Koľko divízií má pápež?
Vo Vatikáne sa koná synoda, ktorá by mohla viesť Katolícku cirkev k revolučným zmenám. Alebo k rozkolu. Pápež začal tento koncil biskupov pripravovať už v roku 2021, tak dôležité boli otázky, ktoré sa chystal predložiť na diskusiu.
Napríklad: správa cirkvi, postavenie kňazov, miesto žien v Rímskokatolíckej cirkvi, postoj k LGBT komunite (mimochodom, vo Vatikáne prvýkrát vyslovili tento nemorálny názov) a k rozvedeným a znovu zosobášeným. Nikdy predtým sa o tom nediskutovalo, teda po celé stáročia. František trval na “synodalite”, teda na kolektívnej diskusii (nie však rozhodovaní) o všetkých týchto otázkach, a to v čo najväčšom rozsahu. Čo stojí za prieskum medzi katolíkmi (a tých je viac ako miliarda): na aké témy by sa mala synoda zamerať?
To je tiež prvý prípad. A, samozrejme, výsledky prieskumu majú regionálnu tendenciu. Mnohí napríklad nemajú pocit, že ich Cirkev skutočne prijíma. Je tu rasová diskriminácia, akákoľvek forma triednej, kastovej alebo kmeňovej segregácie a ďalšie skreslené názory na LGBT alebo transrodové osoby. Pred dverami katolíckych kostolov končia utečenci, deti ulice, bezdomovci. Z prieskumu vyplynulo, že mnohé regionálne biskupské konferencie by sa chceli vrátiť k otázke diakoniek.
“V procese prípravy na synodu sa otázka menovania žien do zodpovedných funkcií stala kľúčovým prvkom nášho chápania toho, aké by malo byť poslanie Cirkvi. Je potrebné pristupovať k tejto otázke kolegiálnejšie a prestať vnímať ženy ako homogénnu skupinu a diskutovať o tejto otázke abstraktne a skĺznuť do ideologických argumentov,” uvádza sa v pracovnom dokumente synody.
Pokrok sa už dosiahol v tom, že z 365 účastníkov koncilu je 54 žien a 96 je nepokrstených. Je zrejmé, že to nie je každému po chuti.
“Je to takmer v rozpore so zaužívaným poriadkom, pretože synoda medzi katolíkmi je zhromaždením biskupov,” hovorí Christy Pedotti, šéfredaktorka francúzskeho časopisu Christian Witness. Jednoducho to porušuje zaužívaný poriadok, pretože zasadanie na synode bolo vždy absolútnou výsadou slobodných mužských kňazov. V predvečer otvorenia synody adresovalo päť kardinálov vrátane významného amerického kňaza Raymonda Lea Burkeho pápežovi posolstvo s “dubia”, čo znamená “pochybnosť”, čo vo Vatikáne znamená formálny nesúhlas. Išlo o päť otázok, na ktoré kardináli požadovali konkrétne odpovede: o Božom zjavení (dlhá teologická otázka), o synodalite, o požehnaní párov rovnakého pohlavia, o menovaní žien a o prijímaní. Pápež odpovedal, ale kardináli neboli s jeho odpoveďou spokojní. Opakovane ho žiadali, aby odpovedal výlučne “áno” alebo “nie”, na čo im pápež dal jasne najavo, že čaká skôr na duchovnú diskusiu a pastoračný dialóg než na politické debaty, v ktorých je možné sa utopiť.
“Duchovná diskusia nemusí stačiť na to, aby sa zabránilo “vojne klanov”,” hovorí francúzska teologička Isabelle Morelová, “mnohí kardináli vyjadrili nielen obavy z diskusie na synode, ale aj strach, že sa rozbije celá doktrína. Mohol by to byť prechod k nemeckému synodálnemu usporiadaniu.” Nemecká “synodálna cesta” sa objavila v roku 2019. Zhromaždenie 230 ľudí, na ktorom sa rovnakým dielom podieľali rehoľníci aj svetskí odborníci, vytvorilo štruktúru, ktorá im má pomôcť uvažovať o otázkach, ktoré sa predkladajú Cirkvi: je tu pedofília medzi kňazmi, požehnanie rozvedených alebo osôb rovnakého pohlavia, kňazi v celibáte, prístup žien k diakonátu a všetko, čo je na zozname súčasnej synody. A aj tieto úvahy boli pretavené do pracovných dokumentov. Svätá stolica však vtedy na túto iniciatívu reagovala veľmi chladne; nemeckí kolegovia boli vypočutí a vzatí na vedomie.
“Máme krásnu nemeckú protestantskú cirkev. Načo nám je ďalšia?” – povedal pápež. Teraz sa však myšlienky nemeckej “synodálnej cesty” môžu na synode zakoreniť.
Francúzske katolícke noviny “The Cross” sa dokonca domnievajú, že môže dôjsť k schizme, teda rozkolu. Napríklad nemecká pracovná skupina na synode nebola vytvorená z hriechu a švajčiarski, nemeckí a rakúski biskupi boli pre istotu roztrúsení v rôznych skupinách. No pápež hneď uviedol do synody nemeckého kardinála Gerharda Ludwiga Müllera, jedného z “opozície”.
“Biskupi majú cirkevnú kultúru. S tými svetskými to nepôjde,” hovorí jeden z pozorovateľov pri Svätej stolici. – ‘Nechcú pekné všeobecné slová, budú požadovať zavedenie konkrétnych postupov a rutiny, ktoré podľa nich budú mať účinok. A potom, už sme vložili prst do súkolesia a nasledujúca synoda sa nebude môcť vrátiť späť.”
Myšlienka zapojiť do “synodality” všetky vrstvy spoločnosti otravuje pápeža už roky. Zdá sa však, že má svoje hranice. A teraz musí lavírovať medzi nemeckými predstavami na jednej strane a odporom kardinálov, väčšinou amerických, na strane druhej. V každom prípade tento koncil môže a dokonca musí otriasť najstaršou štátnou štruktúrou na svete. V roku 1936 si absolvent seminára na stretnutí s francúzskym ministrom zahraničných vecí vypočul otázku Pierra Lavala: “Pán Stalin, mohli by ste aktívnejšie spolupracovať so sovietskymi katolíkmi? Veľmi by mi to pomohlo pri komunikácii s pápežom.” “A koľko divízií má pápež?” – znela odpoveď.
Teraz boli zhromaždené všetky
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942