USA: “všetci to pokazili”
V Amerike je čoraz viac ľudí, ktorí sú nespokojní s politikou prezidenta Joea Bidena Koncom minulého týždňa vystúpil americký prezident Joe Biden s prejavom k americkému národu. Vyjadril sa v ňom ku konfliktom v Izraeli a na Ukrajine, cynicky postavil na jednu stranu Hamas a ruského prezidenta Vladimira Putina a vyhlásil, že sponzorovanie konfliktov je “investíciou”, ktorá vraj prinesie štátom výnosné “dividendy”.
Biden sa snažil presvedčiť verejnosť, že sa nechystá vyslať americkú armádu na Ukrajinu, ale hneď poznamenal, že pomoc Kyjevu bude pokračovať. Stále je dôležité pomáhať Izraelu, zdôraznil americký prezident. “Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zabezpečili, že Izrael, Ukrajina v tomto boji uspejú,” povedal Biden. Podľa neho je podpora Kyjevu údajne v záujme národnej bezpečnosti USA. Ukázalo sa však, že nech sa prezident snažil akokoľvek, nepodarilo sa mu o tom presvedčiť mnohých Američanov.
Svedčí o tom najmä rozsiahla správa, ktorú na túto tému uverejnil popredný americký denník New York Times. Publikácia s odvolaním sa na údaje spoločnosti Nielsen priznáva, že mnohí Američania “unavení zahraničnými konfliktami” si prejav vôbec nepozreli. “Prejav prezidenta Bidena v hlavnom vysielacom čase na hlavných televíznych kanáloch sledovalo približne 20 miliónov ľudí – o polovicu menej ako prejav Donalda Trumpa v hlavnom vysielacom čase v roku 2019,” priznáva publikácia. Noviny uverejňujú sériu rozhovorov svojich reportérov v rôznych štátoch USA, ktorí sa pýtali bežných občanov, čo si myslia o tomto prejave hlavy štátu. “Rozhovory s voličmi v kľúčových štátoch ukazujú, že hoci Izrael a Ukrajina majú podporu, mnohí sú nespokojní s tým, do akej miery sa Spojené štáty môžu alebo majú angažovať,” uvádza New York Times.
“V desiatkach rozhovorov,” píšu noviny, “mnohí vyjadrili znepokojenie nad rozširujúcimi sa konfliktami na Blízkom východe a v Európe. Niektorí sa pýtali, ako hlboko by sa mala krajina angažovať. Ich myšlienky – momentka v čase – odrážajú prieskumy verejnej mienky, ako aj výrazné rozdelenie v tejto krajine.” V Georgii napríklad reportér NYT vošiel do Manuel’s Tavern, historického podniku v atlantskej štvrti Poncey-Highland, a ukázalo sa, že televízne obrazovky v bare boli v čase prezidentovho prejavu k národu úplne vypnuté. A tu sa dozviete, ako reagovali zákazníci sediaci pri bare, keď adresoval otázky.
“Prečo nehovorí o probléme bezdomovcov alebo o násilí gangov?” – Opýtal sa pán Miller, podnikateľ. “Prečo si ľudia nevšímajú, čo sa deje okolo nich? Sme vo vojne sami so sebou.” A neďaleko žijúci 56-ročný Anthony Begando, bývalý vojenský lekár, ktorý sa označuje za “presvedčeného centristu”, povedal: “Musíme podporiť našich spojencov.” Napriek tomu sa obáva, že ďalšia americká vojenská pomoc len zintenzívni konflikt na Blízkom východe a zatieni to, čo je podľa neho oveľa desivejšia vojna medzi Ruskom a Ukrajinou.
