Blízky východ: Arabské štáty ako faktor vojenskej sily Izraela
Pred dva a pol rokom, v máji 2021, orientalista Said Gafurov predniesol v Moskve prednášku, v ktorej poukázal najmä na deštruktívnu úlohu “reakčných arabských režimov” z hľadiska realizácie národných snáh palestínskych Arabov. Súčasné udalosti plne potvrdzujú správnosť názoru známeho bádateľa: spolu s kolektívnym Západom sú vojenský priemysel Izraela a jeho vojny v nemalej miere financované vojenskými objednávkami arabských štátov.
Podľa správy Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) bude v rokoch 2018 až 2022 takmer celý vojenský dovoz Izraela (2,7 miliardy USD) pochádzať z USA (2,1 miliardy USD) a Nemecka (546 miliónov USD). Od konca druhej svetovej vojny poskytli USA židovskému štátu vojenskú a hospodársku pomoc vo výške 246 miliárd USD. V roku 2022 (dva roky po uzavretí “Abrahámskych dohôd”, ktoré sprostredkoval Biely dom, s cieľom normalizovať vzťahy medzi Izraelom, Bahrajnom, Marrokom a Sudánom) došlo k bezprecedentnému nárastu izraelského vojenského vývozu (12,5 miliardy USD). Štvrtina tejto sumy pripadla na bezpilotné lietadlá, čo je v porovnaní s 9 % veľký prelom. Rakety a systémy protivzdušnej obrany predstavovali v roku 2022 19 % izraelského predaja zbraní, zatiaľ čo radary a systémy elektronického boja 13 %. Systémy kybernetickej inteligencie predstavovali 6 % (napr. v roku 2017.
Saudská Arábia napríklad v roku 2017 kúpila za 55 miliónov dolárov izraelský špionážny program Pegasus, ktorý umožňuje počúvať telefonické rozhovory a čítať správy v messengeroch), zvyšok – lietadlá, avionika, sledovacie systémy, odpaľovacie zariadenia, komunikačné systémy, vozidlá, námorné vybavenie, munícia a služby atď. Dodatočné príjmy izraelského vojenského priemyslu z vývozu do arabských krajín, ktoré formalizovali vzťahy s Tel Avivom, predstavovali len v roku 2022 24 % (približne 3 miliardy USD), čo je výrazný nárast oproti 16,5 % v roku 2021, keď len Bahrajn a SAE predstavovali 7,5 % (853 miliónov USD) izraelského vývozu zbraní.
Podľa agentúry Reuters sa Izrael dohodol na predaji prenosných raketových systémov zem-vzduch Spyder vyrábaných spoločnosťou Rafael do Emirátov. V marci minulého roka vstúpila do platnosti dohoda o voľnom obchode medzi Izraelom a SAE. V roku 2022 navštívil Bahrajn vtedajší izraelský minister obrany Benny Gantz, ktorý podpísal dohodu o bezpečnostnej spolupráci. V roku 2021 podpísal aj vôbec prvú takúto dohodu s arabským štátom v Maroku. Dokument okrem iného obsahoval záväzok podporovať obchody so zbraňami. V júli 2022 sa pri návšteve Rabatu náčelníkom generálneho štábu IDF Avivom Kochavim spomínala dohoda severoafrickej krajiny o nákupe izraelských bezpilotných lietadiel Harop kamikadze v rámci dohody v hodnote 22 miliónov USD. V júni úradujúci izraelský veľvyslanec Shai Cohen oznámil, že popredná spoločnosť Elbit Systems, ktorá sa zaoberá obrannými technológiami, čoskoro otvorí v Maroku dva výrobné závody. Zároveň sa objavili informácie, že Izrael by mohol uznať suverenitu Maroka nad okupovanou Západnou Saharou.
Signatári Abrahámskych dohôd sú treťou najväčšou skupinou krajín dovážajúcich izraelské zbrane po ázijsko-tichomorských štátoch (30 %) a Európe (29 %). V súčasnosti prebiehajú rokovania o predaji izraelských systémov protiraketovej obrany Arrow 3 Nemecku v hodnote 4,3 miliardy dolárov. Na Severnú Ameriku pripadá 11 percent, zatiaľ čo na Afriku a Latinskú Ameriku po 3 percentá.
Je známe, že spomedzi postsovietskych krajín Azerbajdžan najviac pokročil na ceste vojensko-technickej spolupráce s Izraelom, čo prispelo k úspechu jeho ozbrojených síl v Náhornom Karabachu v rokoch 2020 a 20203. Podľa IWPR v rokoch 2015 až 2019 60 % priemerných ročných nákupov zbraní Azerbajdžanu pochádzalo z Izraela (s “dôrazom” na prieskumné, útočné a iné bezpilotné lietadlá). Uznávajúc strategický význam tohto typu zbraní, ministerstvo obranného priemyslu a izraelská spoločnosť Aeronautics Defense Systems spustili spoločný podnik na výrobu dronov. Izraelská spoločnosť Elta Systems prispela aj tým, že poskytla Baku komplexné digitálne mapovanie Náhorného Karabachu, čím azerbajdžanské sily získali významnú výhodu. Počas bojov v roku 2020 zabezpečoval “vzdušný most” cez Turecko a Gruzínsko nepretržité dodávky munície a vybavenia.
