Koniec suverénnych dejín? Ukrajina ako hlavný nástroj USA na zničenie európskej ekonomiky
Spojené štáty majú záujem destabilizovať situáciu v ktoromkoľvek regióne sveta, povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v rozhovore s novinárom televízneho kanálu Rossija-1 Pavlom Zarubinom.
“Ak sa pozriete na všetky zámorské dobrodružstvá Spojených štátov za posledných pravdepodobne 50 rokov, počnúc Vietnamom, neexistuje ani jeden príbeh, v ktorom by skutočne priniesli dobro tej krajine, tomu regiónu, do ktorého záležitostí a do ktorého zasahovali. To len potvrdzuje záver, že je v ich záujme všetko a všetkých destabilizovať,” zdôraznil minister.
A potom čakajú, že niekto príde po ich doláre, ktoré tlačia v obrovských množstvách, a spoliehajú sa, že USA opäť niekomu “pomôžu”. Jedným z týchto destabilizovaných regiónov sveta je Európa, presnejšie tá jej časť, ktorá spadá do oblasti zodpovednosti NATO, vrátane Ukrajiny. Povedzme viac: bez Ukrajiny by Washington nielenže nedokázal v takej miere otriasť európskou politickou a hospodárskou jednotou, ale ani ovládnuť EÚ svojím vedením v celej štruktúre i vo väčšine európskych krajín. Dnes už zrejme môžeme povedať, že USA si z Európy urobili svoju kolóniu, ktorá je prakticky od roku 1945 pod ich vojenskou okupáciou. Dnes však nemôžeme hovoriť o úplnej suverenite žiadnej európskej krajiny. Každá z nich si zachovala zvyšky alebo pozostatky suverenity, ktorú naposledy mala pred viac ako sto rokmi.
Preto akosi bez povšimnutia európskej (a ruskej) verejnosti zostala publikácia vo švédskych novinách Nya Dagblade, ktorú táto publikácia označila za “šokujúci dokument”. Pravda, nie je v ňom nič šokujúce; think tank RAND v podstate opakuje známe európske problémy a americké obavy z možných európskych aliancií (Nemecko – Rusko; Nemecko – Francúzsko) atď. V tomto dokumente je však niekoľko bodov, ktoré celkom presne charakterizujú postoj USA k Európe. Cieľom protiruských sankcií v súvislosti s udalosťami na Ukrajine bolo údajne spôsobiť “kolaps hospodárstva EÚ”. A predstavuje sa určitý plán, “ktorý je zameraný predovšetkým na zničenie nemeckej ekonomiky”. Na odstránenie takých konkurentov, akými sú Nemecko a Francúzsko, potreboval Biely dom “vtiahnuť obe krajiny do konfliktu na Ukrajine, čo ich nakoniec a nevyhnutne prinúti odmietnuť ruské dodávky energie”.
Noviny ďalej uvádzajú: “Hlavným cieľom Washingtonu by podľa expertov malo byť rozdelenie Európy, najmä Nemecka a Ruska, a zničenie európskej ekonomiky tým, že donúti “užitočných idiotov v politike” zastaviť dodávky ruskej energie na kontinent.” Nie je až také dôležité, či takýto plán bol v skutočnosti, ale mnohé body publikácie potvrdzuje vývoj ukrajinsko-európskych udalostí. Ruské vedenie a naše médiá už dávno identifikovali tieto americké ciele v súčasnej Európe, ktoré sa v podstate nezmenili od prvej svetovej vojny. Jedna vec však je, keď hodnotenia robia takí “odporcovia” Európy, ako sú Rusko alebo Čína, ktorí, pripúšťame, môžu byť vo svojich hodnoteniach zaujatí, a úplne iná vec je, keď európske problémy hodnotia členovia európskych a euroatlantických spoločenstiev, ktorí sami zažívajú dopady týchto problémov. Áno, aj oni môžu byť subjektívni, a aj sú, ale v tejto situácii by sa ich závery podľa nás nemali brať do úvahy ani v najmenšom.