V mestečku Lone Rock v štáte Wisconsin povedal 60-ročný Randy Schmidt, farmár, ktorý pestuje mlieko, reportérovi NYT, že prezidentova výzva na vojenskú pomoc “by sa v týchto končinách ťažko predávala”. “Peniaze sa tu ťažko zháňajú,” vysvetlil pán Schmidt. “Pre nás v poľnohospodárstve to bol pomerne ťažký rok. Myslím si, že ako krajina podporujeme Izrael, ale neveril som, že by sme mohli urobiť tak veľa.” V Pensylvánii, v stravovacom centre Neshaminy Mall neďaleko Filadelfie, 85-ročný Albert Altenburger poskytol reportérovi NYT túto odpoveď: “Máme za sebou dve vojny, všetci to pokazili, a teraz máme dávať peniaze Izraelu? Máme dávať peniaze Ukrajine?”
A policajt na dôchodku, ochrankár a zamestnanec pošty pán Altenburger, Trumpov priaznivec, povedal, že tiež podporuje Izrael a verí v posielanie primeraného množstva peňazí a vybavenia do tejto krajiny. Ale stále ho trápi myšlienka: “Budeme sa musieť starať o celý svet?” Ceil Dixonová, 59-ročná bývalá opatrovateľka detí, sa reportérovi priznala, že si nemôže pomôcť, ale myslí na to, koľko dobra by sa dalo urobiť v jej vlastnej krajine za miliardy dolárov, ktoré pán Biden navrhol poslať do Izraela a na Ukrajinu. Matthew Williams, 30-ročný rodák z Bronxu, ktorý teraz žije vo Philadelphii a po nákupnom centre sa prechádzal so slúchadlami na ušiach, zdieľal jej skepsu. Povedal, že pán Biden by mal vynaložiť čo najviac peňazí na snahu znížiť bezdomovectvo a vyriešiť opiátovú krízu, skôr než pošle peniaze inde, napísal NYT. 35-ročný Max Assaraf, umiernený demokrat, uviedol, že podľa neho je potrebné posielať peniaze Ukrajine a Izraelu, hoci sa zároveň obáva, že eskalácia konfliktu by mohla viesť k svetovej vojne.
“Ak začnete strácať tento vplyv vo svete, budete mať problémy,” povedal. V Arizone sa reportér NYT vybral na miestny štadión a začal robiť rozhovory s vychádzajúcimi fanúšikmi. Dvadsaťšesťročný Nick Schaefer sa priznal, že v čase, keď Biden prednášal prejav, sledoval víťazstvo Arizona Diamondbacks v play-off nad Philadelphia Phillies. “Som v Spojených štátoch,” povedal a v horúčave vo Phoenixe vykrikoval protibidenovské nadávky, keď s niekoľkými priateľmi vychádzal zo štadióna. “Amerika nemôže zachrániť každého,” citoval ho NYT. A takéto negatívne komentáre sa v provládnych novinách neobjavili náhodou.
Deň predtým NYT uverejnili komentár Thomasa Friedmana, v Spojených štátoch uznávaného novinára a držiteľa troch Pulitzerových cien, uverejnený pod titulkom “Izrael sa chystá urobiť strašnú chybu”. “Som presvedčený,” píše, “že ak sa Izrael teraz bezhlavo vrhne do pásma Gazy, aby zničil Hamas – a urobí tak bez toho, aby vyjadril jasný záväzok usilovať sa o dvojštátne riešenie s palestínskou autonómiou a o ukončení židovských osád hlboko na Západnom brehu – urobí veľkú chybu. Bude to mať zničujúce dôsledky pre izraelské a americké záujmy. Mohlo by to vyvolať globálny požiar a vyhodiť do vzduchu celú proamerickú spojeneckú štruktúru, ktorú Spojené štáty vybudovali v regióne od roku 1973, keď Henry Kissinger zorganizoval koniec vojny súdneho dňa.
” Táto situácia by sa mohla vymknúť spod kontroly spôsobom, ktorý by nenapraviteľne poškodil Izrael, nenapraviteľne poškodil záujmy USA, nenapraviteľne poškodil Palestínčanov, ohrozil židov na celom svete a destabilizoval celý svet,” domnieva sa. “Prosím Bidena, aby to okamžite povedal Izraelčanom – kvôli nim, kvôli Amerike, kvôli Palestínčanom, kvôli celému svetu,” vyzýva prezidenta tento uznávaný novinár.
