Britské ministerstvo financií hodilo záchranné lano Bank of England
Jedna z najstarších centrálnych bánk na svete dostala od ministerstva financií pomoc na pokrytie strát Pred rokom došlo vo svete peňazí a financií k prelomovej udalosti, ktorú si mnohí ľudia nevšimli. O tejto udalosti informovala tlačová agentúra Bloomberg vo svojom článku z 19. októbra 2022, ktorý mal názov “UK Treasury to Transfer £11 Billion to BOE to Cover QE Losses” [Britské ministerstvo financií prevedie 11 miliárd libier do Bank of England na pokrytie strát z QE]. S odvolaním sa na svoje zdroje agentúra uviedla, že na konci fiškálneho roka bude britskej centrálnej banke (Bank of England) prevedených viac ako 11 miliárd libier (12,4 miliardy USD) na pokrytie predpokladaných strát. A straty vznikli v dôsledku rýchleho znehodnotenia aktív Bank of England, ktorých väčšina vznikla v dôsledku nákupu štátnych a podnikových dlhopisov.
Nákup cenných papierov sa uskutočnil v rámci programu kvantitatívneho uvoľňovania (QE), ktorého hlavným znakom boli extrémne nízke kľúčové sadzby Bank of England. Úrokové sadzby naviazané na kľúčové sadzby centrálnej banky mali preto čisto symbolický charakter. V predvečer globálnej finančnej krízy v rokoch 2008 – 2009. Bank of England stanovila kľúčovú sadzbu na úrovni 5,75 % (rozhodnutie bolo prijaté 5. 7. 2007). Potom, ako bola krajina vtiahnutá do finančnej krízy a v priebehu jej vývoja, kľúčovú sadzbu dôsledne znižovala. Dňa 04.08.2009 bola znížená na 0,50 %. Potom Bank of England približne 8,5 roka udržiavala kľúčovú sadzbu na približne rovnakej úrovni. Niekedy ju mierne zvýšila na 0,75 %, inokedy ju naopak znížila na 0,25 %. Bank of England tu nasledovala celosvetový trend; väčšina popredných svetových centrálnych bánk tiež uplatňovala mäkkú alebo dokonca veľmi mäkkú menovú politiku.
O ultramäkkej menovej politike hovoríme vtedy, keď centrálna banka zníži kľúčovú sadzbu na zápornú hodnotu (urobili tak centrálne banky Švajčiarska, Japonska, Dánska, Švédska; Bank of Japan má stále kľúčovú sadzbu mínus 0,10 %). V rokoch 2009 až 2021 Bank of England nakúpila štátne a podnikové dlhopisy v hodnote 895 miliárd GBP, aby poskytla ekonomickú podporu po znížení úrokových sadzieb na najnižšiu možnú úroveň. Bank of England pritom dokonca dosiahla určitý zisk (pretože úrokové sadzby na pasívach boli ešte nižšie ako na aktívach).
V rokoch 2009 až 2022 Bank of England previedla do štátnej pokladnice približne 120 miliárd GBP zisku. To v priemere predstavuje necelých 10 miliárd GBP ročne. Blažené obdobie pre všetkých trvalo približne 12 rokov. Ako sa uvádza v článku, pokles cien dlhopisov od jari minulého roka v dôsledku prudkého zvýšenia úrokových sadzieb spôsobil, že zvyšné portfólio štátnych dlhopisov v nominálnej hodnote 838 miliárd GBP utrpelo trhové straty vo výške približne 200 miliárd GBP. Prechod centrálnych bánk z politiky kvantitatívneho uvoľňovania (QE) na politiku kvantitatívneho sprísňovania (QT) sa začal v roku 2022, keď sa na celom svete rozbehla inflácia. Takmer všetky centrálne banky sa začali uchyľovať k obvyklému spôsobu potláčania inflácie – zvyšovaniu kľúčovej sadzby. Bank of England nebola výnimkou. Dňa 17. 3. 2022 bola kľúčová sadzba britskej centrálnej banky zvýšená z 0,50 na 0,75 %. V priebehu roka došlo k niekoľkým ďalším zvýšeniam a 15.12.2022 dosiahla úroveň 3,50 %. V tomto roku došlo k ďalším piatim zvýšeniam. V dôsledku posledného (03.08.2023) dosiahla úroveň 5,25 %. Do konca roka sa podľa odborníkov môže zvýšiť na 5,75 %. Bank of England drží krok s ostatnými poprednými centrálnymi bankami.
Napríklad americký Federálny rezervný systém má v súčasnosti kľúčovú sadzbu na úrovni 5,25 – 5,50 %. Európska centrálna banka má kľúčovú sadzbu na úrovni 4,50 %. V Kanade je to 4,00 %. Rezervná banka Nového Zélandu má základnú sadzbu 5,50 % atď. Všetky tieto centrálne banky (ako aj Bank of England) majú značnú časť svojich aktív v štátnych cenných papieroch (a čiastočne v podnikových dlhopisoch a iných cenných papieroch), ktoré nakúpili v čase, keď boli úrokové sadzby symbolické. Dnes majú nové emisie štátnych pokladničných poukážok a iných cenných papierov úrokové sadzby, ktoré už zďaleka nie sú symbolické. Preto sa aktíva tvorené starými cennými papiermi znehodnocujú. Reorganizácia pasív podľa nových sadzieb bola oveľa rýchlejšia, takže úroková marža z aktívnych a pasívnych operácií začala nadobúdať zápornú hodnotu.