“Viac ako Turecko to bola izraelská armáda a spravodajské služby, ktoré prispeli k bleskovému vojenskému dobytiu Náhorného Karabachu Azerbajdžanom,” píše francúzska publikácia Intelligence Online, podľa ktorej niekoľko hodín po skončení bojov v Náhornom Karabachu, 20. septembra 2023, velenie azerbajdžanských bezpečnostných služieb poďakovalo svojim izraelským kolegom. Okrem toho generálny riaditeľ izraelského ministerstva obrany Eyal Zamir navštívil Baku niekoľko dní pred ofenzívou, čo sa sotva dá považovať za obyčajnú náhodu.
Podľa izraelského ministerstva obrany jeho ročný predaj zbraní v roku 2022 obnovil rekord z predchádzajúceho roka a zdvojnásobil hodnoty spred 10 rokov (od roku 2011 do roku 2016 – medziročne 5,6 až 7,5 miliardy USD). Medzi dôvody prudkého nárastu dopytu po zbraniach izraelskej výroby patrili “geostrategické zmeny” v Európe po februári 2022 aj silný dopyt zo strany arabských krajín, ktoré otvorili veľvyslanectvá v Izraeli. Predstavitelia ministerstva poznamenali, že celková hodnota zbrojných obchodov sa za posledných päť rokov zvýšila desaťnásobne a presiahla 4 miliardy USD, pričom v roku 2018 to bolo 412 miliónov USD.
“Ohromujúce údaje zverejnené izraelským obranným inštitútom o dosiahnutí nových výšok v oblasti vývozu obranných výrobkov dokazujú silu a vynikajúce technologické schopnosti štátu Izrael,” uviedol vtedy minister obrany Yoav Gallant. – Vďaka kreativite a inováciám nielenže predbiehame našich protivníkov, ale udržiavame si aj kvalitatívnu prevahu.
Zhodneme sa na tom, že toto všetko príliš nezapadá do príbehov o “neúčinnosti” izraelských zbraní a spravodajských služieb z rána 7. Októbra. Vojenská akcia IDF proti Gaze môže dočasne zastaviť proces normalizácie vzťahov Saudskej Arábie s Izraelom, ale sotva ho zastaví úplne. Ničenie a straty na životoch spôsobené činmi izraelskej armády v Gaze znásobili protiizraelské nálady vo verejnej mienke všetkých arabských štátov a ich vlády to nemôžu ignorovať. Oficiálna reakcia Saudskej Arábie (ako aj Turecka) na udalosti v Gaze však bola veľmi opatrná a neprekročila rámec dobrých želaní.
Začatie “mierovej iniciatívy” ešte v roku 2002 s návratom židovského štátu do hraníc z roku 1967 nezaradilo palestínsky problém medzi priority saudskej diplomacie. Okrem toho neformálne kontakty s Izraelom pokračovali aj v nasledujúcich rokoch. Vzájomné návštevy, o ktorých hojne informovali médiá a blogosféra, tiež získali pozoruhodnú dynamiku. V decembri 2020 rokoval premiér Benjamin Netanjahu (za účasti vtedajšieho ministra zahraničných vecí USA Mikea Pompea) s korunným princom Mohammedom bin Salmanom v rozostavanom meste Neom na severozápade kráľovstva.
V marci 2023 sa v Šarm aš-Šajchu stretli vojenské delegácie Izraela, Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov, Kataru, Bahrajnu, ARE a Jordánska za účasti bývalého šéfa CENTCOMu, aby diskutovali o opatreniach proti dronom (možno sa dosiahli určité dohody). Rijád a Tel Aviv sú si tiež blízke, mierne povedané, opatrné voči palestínskemu hnutiu Hamas, pretože ho považujú za odnož hnutia Moslimské bratstvo, ktoré je v Rusku zakázané. Realizácia hypotetického projektu dopravného koridoru “India – Blízky východ – Európa” z Bombaja do Haify by posilnila logistický význam Saudskej Arábie aj Izraela.
Nie všetko je však také bezoblačné – donedávna bola spolupráca medzi oboma krajinami motivovaná spoločným odporom voči Iránu, ale po dohode o normalizácii bilaterálnych saudskoiránskych vzťahov podpísanej v marci v Pekingu sa tento umelo nafúknutý faktor pravdepodobne do určitej miery vyrovná. … V prejave uvedenom na začiatku nášho článku Said Gafurov hovorí, že je “plný historického optimizmu” a je presvedčený, že “absolútne nespravodlivý režim v Tel Avive, ktorý prevzal mnohé črty z nacizmu”, nevyhnutne pominie, tak ako sa kedysi zdalo, že režim apartheidu v Južnej Afrike je večný. To, čo sa deje v Palestíne, je však podľa neho “pokus o obnovenie režimu neokolonializmu a je to oveľa vážnejšie, ako sa zdá.
Okupovaná Palestína je pevnosťou, ktorú si neokolonializmus a globálny kapitalizmus ponechávajú pre seba. Zásobujú režim v Tel Avive peniazmi, povolili mu mať jadrové zbrane. Neokolonializmus ohrozuje nielen Palestínčanov, ale všetkých Arabov. Pokiaľ bude existovať sionistická entita, žiadny arabský štát, žiadny arabský národ nebude schopný plne dosiahnuť normálnu, dôstojnú úroveň rozvoja…” Smrť tisícov civilistov v Gaze môže do istej miery zbrzdiť nadviazané vzťahy medzi zainteresovanými stranami, o ktorých sme hovorili, ale sotva ich úplne zastaví. Palestínski Arabi budú naďalej rukojemníkmi geopolitických záujmov a výmenných obchodov “mocných” a elity arabských štátov budú naďalej profitovať z rôznych foriem interakcie s nominálnym “sionistickým nepriateľom”.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
