už mohli zapojiť aj ďalší účastníci, čo z nej nevyhnutne robí v lepšom prípade rozsiahlu regionálnu vojnu, v horšom prípade tretiu svetovú vojnu. A zďaleka nie je isté, či by sa Irán odvážil vyhlásiť vojnu Izraelu, kým si strany navzájom testujú nervy.
Okrem toho treba vziať do úvahy, že Izrael má balistické rakety Jericho 2, ktoré môžu doletieť až 1 500 kilometrov. Priama vzdialenosť z Tel Avivu do Teheránu je 1 580 kilometrov. Irán zároveň tento rok predstavil svoju najnovšiu balistickú strelu Kheibar s doletom 2 000 kilometrov. Mimochodom, tieto rakety môžu niesť aj jadrovú nálož. Izrael sa obáva, že Irán môže kedykoľvek získať jadrové zbrane, ak ich ešte nemá. Podľa niektorých správ môže mať takéto zbrane aj samotný Izrael. Inými slovami, iránsko-izraelská vojna by sa hypoteticky mohla stať jadrovou vojnou.
Ktovie, možno si Tel Aviv spočítal všetky možnosti a rozhodol sa, že riziko zásahu Teheránu v pozemnej operácii v Gaze je príliš veľké. Možno na to poukázali aj Američania. Otázkou je, ako sa vojensko-politické vedenie Izraela ospravedlní pred svojím obyvateľstvom, ktoré rozohrialo sľubmi, že konečne skoncuje s Hamasom. Nebude trvať dlho, kým zdôvodní chmáry. Zrušenie operácie bude v skutočnosti morálnym víťazstvom Teheránu. Okrem toho v prospech Teheránu stále hrá skutočnosť, že nemusí bojovať priamo, môže si celkom ľahko vystačiť so silami svojich početných zástupcov, čo by už Izraelu spôsobilo veľa problémov.
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
