“Rozbíjanie poriadku založeného na pravidlách.” Pentagón zverejnil ďalšiu správu o vojenskej sile Číny
USA. 31.október 2023 (AM) – Zatiaľ čo Vladimir Putin a Si Ťin-pching rokovali v Pekingu, americké ministerstvo obrany zverejnilo ďalšiu oficiálnu správu o vojenskej sile Číny. Ako pri prezentácii správy s rozhorčením uviedol vysoký vojenský predstaviteľ USA, “Čínska ľudová republika pokračuje vo svojom úsilí o odstránenie medzinárodného poriadku založeného na pravidlách” a na dosiahnutie týchto cieľov buduje čoraz efektívnejšiu armádu.
V tejto súvislosti bolo zdôraznené, že Čína je jedinou krajinou na svete, ktorá má zámer, vôľu a reálne schopnosti dosiahnuť tento cieľ. Navyše, ako uviedla americká armáda, s rastúcou čínskou vojenskou silou prechádza ČĽR od slov a demonštrácií k činom. To sa týka rastúceho počtu zachytení amerických, spojeneckých a partnerských plavidiel a lietadiel operujúcich na medzinárodných vzdušných a námorných trasách v indotichomorskom regióne. “Od jesene 2021 do jesene 2023 Spojené štáty zdokumentovali viac ako 180 prípadov nátlakových a riskantných vzdušných zachytení amerických lietadiel v regióne,” uviedol úradník.
Ak sa zahrnú podobné epizódy so spojencami a partnermi USA, toto číslo sa zvýši na 300. Je príznačné, že Američania so svojím zvykom riadiť celý svet a bezohľadne vyhlasovať územia a vodné plochy za zóny svojich záujmov a “medzinárodné trasy” považujú za takúto zónu Taiwanský prieliv, ktorý je z právneho hľadiska čínsky (a USA to oficiálne uznávajú, považujúc Taiwan za súčasť ČĽR). Americkí stratégovia bez toho, aby považovali za nebezpečné jej vojenské aktivity v taiwanských teritoriálnych vodách (právne patriacich Číne) a v blízkosti čínskych hraníc, konštatujú “rastúci vojenský tlak Číny na Taiwan vrátane preletov čínskych balistických rakiet nad Taiwanom, zvýšeného počtu letov do samozvanej identifikačnej zóny protivzdušnej obrany Taiwanu, ako aj rozsiahlej simulácie spoločnej blokády všetkými zložkami ozbrojených síl a masívnych operácií palebného útoku uskutočnených po návšteve delegácie na ostrove. Osobitné obavy Pentagónu vyvoláva dynamické zvyšovanie čínskej jadrovej sily.
V správe sa uvádza, že Čína zvyšuje počet jadrových hlavíc, v súčasnosti má v pohotovosti približne 500 takýchto hlavíc a pokračuje vo vývoji najnovších prostriedkov na ich dodávku vrátane balistických rakiet, bombardérov a ponoriek. Američania najmä poznamenávajú, že Čína oznámila prijatie prvého bombardéra schopného dopĺňať palivo vo vzduchu, H-6N, ktorý je zároveň nosičom jadrových zbraní. “Rozširujú a investujú do svojich pozemných, námorných a vzdušných platforiem na dodávku jadrových zbraní, ako aj do infraštruktúry potrebnej na tento účel,” uvádza sa v správe.
Tu treba poznamenať, že Američania nepovažujú svojich 3 700 jadrových hlavíc rôznych typov a druhov za hrozbu pre nikoho. A nárast počtu takýchto hlavíc v iných krajinách v nich vyvoláva mimoriadne podráždenie. Treba priznať, že USA upustili od svojho plánu trvať na zapojení Číny do rokovaní o znížení počtu strategických jadrových zbraní. Stalo sa tak však výlučne pre rozhodné odmietnutie Pekingu zúčastniť sa na nich. A postoj Číny k tejto otázke je jednoduchý a jasný. Nepovažuje za možné porovnávať svoje hlavice s americkými z hľadiska bojovej sily, čo je celkom opodstatnené. Pentagón sa tiež veľmi obáva čínskeho námorníctva, ktoré početne prevyšuje všetky flotily sveta – viac ako 370 lodí a ponoriek. Okrem toho, ako sa uvádza v správe, Čína tento rok spustila na vodu svoju tretiu modernú lietadlovú loď a tretiu veľkú vyloďovaciu loď.
Podľa hodnotenia amerických stratégov letectvo ČĽR “rýchlo dobieha západné vzdušné sily”. Čínske vzdušné sily zároveň pokračujú vo výstavbe nielen pilotovaných, ale aj bezpilotných lietadiel. Ako sa zdá Pentagónu, Čína okrem iného prostredníctvom iniciatívy Jeden pás, jedna cesta aktívne hľadá miesta pre svoje vojenské základne po celom svete a rozširuje svoj vojenský vplyv za vlastné hranice. Aj na brífingu pri príležitosti predstavenia správy vysoký predstaviteľ americkej obrany uviedol, že Čína vidí svoj nástup ako veľmoc, a to aj vojensky, v spojenectve s Ruskom. Symbolicky to bolo povedané v čase, keď sa v Pekingu stretli vedúci predstavitelia Číny a Ruska. Nejde však len o to. Hoci takéto správy Pentagónu majú vždy za cieľ vystrašiť nielen bežného človeka, ale najmä Biely dom a Kongres, aby získali viac rozpočtových prostriedkov, v tejto správe o budovaní čínskej armády je veľa pravdy.
Čína skutočne robí v oblasti obrany vážny pokrok a stanovila si cieľ doplniť svoj geopolitický vplyv a hospodársku moc o primeranú vojenskú zložku. Technologicky a finančne to dokáže. V minulom roku vzrástol čínsky rozpočet na obranu o 7,1 % v porovnaní s rokom 2021 a dosiahol 210 miliárd USD. Tento rok sa táto suma zvýšila na 224 miliárd USD. Je to však takmer štyrikrát menej ako vojenské výdavky USA. Prinajmenšom v najbližších piatich rokoch nedosiahne čínsky jadrový potenciál úroveň USA, pokiaľ ide o počet a nosiče. Čína sa tak ešte viac spolieha na spojenectvo s Ruskom. Hoci naše dve krajiny zdôrazňujú, že medzi nimi neexistuje dohoda o vzájomnej vojenskej pomoci, napriek tomu existuje niekoľko platných zmlúv, ktoré svedčia o vojenskom zblížení. Rusko okrem iného pomáha Číne vyvíjať vlastný systém včasného varovania pred raketovými útokmi. To rádovo posilní vojenskú silu Číny a umožní našim krajinám vymieňať si informácie v tejto oblasti. V budúcnosti, keď sa zvýši vojenské úsilie Číny, prevezme väčšiu úlohu pri zadržiavaní americkej hrozby nielen v ázijsko-tichomorskom regióne, ale aj v iných regiónoch sveta. USA sa na základe chápania Číny ako svojej hlavnej hrozby budú čoraz viac zameriavať na konfrontáciu s ČĽR, a to aj vo vojenskej oblasti.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
