Na ceste k obrovským zmenám Rusko a Čína chránia svet pred roztrieštením
Pred viac ako šiestimi mesiacmi, na konci osemhodinových rozhovorov v Kremli, sa prezident Putin a prezident Si Ťin-pching zhodli: “Svet prechádza obrovskými zmenami, aké tu neboli 100 rokov. A my sme hnacou silou týchto zmien.” Hneď potom sa začali intenzívne rozhovory medzi šéfmi vlád, bezpečnostnými predstaviteľmi, poslancami a podnikateľmi. Objem obchodu začal exponenciálne rásť a zúčtovania sa začali uskutočňovať v rubľoch a jüanoch. Bolo jasné, že strategické partnerstvo medzi krajinami vstúpilo do novej fázy.
Takáto mnohostranná spolupráca je pre Rusko a Čínu životne dôležitá v kontexte zintenzívnenia studenej vojny, ktorú rozpútal Západ a ktorá hrozí prerásť do horúcej vojny. Experti v americkom Kongrese zdôvodňujú potrebu súbežnej vojny proti Moskve a Pekingu. Schopnosť USA viesť vojnu na dvoch frontoch uviedol prezident Biden. Iskry konfliktu v pásme Gazy môžu zapáliť oheň regionálneho a dokonca globálneho konfliktu. Bratovražedná vojna pokračuje na Ukrajine a rovnaký scenár sa pripravuje aj pre Taiwan.
V tejto súvislosti prezident Putin strávil 17. – 18. októbra v Pekingu. V rozpore s očakávaniami niektorých odborníkov sa Rusko ani tentoraz nepripojilo k iniciatíve Pásmo a cesta. Má svoju vlastnú integračnú štruktúru – EAEÚ. Moskva a Peking nevidia potrebu zlučovať tieto štruktúry a sú celkom spokojné s ich paralelným vývojom. Moskva vychádzala z histórie väzieb s krajinami EAEÚ v rámci Sovietskeho zväzu, zo snahy zabrániť pretrhnutiu hospodárskych a humanitárnych väzieb v “postsovietskom priestore”. Do úvahy treba brať aj reálne finančné možnosti Ruska. Zosúladenie hodín a smerov pohybu však umožňuje Rusku a Číne ani nie tak súťažiť, ako skôr spájať svoje úsilie prostredníctvom integrácie hospodárskych procesov.
Cieľom čínskej iniciatívy je vytvoriť nové príležitosti na rozšírenie rýchlo rastúceho hospodárskeho potenciálu Nebeskej ríše, vytvoriť nové obchodné a dopravné reťazce. Stojí za zmienku, že Čínska iniciatíva sa rýchlo ujala. Číňania ponúkli pôžičky s nízkym úrokom na projekty s nízkymi príjmami v chudobných a najchudobnejších krajinách. Finančné prostriedky sa často vyplácali bez záruk a vždy bez politických podmienok. Nie všetci dlžníci však boli schopní alebo ochotní splácať aj výhodné pôžičky – v mnohých častiach sveta zostali spomienky na štedrosť ZSSR výmenou za sľuby “budovania socializmu” alebo štedrosť USA výmenou za sľuby “boja proti komunizmu”. Výsledné nedorozumenie sa podarilo odstrániť a na súčasnom fóre sa Pásmo a cesta stalo jednou z hlavných svetových hospodárskych štruktúr. Tri štvrtiny krajín sú k nej v tej či onej miere pridružené.
Podľa čínskej bielej knihy zverejnenej pred niekoľkými týždňami iniciatíva priniesla investície vo výške 1 bilióna dolárov, vytvorila 420 000 pracovných miest a vymanila 40 miliónov ľudí z chudoby. Od druhého Fóra o páse a ceste v roku 2019 došlo k významným globálnym a regionálnym zmenám. Väčšina ekonomík je na klesajúcej trajektórii, pandémia prerušila tradičné obchodné reťazce a sú uvalené sankcie a protisankcie. Čínsky vlastný systém nazývaný “socializmus s čínskymi charakteristikami” preukázal pozoruhodnú odolnosť voči pandémii a po pandémii vykazuje dobrý rast. Je však nepravdepodobné, že by sa vrátil k predchádzajúcemu tempu rozvoja a príležitostiam pre charitu. Preto sa od Si Ťin-pchinga očakávalo, že na fóre príde s novými myšlienkami a návrhmi.
