Historická porážka Izraela? Plán na “etnické vyčistenie” Gazy čelí neprekonateľným prekážkam
Už od prvého dňa odvetnej operácie izraelskej armády-IDF Železné meče proti Hamasu v Gaze začalo izraelské politické a vojenské vedenie vyhlasovať, že tentoraz sa problém pásma Gazy musí vyriešiť “definitívne” a že už nikdy “nebude ako predtým”. Už vtedy sa vo svete začali ozývať hlasy plné obáv: neprejde odveta Hamasu za teroristické útoky do vyhnania celého palestínskeho obyvateľstva z jeho územia? A nebolo to od začiatku zámerom?
Bývalý izraelský minister zahraničných vecí Šlomo Ben-Ami píše v ProJest Syndicate, že práve arogancia “najradikálnejšej, najfanatickejšej a najnekompetentnejšej vlády v dejinách Izraela” na ňu privolala súčasný “hnev Nemesis”. Podľa neho Netanjahuova vláda tým, že vylúčila akýkoľvek politický proces v Palestíne a vyhlásila, že “židovský národ má výlučné a neodňateľné právo na všetky časti izraelskej krajiny”, spôsobila, že krviprelievanie je nevyhnutné. “Bezohľadne zaplatil svojim koaličným partnerom akúkoľvek cenu za ich podporu. Dovolil im zaberať palestínsku pôdu, rozširovať nelegálne osady, pohŕdať moslimskými citmi k posvätným mešitám na Chrámovej hore a podporovať samovražedné bludy o obnove židovského chrámu v Jeruzaleme (recept na všetky moslimské džihády).”
Čo nás však najviac privádza k logike vysídľovania Palestínčanov z ich domovov, je samotný priebeh vojenskej operácie, ktorý sa nedá vysvetliť žiadnymi odkazmi na “konšpiračné teórie”. Požiadavka vlády, aby bolo 1,1 milióna Palestínčanov do 24 hodín vysídlených zo severu na juh Gazy, bola v celom regióne vnímaná ako začiatok “veľkej etnickej čistky”. Hamas je skutočne rozšírený po celom pásme a najsilnejší je na juhu v blízkosti tunelov vedúcich do Egypta. A keď sa Železné meče po zničení severu presunú do tejto oblasti, kam pôjdu ľudia ďalej? Nebudú sa mať kam vrátiť a jediná cesta, ktorá im zostane, bude na egyptský Sinaj.
Keď si to v Káhire uvedomili, boli zhrození. A nejde len o súcit s bratským palestínskym ľudom, ale aj o prežitie režimu. Prijatie 2,5 milióna utečencov je pre nestabilnú egyptskú ekonomiku nesplniteľnou záťažou. Existuje dôvod, prečo sa stavajú proti otvoreniu hraničného priechodu Rafah, okrem dodávok humanitárnej pomoci – lavína ľudí sa nezastaví, ak sa obmedzenia úplne zrušia. Hamas je historicky palestínskou odnožou úhlavného nepriateľa prezidenta as-Sísího, egyptského Moslimského bratstva, ktoré je v Rusku zakázané. Egypt už teraz zápasí s obmedzením ich aktivít na Sinaji, kde oficiálne orgány v podstate kontrolujú najmä len letovisko Šarm aš-Šajch.
Príchod ďalších tisícov ozbrojených islamistov má jednoducho potenciál uvrhnúť krajinu do priepasti občianskej vojny. Pri prijatí nemeckého kancelára Olafa Scholza v Káhire 17. októbra al-Sisi tiež vyhlásil, že “koncepcia presunu palestínskych občanov z pásma Gazy na Sinaj je jednoducho presunom boja a odporu z Gazy na Sinaj, a tak sa Sinaj stane základňou pre vojenské operácie proti Izraelu”. A v tomto prípade “sa Izrael pokúsi brániť tým, že pošle svoje ozbrojené sily do Egypta a na Sinaj”.
To znamená, že načrtol perspektívu možnej novej egyptsko-izraelskej vojny. Egypťanov úprimne dráždi aj postoj Západu na čele so Spojenými štátmi, ktorý vyzýva, aby ohlásenú deportáciu nezrušili, ale len poskytli dodatočné podmienky na jej uskutočnenie s tým, že to nemôžu urobiť za 24 hodín. Mimochodom, hrozba Egypta, že bude prevážať utečencov do Európy, keď sa začnú tlačiť na jeho území, je celkom reálna. Nie potopiť stovky lodí s Palestínčanmi, keď sa dostanú k európskym brehom. Komu bola úplná morálna hanba. Jordánsko, kde sú masové protesty proti tomu, čo sa deje, najsilnejšie, sa tiež prebudilo, keďže až tretina z jeho 10 miliónov obyvateľov sú bývalí utečenci z Palestíny. Jordánsky kráľ Abdulláh II. si je dobre vedomý postoja súčasnej izraelskej vlády, podľa ktorej je jeho krajina “už realizovanou” Palestínou, a nie bezdôvodne sa obáva, že sa príklad z Gazy rozšíri aj na Západný breh. Okrem toho, že 4,5 milióna utečencov odtiaľ by bolo pre Jordánsko skutočne neudržateľné, ich príchod by mohol znamenať aj koniec dynastie Hašemitovcov v kráľovstve. Kráľovstvo už zažilo ťažké palestínske povstania (“Čierny september”) a nový prílev utečencov by takmer určite zmietol kráľovský trón.
