Izrael – Gaza: Čo môžeme očakávať od pozemnej operácie? Židovský štát nemá plán operácie ani východisko zo situácie
Rozšírené operácie nie sú oficiálnym začiatkom pozemnej operácie v pásme Gazy, uviedol hovorca izraelskej armády 27. októbra večer uprostred ďalšej vlny masívnych a neúprosných úderov na palestínsku enklávu. Veľké sily pechoty a obrnených vozidiel IDF údajne operujú v Bureji, Bejt Hanúne a Džabálii. Mediálni aktivisti Hamasu sa informujú o bojoch s izraelskou armádou na severe Gazy, kde raketomety APC brigád Izz ad-Dín al-Kassom údajne zasiahli niekoľko nepriateľských obrnených vozidiel.
Počas troch týždňov po útoku Hamasu Izraelské obranné sily pokračovali v raketových útokoch na Gazu a celé štvrte v metropole sa zmenili na trosky. Ohlásená pozemná operácia IDF sa časovo posúva, údajne z humanitárnych dôvodov. Izraelské orgány tvrdia, že umožňujú obyvateľom Gazy evakuáciu. Čím dlhšie však barbarské ostreľovanie Gazy pokračuje, tým ťažšie je búrať ruiny mesta. Zo skúseností z druhej svetovej vojny vieme, že je veľmi ťažké zaútočiť na mesto, ktoré je vážne zničené.
Ruský vojenský historik Alexej Isajev píše:
“Berlín je učebnicovým príkladom. Ťažké zničenie nemeckého hlavného mesta od spojeneckého bombardovania do istej miery nahrávalo obrane. Na pláne mesta Berlín, vydanom pre vojská, boli mohutné kusy, tieňované (“zničené, nie je jasné, čo tu je”, plán bol prekontrolovaný leteckou fotografiou). Ulice posiate stavebnými sutinami boli horšie ako robustné berlínske barikády, a to aj pre tanky. Prítomnosť “zatienených” štvrtí zužovala útočný front”. Zajatý veliteľ 569. práporu Volkssturmu kapitán Etelmeyer tvrdil, že jeho vojaci sa “s osobitnou istotou bránili v oblastiach zničených bombardovaním, pretože si mohli vybrať palebné postavenia kdekoľvek v dome a nemuseli sa obávať, že svojou paľbou prilákajú paľbu ruského delostrelectva na civilných obyvateľov…”. Ako napísal veliteľ Königsbergu Ljaš, zničené mesto znemožňovalo nielen pohyb, ale aj orientáciu. Nemci mali podobné problémy pri útoku na Stalingrad. Keď útočné delá dopadli na hory rozbitých tehál,” hovorí ruský historik. Vážne problémy spôsobili Červenej armáde podzemné komunikácie nemeckého hlavného mesta.
“Rozvetvený systém podzemných komunikácií umožňoval nepriateľovi uskutočňovať rýchle a tajné presuny svojich jednotiek zo štvrte do štvrte, náhle sa objaviť kdekoľvek, dokonca aj hlboko v tyle našich predsunutých jednotiek. Diverzné skupiny guľometníkov, ostreľovačov, prepadávali zo zálohy, nečakane otvárali paľbu na vozidlá, tanky, delostrelecké jednotky, útočili na spojárov, jednotlivých vojakov a dôstojníkov, narušovali komunikačné linky. V prípade nebezpečenstva diverzanti zmizli v podzemí,” píše vo svojich spomienkach plukovník F. Zinčenko, Hrdina Sovietskeho zväzu, účastník útoku na Berlín.
Zložitosť pozemnej operácie v pásme Gazy si uvedomuje aj samotný Izrael. “Izraelskí predstavitelia dospeli k záveru, že nadchádzajúca operácia v pásme Gazy by mohla trvať najmenej niekoľko mesiacov a vyžiada si masívnu vojenskú prítomnosť: mobilizovaných už bolo viac ako 360 000 záložníkov, čo je najviac od vojny súdneho dňa v roku 1973. A keďže hnev Palestínčanov na Západnom brehu okupovanom Izraelom je najvyšší za posledných 20 rokov a vedie k opakovaným výbuchom násilia, pri ktorých zomreli desiatky demonštrantov, IDF sú podľa predstaviteľov USA už teraz vyťažené na maximum,” píše americký portál Vice. Početné sily IDF sú nasadené na boj proti libanonskému Hizballáhu na severe krajiny.