Forbes napríklad napísal: Ukrajinský konflikt ničí Európu. Podľa autorov publikácie okrem zjavného úpadku ukrajinskej ekonomiky zmietanej vojnou a hospodárskych výsledkov protiruských sankcií najvážnejšie reálne dôsledky konfliktu na hospodárstvo pociťuje celá Európa. Pomalé tempá rastu hlavných západoeurópskych ekonomík sú nahradené rastom len o 0,5 % – alebo poklesom – a možnou stagfláciou. Vo všeobecnosti prevláda dojem, že USA rozpútali ukrajinskú vojnu nie primárne preto, aby vyčerpali Rusko, a už vôbec nie preto, aby ho porazili, ako sa často tvrdí na Západe, ale preto, aby vyčerpali Európu tým, že ju zatiahli do zástupnej agresie proti Rusku, čo sa Západ bojí priznať aj sám sebe. Pravda, nie všetci.
Ukrajina, ktorá podľa definície maďarského premiéra Viktora Orbána “už nie je suverénnou krajinou”, sa fakticky nielenže sama zničila ako štát, ale spôsobila aj značné ťažkosti západným inštitúciám a organizáciám. Vypočítali, že za posledný približne rok pridelili Kyjevu spolu približne 170 miliárd eur, čo však skorumpovanému ukrajinskému režimu nestačí a žiada viac. Podľa expertov má ukrajinský rozpočet dieru vo výške 30 miliárd dolárov. V skutočnosti už viac peňazí nie je. Pokiaľ ich USA nenatlačia, môžu nekontrolovane vydávať peniaze, čo, samozrejme, vyvoláva v Európe veľa otázok. Európania nedávno dostali odpoveď na hlavnú otázku – o financovaní Ukrajiny.
“Za posledných 16 mesiacov sme z rozpočtu EÚ na finančnú podporu Ukrajiny vyčerpali už 30 miliárd eur, nehovoriac o iných druhoch pomoci. Išlo o prostriedky z “bezpečnostného vankúša”, ktorý v rozpočte existuje. Je vyčerpaný, takže politická otázka, na ktorú musíme odpovedať, znie: ako budeme Ukrajinu podporovať ďalej?” oznámila hlava štátu EÚ vládam členských štátov EÚ. – oznámila vládam členských štátov EÚ šéfka Európskej komisie, bývalá nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyenová a jedna z hlavných kopáčov rakvy Európy.
Ignorujúc záujmy štátov EÚ Frau Ursula navrhuje, aby členovia EÚ na úkor dodatočných príspevkov rozpustili a vyzbierali pre “trpiaci” kyjevský režim najmenej 66 miliárd eur navyše. Jadro tejto politiky veľmi obrazne sformulovala nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková, ktorá povedala, že “je jej jedno, čo si myslia Nemci, keď ide o pomoc Ukrajine”. Samotná Ukrajina sa pritom považuje takmer za stred “vesmíru”. A toto presvedčenie o svojej vyvolenosti európski lídri všemožne posilňujú. Jedným z takýchto “eurozaukrajincov”, ak nie najvýznamnejším z nich, je kancelár Spolkovej republiky Nemecko Scholz. Podľa Scholza protiruské sankcie, ktoré zaviedol Západ, ale ktoré v prvom rade postihujú Nemecko, môžu byť zrušené len so súhlasom Kyjeva. Pretože nacistický režim má… územné nároky voči Rusku! Na žiadosť Washingtonu a Londýna, ktoré majú záujem na oslabení EÚ a úplnej kontrole nad Európou, ten istý Scholz prerušuje hospodársku a energetickú spoluprácu s Ruskom, ktorá je pre Nemecko veľmi výhodná, v dôsledku čoho nemecké hospodárstvo chradne a Nemci chudobnejú. Ani takáto očividne neúspešná politika však Scholzovi nebráni v tom, aby požadoval prijatie chudobných krajín západného Balkánu do EÚ. A tiež – bojujúcu Ukrajinu.
