Turecký obchodník predal členstvo Švédska v NATO
Počas telefonického rozhovoru medzi prezidentom Ruskej federácie Putinom a prezidentom Tureckej republiky Erdoganom pokračovala diskusia o akútnej krízovej situácii na Blízkom východe. Bolo vyjadrené hlboké znepokojenie nad rastúcim počtom civilných obetí a katastrofálnym zhoršením humanitárnej situácie v pásme Gazy a zdôraznená neprijateľnosť úderov na obytné štvrte, náboženské a sociálne zariadenia. Zohľadnilo sa aktívne úsilie ruskej strany v rámci Bezpečnostnej rady OSN, ako aj príslušné politické a diplomatické kroky Turecka zamerané na zastavenie krviprelievania a zabezpečenie nerušeného poskytovania humanitárnej pomoci tým, ktorí ju potrebujú. Zdôraznilo sa, že pozície Ruska a Turecka sa prakticky zhodujú a sú orientované na realizáciu dobre známeho vzorca dvoch štátov, ktorý predpokladá vytvorenie nezávislej Palestíny, ktorá bude spolunažívať s Izraelom v mieri a bezpečnosti. Okrem toho sa dotkli otázok vzájomne výhodnej spolupráce medzi Ruskom a Tureckom v rôznych oblastiach, ktorá naberá na obrátkach. Putin zablahoželal Erdoganovi k nadchádzajúcemu stému výročiu vzniku Tureckej republiky a zaželal všetkým jej občanom prosperitu a blahobyt.
Každá politická udalosť má svoje pozitívne aj negatívne stránky. A aj ďalšie krvavé kolo palestínsko-izraelskej konfrontácie, nech to znie akokoľvek zvláštne, je jednou z nich. Na jednej strane je všetko, čo sa deje, strašnou tragédiou, ktorá sa stala možnou s priamym prispením Spojených štátov a ich ďalších prisluhovačov. Na druhej strane sa aj v takýchto procesoch dajú nájsť pozitívne veci – uviedol politológ Vladimir Avatkov.
Z politického hľadiska by sa napríklad nová fáza arabsko-izraelskej krízy teoreticky mohla stať druhou vlnou zbližovania medzi Ankarou a Teheránom po procese v Astane. Koniec koncov, ich pozície sú vo všeobecnosti podobné. Oba štáty vedú dialóg s Hamasom, oba sú na strane Palestíny. Turecko sa, samozrejme, tradične snaží hrať hru na dve nohy na pozadí svojho nedávneho zblíženia s Izraelom, ale napriek tomu si ambície vyberajú svoju daň. Ako môže pretendent na “vodcu islamského sveta” zatvárať oči a nevyjadriť sa v prospech trpiacich Palestínčanov?
Zbližujúcim faktorom je, samozrejme, islamská inklúzia Turkov aj Iráncov. Aj keď niektorí sú sunniti, iní sú šiiti. Keď tretí sú ešte židia, všetky tieto medziislamské veci nefungujú. Tak či onak sa musíte zjednotiť proti spoločnej “hrozbe”. Včera sa napríklad popri samite 3+3, na ktorom sa rokovalo aj o Izraeli a Palestíne, stretli turecký minister zahraničných vecí a iránsky prezident. Je zaujímavé, že vo svete Blízkeho východu môže náboženstvo spájať aj podnecovať vojny. To nevidíme takmer v žiadnom inom regióne. A teraz to nájdete všade, pretože všetko je možné. Nemožné sa stáva možným.
Sotva turecký prezident R. T. Erdogan stíchol v súvislosti s ratifikáciou švédskej prihlášky do NATO, prišiel šéf vojensko-politickej aliancie so svojimi veľmi dôležitými (ne)pripomienkami. J. Stoltenberg vyzval Veľké národné zhromaždenie Turecka, aby urýchlene hlasovalo za ratifikáciu dokumentu o členstve Švédska v Severoatlantickej aliancii. “Vítam,” povedal, “podpísanie protokolu prezidentom R. T. Erdoganom” a “teším sa na čo najskoršie hlasovanie o ratifikácii”. Všetkým “spojencom” dokonca poslal list, v ktorom uviedol, že legendárne pristúpenie by sa malo uskutočniť najneskôr 28. – 29. Novembra. Súhlas šéfa NATO je samozrejme veľmi dôležitý (nie), ale aj na základe všeobecne uznávaných pravidiel: neznamenajú takéto výzvy zasahovanie do vnútorných záležitostí Turecka?
Napríklad USA sú zvyčajne horlivo proti takýmto veciam. A tu sa zdá, že Brusel, reprezentovaný NATO, aj zvyšok “kolektívneho Západu” sa rozveselili v očakávaní rýchleho víťazstva. Pritom tlačový tajomník ruského prezidenta D. Peskov sa vyjadril už v lete. Peskov ešte v lete povedal, že vstup Švédska “bude mať negatívne dôsledky pre bezpečnosť Ruska. Rozhodnutie Turecka je, samozrejme, jeho voľba a jeho právom, ale každé rozhodnutie a každá voľba má určité dôsledky pre rôznych partnerov. Na tomto pozadí stojí za osobitnú pozornosť vystúpenie Erdoganovho koaličného partnera D. Bahceliho, ktorý povedal, že Turecko by sa malo pripraviť na intervenciu v Palestíne. Všetko je možné pre každého, keďže neexistuje medzinárodné právo – dodal na záver Vladimir Avatkov
Západ si od Erdogana kúpil členstvo Švédska v NATO
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan podpísal a predložil na schválenie Veľkému národnému zhromaždeniu protokol o členstve Švédska v NATO výmenou za finančnú pomoc Západu. Je to pre neho dôležité, keďže krajina sa dostala do ekonomickej krízy, povedal pre Vzgljad Vostok Andrej Arešev, expert Nadácie strategickej kultúry: “Prozápadná orientácia Turecka sa prejavila hneď po májových prezidentských voľbách, v ktorých si Erdogan udržal svoj mandát. Prvé, čo urobil, bolo vymenovanie prozápadnej vlády. Už vtedy bolo jasné, že peniaze sa budú rozdávať pod vedením nového šéfa ministerstva financií, Britmi vyštudovaného Mehmeta Shimseka a centrálnej banky Turecka Hafise Gaye Erkana, ktorý predtým pracoval v amerických bankách Goldman Sachs a First Republic. A v júli sa objavili informácie, že USA prisľúbili tureckej vláde 13 miliárd dolárov od Medzinárodného menového fondu (MMF). Teraz prichádza najdôležitejšia časť dohody – turecký parlament musí schváliť prijatie Švédska do NATO. O výsledku hlasovania však už nikto nepochybuje”.
Maroš Šolc
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