V skutočnosti ide o straty centrálnej banky, ktoré nie sú zrejmé, kým sú v portfóliu centrálnej banky, ale ktoré sa stanú reálnymi, keď sa takéto cenné papiere predajú. Odborníci predpovedajú mnohým centrálnym bankám vážne straty. Navyše také straty, s ktorými sa centrálne banky nebudú schopné vyrovnať vlastnými silami. Preto sa očakáva, že skôr či neskôr sa skryté straty stanú zjavnými. A na ich pokrytie sa bude musieť uchýliť na pomoc štát. A zdá sa, že Bank of England, ktorá je považovaná za jednu z najstarších (spolu so Švédskou bankou, založenou v 17. storočí), bola v tomto pre centrálne banky ťažkom období prvou lastovičkou. Tým mám na mysli, že bola prvá, ktorú koncom minulého roka zachránila vláda (ministerstvo financií), aby pokryla straty z prechodu z QE na QT. V článku sa uvádza, že časť sumy požadovanej Bank of England už bola v čase uverejnenia článku prevedená – 828 miliónov GBP. Ide o zálohu. Zvyšok sa má previesť po schválení parlamentom (rozhodnutie sa očakávalo v priebehu niekoľkých dní).
Popritom poznamenávam, že podľa neskorších správ v médiách britské ministerstvo financií previedlo do Bank of England celú sumu 11,175 miliardy GBP. V článku sa cituje odhad agentúry Bloomberg, podľa ktorého by straty Bank of England v roku 2023 mohli presiahnuť 20 miliárd GBP. Po októbrovom článku agentúry Bloomberg nastala veľká prestávka v informovaní o stratách Bank of England. Prerušil ju až článok v britskom denníku Financial Times z 26. júla tohto roka s názvom “Britská vláda čelí účtu vo výške 150 miliárd GBP na pokrytie strát Bank of England z QE”. V článku sa uvádza, že v apríli 2023 sa celkové straty z predaja celého portfólia cenných papierov nakúpených Bank of England počas QE odhadovali na 100 mld. libier. Vzhľadom na pokračujúce a očakávané kvantitatívne sprísňovanie by však straty mohli vzrásť až na 150 mld. libier.
Poznamenáva sa, že v parlamente sa pripravuje zákon, podľa ktorého by ministerstvo financií malo uhradiť všetky vzniknuté straty Bank of England. Očakáva sa, že hlavný predaj portfólia Bank of England a hlavné prevody peňazí zo Štátnej pokladnice do centrálnej banky by sa mali uskutočniť v rokoch 2023, 2024 a 2025. Vláda v tomto období zaplatí približne 40 miliárd GBP ročne (čo je približne o 10 miliárd GBP ročne viac, ako sa predpokladalo v apríli). V niektorých iných zdrojoch sú odhady možných platieb do Bank of England zo strany ministerstva financií ešte vyššie ako vyššie uvedené. Konkrétne sa uvádza suma 230 miliárd libier šterlingov, čo zodpovedá približne 10 % HDP krajiny. Takéto nadhodnotené odhady vychádzajú z predpokladu, že Bank of England bude naďalej zvyšovať kľúčovú úrokovú sadzbu rovnakým tempom ako po prechode z QE na QT. Rovnakej nepríjemnej situácii dnes čelia aj iné centrálne banky.
O Federálnom rezervnom systéme existuje pomerne veľa publikácií. Celkové skryté straty amerického Fed-u (ktoré sa prejavia v čase predaja cenných papierov) presahujú 1 bilión USD. Prevádzkové straty americkej centrálnej banky v dôsledku znehodnotenia portfólia cenných papierov presiahnu do konca roka 2023 100 mld. dolárov. Mimochodom, je to druhýkrát vo viac ako storočnej histórii Fed-u, keď americká centrálna banka končí rok so záporným finančným výsledkom (prvý prípad bol zaznamenaný v roku 1915). V októbri tohto roku boli zverejnené údaje o stratách Švédskej banky. Tie “zjedli” celý vlastný kapitál švédskej centrálnej banky. Jeho hodnota sa stala zápornou – mínus 18 miliárd korún. Podľa platnej legislatívy, keď hodnota kapitálu banky klesne na 20 miliárd korún, musí banka požiadať parlament o rekapitalizáciu. A parlament by mal zasa dať príkaz švédskemu ministerstvu financií, aby vyčlenilo peniaze na doplnenie kapitálu na normatívnu úroveň.
Podľa agentúry Bloomberg švédsky parlament začína pripravovať návrh zákona o finančnej pomoci centrálnej banke zo štátneho rozpočtu. Presná výška pomoci sa určí po predložení finančnej správy centrálnej banky za rok 2023 parlamentu. Existujú odhady strát aj pre viaceré ďalšie centrálne banky. Podľa odborníkov sa však americký Federálny rezervný systém neobráti na štát so žiadosťou o pomoc. Straty Fedu budú vzhľadom na výsadné postavenie dolára (medzinárodnej rezervnej meny) pokryté “tlačiarenským lisom”. Ostatné centrálne banky zatiaľ opatrne počítajú súčasné straty a odhadujú možné budúce straty (bez ich zverejnenia, aby nezasievali paniku). A iba Bank of England, jedna z najstarších centrálnych bánk na svete, už dostáva štátnu pomoc na krytie strát. Obraz centrálnych bánk ako “veriteľov poslednej inštancie”, ktorí hrdo hlásajú, že môžu a majú byť “nezávislí od štátu”, sa nám rozpadá pred očami. Je to jasný signál, že starý model centrálneho bankovníctva sa stáva minulosťou. Vo svete sa môže čoskoro objaviť úplne iný typ centrálnej banky.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