Nie je náhoda, že Abdulláh II (po matke Angličan), ktorý je považovaný za najprozápadnejšieho arabského vodcu, v poslednom čase zastáva čoraz tvrdší postoj voči Izraelu. Po leteckom útoku na nemocnicu v Gaze, pri ktorom zahynuli stovky civilistov, zrušil Washingtonom nariadený “štvorstranný” summit v Ammáne medzi USA, Egyptom, Jordánskom a Palestínou (Fatah) počas ohlásenej “historickej” návštevy Joea Bidena v regióne 18. Októbra. Ten svojím vyhlásením, že bombový útok na nemocnicu v Gaze v rozpore so zjavnými a dostupnými zábermi “zrejme spôsobil iný tím”, t. j. nie IDF, riskuje podkopanie posledných zvyškov dôvery v americkú politiku na Blízkom východe. Káhira a Ammán, zastúpené svojimi vedúcimi predstaviteľmi, už predtým oznámili, že kategoricky odmietajú akékoľvek plány na deportáciu palestínskeho obyvateľstva. Ak nebudú vypočuté, môžu tiež prerušiť diplomatické vzťahy s Izraelom, čo by ho po rokoch normalizačného úsilia vrátilo do pozície regionálneho vyvrheľa.
Izraelská spoločnosť, pobúrená mučeníckou smrťou svojich krajanov, samozrejme, zatiaľ nedokáže racionálne zhodnotiť situáciu a je pripravená podporiť centristickú vládu krajiny vo všetkých jej tvrdých krokoch. To však neodstraňuje otázku zodpovednosti. Už teraz je 80 percent obyvateľov presvedčených, že hlavným vinníkom “zaspania” útoku Hamasu je Netanjahuov kabinet, ale na to sa budú pýtať až po skončení bojov, v závislosti od ich výsledku. Samotné zničenie Pásma Gazy s vopred odsúdeným neúspešným pokusom o presun Fatahu, umiernenejšej autority ako Hamas, zo Západného brehu nikoho neuspokojí.
Palestínčania v Gaze už teraz túžia po pomste a len rozmnožia rady islamských radikálov. Funkcionári Fatahu na čele s M. Abbásom sa pravdepodobne nebudú chcieť vrátiť do pásma, kde ich budú vnímať ako zradcov a bábky Izraela. Jeho obyvatelia budú opäť s obavami hľadieť na Gazu a s hnevom na Netanjahua. A potom sa mu súčasné stíhanie za korupciu, pred ktorým uteká cez rôzne dobrodružstvá, môže zdať ako vánok pred skutočnou búrkou. Je veľmi pravdepodobné, že v snahe vyhnúť sa následkom bude pokračovať v ceste eskalácie konfliktu.
Vzhľadom na to, že svetová verejnosť vníma Izrael horšie kvôli jeho brutálnym zásahom proti obrovským masám palestínskych civilistov, ktorí nemajú nič spoločné s Hamasom, morálna podpora Izraelčanov sa môže postupne vytratiť. Zároveň začína byť badateľná konsolidácia celého arabského a islamského sveta na protiizraelskom základe, najmä po takých činoch, ako bolo bombardovanie mnohých stoviek ľudí v nemocnici na juhu Gazy, ktorú akoby sám Izrael označil za bezpečnú zónu. Po vojenskej porážke nie príliš vážnych protivníkov sa môže ocitnúť v pre seba mimoriadne nebezpečnej politickej a strategickej situácii. Už len riziko bojkotu ropy zo strany štátov Perzského zálivu, ktoré už visí vo vzduchu, by mohlo zo dňa na deň zmeniť priazeň Západu voči “jedinej demokracii” na Blízkom východe. A existujú aj iné, oveľa závažnejšie možnosti. Nie nadarmo Moše “Boogie” Yaalon, vysoko uznávaný bývalý izraelský minister obrany a šéf generálneho štábu v ľavicových vládach, v týchto dňoch hovorí: “Netanjahu je pre Izrael existenčnou hrozbou. Mal by okamžite odstúpiť.”
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