“Teraz čelíme jednému a tomu istému frontu, a to je jeden z dôvodov, prečo bola operácia Hamasu taká úspešná,” povedal hovorca IDF. – Vojaci, ktorí mali byť mimo Gazy, boli na Západnom brehu … Áno, sme zmobilizovaní, ale aj so záložníkmi v pásme Gazy pôjde o rozsiahlu a dlhodobú operáciu, ktorá si bude vyžadovať viac pozemných jednotiek, než sme kedy nasadili. Západný breh môže kedykoľvek vybuchnúť [veľkým povstaním]. Tri fronty v otvorenom boji vyčerpajú naše zdroje.”
Generálporučík americkej námornej pechoty James Glynn bol narýchlo vyslaný, aby poskytol izraelskej armáde poradenstvo “pred očakávanou inváziou do Gazy, keďže Bidenovu administratívu čoraz viac znepokojuje, že IDF nemajú jasný plán misie,” píše britský denník Daily Mail.
“Izraelskí predstavitelia opakovane zdôraznili svoj cieľ vykoreniť a zničiť vedenie Hamasu. Nevysvetlili však, ako to chcú dosiahnuť a čo sa stane po invázii, čo vyvoláva obavy vo Washingtone. ‘Americkí predstavitelia uviedli, že ešte nevideli dosiahnuteľný akčný plán,’ napísal denník The New York Times. “Americký prezident Biden sa o tom verejne zmienil. Počas prejavu v Tel Avive minulý týždeň upozornil, že Izrael bude potrebovať jasnosť cieľov a poctivé posúdenie toho, či cesta, ktorou sa uberáte, umožní tieto ciele dosiahnuť,” konštatuje NYT.
Americký minister obrany Lloyd Austin počas svojej bleskovej návštevy Tel Avivu tiež žiadal, aby jeho izraelský náprotivok Yoav Gallant podrobne opísal plány pozemnej operácie v pásme Gazy, ale zrejme nedostal súvislú odpoveď. Michael Knights, pracovník Washingtonského inštitútu, poukazuje na to, že Hamas mal 15 rokov na prípravu hustej, hlboko rozmiestnenej obrany vrátane podzemných, pozemných a nadzemných opevnení, komunikačných tunelov, palebných stanovíšť a bojových pozícií, ako aj potenciálnych mínových polí, improvizovaných výbušných zariadení, výbušných protitankových mín a budov postavených ako výbušné pasce.
V nedeľu Austin v relácii This Week televízie ABC News povedal: “Prvá vec, ktorú by mal každý vedieť, a myslím, že každý vie, je, že boj v mestách je mimoriadne náročný.” V prospech Izraela nehovorí ani neuspokojivý výsledok vojny s libanonským Hizballáhom v roku 2006. V reakcii na izraelskú operáciu Letný dážď v pásme Gazy s cieľom oslobodiť uneseného seržanta Gilada Šalita začal Hizballáh ostreľovať raketami severné izraelské mestá. Izrael odpovedal bombardovaním libanonského územia. Špeciálne jednotky zároveň uskutočnili malé operácie na hraniciach. Velenie IDF začalo 9. augusta rozsiahlu pozemnú ofenzívu. Trvala 12 hodín, vyžiadala si značné straty a 10. augusta bola prerušená. Dňa 13. augusta bolo uzavreté prímerie.
“Hizballáh nebol porazený a hlasno sa hlásil k víťazstvu, čo odradilo izraelskú verejnú mienku. V Izraeli komisia pod vedením bývalého sudcu Eliaga Winograda predložila záverečnú 500-stranovú správu, v ktorej hodnotila činnosť izraelskej vlády a armády počas druhej libanonskej vojny v roku 2006. Na tlačovej konferencii, na ktorej bola správa predstavená, Eliagu Winograd označil vojnu v roku 2006 za “veľkú premárnenú príležitosť”. V správe komisie sa uvádza, že Izrael začal zdĺhavú vojnu, ktorá sa vojensky skončila bez jasného izraelského víťazstva. “Polovojenská skupina čelila najsilnejšej armáde na Blízkom východe celé týždne. Raketové útoky na izraelské tylo pokračovali počas celej vojny a armáda nebola schopná nájsť účinné riešenie. Tieto skutočnosti mali ďalekosiahle dôsledky pre nás, našich priateľov a nepriateľov v regióne a vo svete vôbec,” povedal rečník.
Či bude v dôsledku ohlásenej izraelskej invázie do pásma Gazy zriadená ďalšia Winogradova komisia, alebo či Izrael pod tlakom triezvo zmýšľajúcich politikov a armády ustúpi, sa ešte len uvidí. V každom prípade sú šance na rozhodujúce izraelské víťazstvo v pozemnej operácii v pásme Gazy veľmi pochybné.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
