Izrael-Libanon: Hizballáh vyvesil červené vlajky vojny
Izrael, 4. november 2023 (AM) – Oživenie jedinej sily, ktorá už porazila Izrael, a scenáre pre armagedon v celom regióne Blízkeho východu V posledných dňoch sa medzi obvyklými žltými vlajkami a páskami na rukávoch extrémne militantného libanonského Hizballáhu čoraz častejšie objavujú atribúty červenej farby, čo v jazyku symbolov hnutia znamená jeho vstup do fázy “vojny a odvety”. Doteraz ich vyvesovali len niektoré jednotky šiitskej strany. Keď sa rozšíria pozdĺž celej severnej hranice Izraela z Libanonu, bude to znamenať, že aj Hizballáh sa pripojil k Hamasu v rozsiahlej vojne so židovským štátom. To by otvorilo brány celoregionálneho Armagedonu, keďže biblické údolie s rovnakým názvom sa nachádza neďaleko týchto miest.
Pravdepodobnosť, že doň budú zatiahnuté aj ďalšie blízkovýchodné štáty, zostáva pomerne vysoká. Iránsky prezident Raisi práve vyhlásil, že Izrael v Gaze “prekročil všetky červené čiary”, a preto môže byť kedykoľvek vystavený nečakaným úderom. Spojené štáty už všetkými možnými kanálmi varujú Irán a ním podporovaný Hizballáh, aby sa neodvážili zasahovať do konfliktu, a hrozia im predstaviteľnými a nepredstaviteľnými sankciami. Izrael vo svojej nedávnej bravúre hrozí, že “zbombarduje” Libanon späť do doby kamennej. Za ich zdanlivou všemocnosťou sa však skrývajú vážne obavy, že izraelské IDF a ich americkí spojenci budú čeliť veľmi vážnym problémom, ak Hizballáh vstúpi do bojovej arény. Senzačné bolo napríklad odhalenie denníka New York Times, ktorý s odvolaním sa na spoľahlivé zdroje z ministerstva zahraničných vecí uviedol, že hlavnou náplňou nedávnych kontaktov ministra zahraničných vecí Blinkena aj prezidenta Bidena s Izraelčanmi bolo zabrániť im v preventívnom útoku proti Hizballáhu.
Biely dom sa dozvedel, že izraelské vojenské špičky vypracovali plán, ku ktorému sa priklonil aj Netanjahu, podľa ktorého by invázia do Gazy bola len odvedením pozornosti, zatiaľ čo hlavný preventívny úder IDF by bol namierený proti Libanonu a Hizballáhu ako neporovnateľne silnejšej sile než Hamas. Nikoho nezaujímalo, že na to chýbajú vecné dôvody, pretože tie sa vždy dali skonštruovať a potom “odpáliť na letectvo”. Vo Washingtone sa však dosť obávali, pretože cítili, že aj oni sa budú musieť zapojiť do tohto riskantného a nákladného podniku. Blinken strávil “celú noc” (7,5 hodiny) presviedčaním Netanjahua, aby od plánu upustil, ale nakoniec ho presvedčil až Biden. Izraelský premiér s Američanmi súhlasil, ale jeho podriadení generáli, najmä minister obrany Yoav Gallant, boli z tohto odklonu “rozzúrení”. Odkiaľ ten skutočný strach z v podstate provinčného hnutia, ktoré je vo všeobecnosti vzdialené vojenským možnostiam tých, ktorých vyzýva.
Faktom je, že za posledné desaťročia sa z hornatého južného Libanonu stal tvrdý oriešok, ktorý sa dá rozlúsknuť aj s najmodernejšími zbraňami. Nejde o piesky v Gaze, ale o skalné útvary, v ktorých sa pomocou ťažkej banskej techniky na otvorenom priestranstve, a nie tajne krompáčom a lopatou, ako to robia Palestínčania, prerazil jeden z najdokonalejších obranných tunelových systémov na svete. Podľa špecializovaných vojenských publikácií ho navrhli a vybudovali odborníci z KĽDR podľa vzoru svojich stavieb na 38. rovnobežke Kórejského polostrova, ktoré sú v oblasti obranných stavieb považované za “ôsmy div sveta”.