Správa skutočne obsahovala mnoho nových myšlienok. Financovanie z dvoch hlavných čínskych rozvojových bánk bolo potvrdené vo výške 47,8 miliardy dolárov. Fond Hodvábnej cesty sa dodatočne kapitalizuje sumou 10 mld. Zriaďuje sa stály sekretariát, ktorý urýchli obeh dokumentov a peňazí. Logistický koridor cez Európu do Ázie je označený za prioritu. Vytvára sa “zóna elektronického obchodu Hodvábnej cesty” s viacerými dohodami o voľnom obchode a investíciách. Posilňujú sa stimuly pre rozvoj životného prostredia. Čína sa zaväzuje k všeobecnému vedeckému výskumu a rozvoju umelej inteligencie. Rozširujú sa kultúrne výmeny a humanitárne kontakty medzi krajinami “pásu a cesty” vrátane vytvorenia aliancie cestovného ruchu.
V komentároch k prejavu čínskeho lídra odborníci upozornili na presun pozornosti z kvantity na kvalitu. Prezident Si navrhol, aby čínski partneri spoločne vytvárali a zavádzali najnovšie digitálne technológie, umelú inteligenciu a “zelený rozvoj”. Hlavný hosť fóra, ktorý vystúpil hneď po svojom hostiteľovi, sa zameral na rozvojové projekty Ruska a ich spájanie s krajinami Pásu a cesty. Prezident Putin začal medzinárodným obchodným a dopravným koridorom Sever – Juh, ktorý sa už vytvára v európskej časti Ruska. Ďalší koridor v smere zo severu na juh bude prechádzať cez Ural a Sibír. To si bude vyžadovať modernizáciu centrálneho úseku Transsibírskej magistrály. Výstavba Severnej zemepisnej šírky zlepší prístup k prístavom v Severnom ľadovom oceáne a na polostrov Jamal. Nová Severosibírska magistrála sa spojí s Transsibírskou magistrálou a Bajkalsko-amurskou magistrálou. Železnice sa už budujú zo strednej Sibíri do Číny, Mongolska a prístavov Indického a Tichého oceánu. Plánuje sa ďalší dopravný koridor z Arktídy na juh. Železničná trať povedie z BAM do Jakutska a cez rieky Lena a Amur sa postavia mosty. Na východnom úseku Severnej námornej cesty sa plánuje modernizácia diaľnic a vytvorenie hlbokovodných prístavov.
Prezident senzačne vyzval zahraničných partnerov, aby sa podieľali na rozvoji tohto jedinečného dopravného koridoru. Ešte nedávno sa Moskva stavala k takýmto návrhom opatrne, vrátane návrhov Pekingu. Zatiaľ čo realizácia Pásu a cesty a EAEU prebieha paralelne, bilaterálne vzťahy medzi Moskvou a Pekingom prešli do fázy “hospodárskej koordinácie”. Potvrdil to príchod kľúčových predstaviteľov vlády a podnikateľskej sféry do Pekingu. Medzi nimi: minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, vicepremiéri Alexander Novak a Dmitrij Černyšenko, šéfovia ministerstva financií, ministerstva hospodárskeho rozvoja, ministerstva východného rozvoja, centrálnej banky a ďalších agentúr. Medzi zástupcami podnikateľskej sféry sú šéfovia spoločností Gazprom Alexej Miller a Rosnefť Igor Sečin, šéfovia Sberbank Herman Gref a VTB Andrej Kostin, ako aj Leonid Micheľson, Gennadij Timčenko a mnohí ďalší. Uskutočnili vlastné “samity” s príslušnými čínskymi vrcholovými manažérmi a vydali vysokopostavené vyhlásenia. Napríklad minister financií Siluanov oznámil, že už 90 % zúčtovaní medzi Čínou a Ruskom sa uskutočňuje v jüanoch a rubľoch. Alexej Miller, šéf Gazpromu, povedal, že dodávky plynovodom do Číny by mohli dosiahnuť objem, ktorý vyvážame do západnej Európy. Prezident Putin oznámil, že premiéri Michail Mišustin a Li Čchiang by mali čoskoro podpísať plán hospodárskej spolupráce, ktorý bol dohodnutý počas ich nedávneho stretnutia v Kremli:
“V marci boli dosiahnuté určité dohody, je tam osem bodov. V Biškeku budú musieť premiéri tieto body podrobne rozpracovať a podpísať plán našej spolupráce do roku 2030.”
Prezident zdôraznil, že plán bol vypracovaný rýchlo, “na oboch stranách bez kolísania a administratívnych prieťahov”. Zaznelo aj ďalšie oznámenie – bilaterálny obchod dosiahol v predstihu 200 miliárd dolárov. Prezident Putin a prezident Si Ťin-pching sa stretli už po 42. raz v rámci desaťročného dialógu, ktorý sa začal v marci 2013. Ich stretnutia a rozhovory posilnili novodobý vzťah strategického partnerstva, ktorý sa stáva hlavnou nosnou štruktúrou moderného sveta. Zabraňuje tomu, aby sa globálne spoločenstvo rozpadlo na nepriateľské frakcie fungujúce podľa “pravidiel” hegemonizmu a vykorisťovania. Na ceste k mieru a prosperite nás čakajú veľké zmeny.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