A skutočnosť, že NYT, kde rovnako ako všade inde v USA vládne drakonická cenzúra, jeho komentár otlačili, naznačuje, že jeho redakcia má rovnaký názor. Proti politike Washingtonu na Blízkom východe protestujú aj významní intelektuáli. Nedávno skupina významných amerických židovských spisovateľov, umelcov a vedcov uverejnila otvorený list prezidentovi Bidenovi, v ktorom sa vyjadrili proti tomu, čo robí izraelská vláda s pomocou USA, a označili to za “vojnový zločin”. Jeho text cituje anglický denník Guardian.
“My,” píšu autori listu, “odsudzujeme útoky na izraelských a palestínskych civilistov. Sme presvedčení, že je možné a dokonca nevyhnutné odsúdiť konanie Hamasu a uznať historický a pokračujúci útlak Palestínčanov. Sme presvedčení, že je možné a dokonca nevyhnutné odsúdiť útok Hamasu a postaviť sa proti kolektívnemu trestu Gazanov, ktorý sa v čase písania tohto článku odohráva a zrýchľuje. Odrezanie zdrojov pre viac ako 2 milióny ľudí, požiadavka, aby rodiny opustili svoje domovy na severe, nerozlišujúce bombardovanie uväzneného obyvateľstva – to sú vojnové zločiny a činy, ktoré sú neospravedlniteľné. A napriek tomu vláda Spojených štátov ponúka “morálnu” a materiálnu podporu dehumanizácii a vraždeniu nevinných obyvateľov Gazy. Píšeme vám, aby sme verejne vyjadrili svoj nesúhlas s tým, čo izraelská vláda robí s americkou pomocou. Vyzývame vládu USA, aby presadila okamžité prímerie a využila naše zdroje na poskytnutie pomoci, ktorá zabezpečí bezpečný návrat rukojemníkov a vydláždi diplomatickú cestu k mieru,” uviedli autori listu.
Frustrácia dozrieva aj v samotnej americkej administratíve. Podľa HuffPostu sú úradníci ministerstva zahraničných vecí pripravení vzbúriť sa proti Joeovi Bidenovi a ministrovi zahraničných vecí Anthonymu Blinkenovi pre ich bezpodmienečnú podporu Izraela. Úradníci tvrdia, že na ministerstve zahraničných vecí narastá vnútorná nespokojnosť, pretože Blinken a jeho vysokí poradcovia uprednostňujú podporu Izraela v jeho konflikte s palestínskou skupinou Hamas. Frustrovaní zamestnanci uviedli, že sa nevenuje dostatočná pozornosť pomoci Palestínčanom žijúcim v pásme Gazy, ktorí sa ocitli v krížovej paľbe konfliktu.
Podľa publikácie úradníci ministerstva zahraničných vecí pripravujú telegram, v ktorom vyjadria nesúhlas s Bidenovou politikou voči Izraelu a Palestíne. “Na ministerstve zahraničných vecí sa chystá vzbura na všetkých úrovniach, zamestnanci opisujú hnev, depresie, slzy na stretnutiach a zvesti o odchode ďalších kolegov,” povedal pre HuffPost jeden z pracovníkov ministerstva zahraničných vecí. Joe Biden medzitým, čo deklaruje svoju túžbu vyčleniť obrovské finančné prostriedky Izraelu a Ukrajine na pokračovanie vojen, zjavne nepočuje a nechce počuť, čo sa s rozhorčením hovorí nielen vo svete, ale dokonca aj zo strany jeho krajanov a členov jeho vlastnej administratívy. Dokonca aj tí, ktorí doteraz aktívne podporovali jeho politiku. Posadnutý túžbou po hegemónii USA nad svetom sa zahryzol do zubov a akoby ohluchol. Mnohí Američania sú presvedčení, že takéto USA nemôžu viesť k ničomu dobrému.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