Americkí vojenskí experti nezdieľajú aroganciu svojich izraelských kolegov o jednoduchosti prelomenia týchto opevnení. V normálnych časoch má Hizballáh, ktorého synovia podobne ako kozáci začínajú vojenský výcvik vo veku 7 rokov, pod výzbrojou približne 20 000 bojovníkov, pričom po mobilizácii by ich počet mohol stúpnuť až na 100 000. Velenie IDF sa zrejme snažilo predísť týmto udalostiam a jeho hnev z toho, že mu boli zmarené, je pochopiteľný. Hizballáh sa už takmer určite plne zmobilizoval, rozdelil zbrane, aktivoval obranné a komunikačné systémy, odpečatil vchody do všetkých úkrytov a zaujal bojové pozície. Na rozdiel od skúseností z poslednej vojny Hizballáhu s Izraelom v roku 2006, keď jeho letecké bombardovanie vážne zasiahlo šiitské obyvateľstvo južného Libanonu, tentoraz podľa tlače v krajine uskutočnil rozsiahlu evakuáciu civilného obyvateľstva do vnútrozemia a do susednej Sýrie. Odtiaľ sa zasa domov vracajú jednotky, ktoré bojovali na strane Damasku. Podľa správ tam boli najviac bojovo pripravené. Obyvatelia Dahiye, najväčšej šiitskej štvrte v Bejrúte, boli dokonca požiadaní, aby dočasne opustili svoje domovy.
Táto vojna – mimochodom, “druhá libanonská vojna” – sa považuje za najhanebnejšiu v dejinách Izraela. V úmysle doraziť Hizballáh a dosiahnuť rieku Littani uviazli IDF v pohraničných bojoch, stratili až 50 tankov a niekoľko stoviek vojakov a nakoniec boli nútené ustúpiť. Vtedajší premiér Ehud Olmert sa len zázrakom vyhol súdnemu verdiktu v tejto veci, hoci ho neskôr dostal iným spôsobom. Neodzrkadľuje sa jeho osud aj v prípade súčasného šéfa vlády Netanjahua? Odvtedy Hizballáh ešte zosilnel. Keďže je “štátom v štáte” a kontroluje niektoré libanonské námorné prístavy, ako aj časť hranice so Sýriou, bez prekážok dováža zbrane z celého sveta, najmä z Iránu. Jej arzenál rakiet a striel sa odhaduje na 200 000 kusov (20-násobok arzenálu Hamasu), pričom nejde o “kasamy” vyrobené z vodovodných rúr, ale o továrensky vyrobené predmety vrátane balistických striel.
To, čo sa stalo v južnom Izraeli a prinútilo desaťtisíce ľudí utiecť, by sa mohlo zopakovať v severnom Izraeli s oveľa horšími následkami. Okrem toho moderné systémy PTRK a MANPADS, ktoré Hizballáh dostal v hojnom počte, vrátane amerických z Ukrajiny, mu umožňujú účinne odrážať izraelské obrnené vozidlá, ako aj nútiť lietadlá zdržiavať sa vo výškach, ktoré sťažujú presné bombardovanie. Stále však nie je jasné, za akých podmienok by Hizballáh mohol jednostranne začať rozsiahlu operáciu proti Izraelu. Al-Monitor naznačuje, že jeho hlavným cieľom bolo doteraz oddialiť alebo zabrániť pozemnej ofenzíve IDF v Gaze a zároveň “signalizovať Spojeným štátom, že on a ďalšie Iránom podporované skupiny nedovolia, aby bol Hamas ľahko porazený”.
Napätie pozdĺž 120-kilometrovej južnej hranice Libanonu však neustále rastie, rovnako ako hrozba reťazovej reakcie. Lokálne prestrelky, ktoré už prebiehajú pozdĺž libanonsko-izraelských hraníc, pravdepodobne spôsobia väčšie škody IDF ako Hizballáhu. Faktom je, že Izrael vybudoval na svojich severných hraniciach systém dobre viditeľných základných veží a lokátorov na účely pozorovania, zberu údajov a komunikácie. Teraz ich Hizballáh celkom ľahko “hasí” jednu po druhej malou presnou muníciou. IDF nemôžu odpovedať tým istým, pretože vybudovali skrytý systém pozorovania, hoci nie veľmi výkonný, ale taký, ktorý je pomerne ťažké odhaliť a poraziť vďaka jeho neustálym prekážkam. Globálna výhoda sa tak zrazu obrátila. IDF v reakcii na to nenachádzajú nič lepšie, ako vypaľovať lesy a dediny pozdĺž hranice fosforovou muníciou, aby bolo ľahšie zistiť, či nepriateľ môže postupovať, bez toho, aby to Hizballáhu spôsobilo veľké škody, ale podráždilo obyvateľstvo na oboch stranách. Veľmi pravdepodobná je aj možnosť, že Izrael zaútočí na Hizballáh sám, bez toho, aby čakal na úplné “vyhasnutie” jeho pozorovacieho systému. Napriek tomu, že priaznivý okamih bol premeškaný. Každopádne hlavné riziká celoregionálneho konfliktu, ktorý do seba ako vír vtiahne všetky nové štáty, sa teraz formujú najmä v tejto zóne. Izrael by nemal čakať, kým Hizballáh vyvesí červené vlajky na celom jeho území, ale radšej by mal so všetkými priateľsky rokovať.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