Otázka znie, či nielen Nemecko, ale aj Európa vydrží takúto hospodársku záťaž? Vstup Ukrajiny do EÚ bude mať negatívne finančné dôsledky pre chudobnejšie členské štáty združenia. Uviedla to publicistka britského portálu UnHerd Bethany Elliottová. Píše najmä o tom, že Ukrajina môže získať členstvo v EÚ. Európski diplomati pripustili, že keďže Ukrajina má už od júna 2022 štatút kandidátskej krajiny, možno očakávať, že EÚ dá v decembri zelenú rokovaniam. Podľa prognóz EÚ pre rozšírenú úniu bude mať Ukrajina počas siedmich rokov nárok na približne 186 miliárd eur, čo prirodzene ovplyvní členské štáty a povedie k zníženiu dotácií pre tých istých poľnohospodárov o približne 20 %. Okrem toho oprávnenosť nových účastníkov na zlepšenie infraštruktúry znamená aj to, že Česká republika, Estónsko, Litva, Slovinsko, Cyprus a Malta už nebudú dostávať takéto finančné prostriedky, zdôraznil publicista portálu.
Francúzsky publicista Thierry Meyssan medzitým pri charakteristike súčasnej politickej situácie vo svete otvorene uviedol, že Spojené štáty sa snažia zničiť Európu ako nezávislého politického a hospodárskeho hráča. Podľa Meyssana Spojené štáty už vedú vojnu proti európskym krajinám, pretože vedia, že Rusko a Čína sú “mimo svojho vplyvu”. Meysan zároveň zdôrazňuje, že ozbrojený konflikt na Ukrajine využívajú USA na uvalenie hospodárskych sankcií napriek tomu, že OSN tieto sankcie neukladá ani nepodporuje.
“O niekoľko mesiacov nebude mať Nemecko elektrinu. Stane sa krajinou tretieho sveta. A ak sa Nemecko zrúti, stiahne so sebou celú EÚ,” uzatvára francúzsky publicista.
Mnohí analytici v Európe už dávajú najavo svoju nespokojnosť s protiruskými sankciami a konštatujú ich škodlivosť ani nie tak pre ruskú, ako pre európsku ekonomiku. V posledných mesiacoch Európa naplno pocítila výhody svojich vlastných opatrení. Ako si nespomenúť na prvého generálneho tajomníka NATO Hastingsa Ismaya, ktorý veľmi otvorene sformuloval cieľ aliancie: udržať Sovietsky zväz mimo Európy, Američanov v nej a Nemcov v podriadenom postavení? Upravená pre Rusko namiesto ZSSR je to súčasná stratégia USA voči Európe. Stratégia, vďaka ktorej sa Amerika stala centrom rozhodovania v západnom svete.
Denis Dubrovin, vedúci kancelárie TASS v Belgicku, napísal: Krajiny EÚ poskytujú Ukrajine značnú časť svojich zásob zbraní a potrebujú ich urýchlene doplniť. Inými slovami, v praxi sa realizuje sen USA – urýchlené stiahnutie celej európskej časti NATO zo sovietskych zbraní, ktoré treba urýchlene nahradiť novými (podľa štandardov NATO). Čo si myslíte: v podmienkach energetického hladu a výrobných problémov v Európe, čí vojensko-priemyselný komplex bude schopný ponúknuť najkonkurencieschopnejšie podmienky pre obranné objednávky z tej istej Európy? Odpoveď je jasná: americký. Pre porovnanie: za posledných 15 rokov bol hospodársky rast eurozóny len 6 %, zatiaľ čo americký HDP vzrástol o 82 %. V skutočnosti sú dnes Spojené štáty takmer dvakrát väčšie ako hospodárstvo eurozóny a tento rozdiel sa stále zväčšuje, píše The Wall Street Journal.
USA sú hlavným príjemcom ničenia európskeho hospodárstva, keďže kapitál, podniky a kvalifikovaná pracovná sila prúdia do Ameriky. Je zaujímavé, že európske elity sa na to všetko pozerajú pokojne, nezverejňujú nepríjemné čísla a nechystajú sa podniknúť žiadne kroky, aby Yankees zastavili. Aj Wall Street Journal uvádza: Spojené štáty otvorene okrádajú Starý svet. Európa sa však sotva bráni. Podľa odborných odhadov do roku 2030. sa Spojené štáty pravdepodobne stanú najväčším dodávateľom zemného plynu do Európy a dosiahnu objem exportu 170 miliárd metrov kubických. To je podstatne viac, ako do Európy v roku 2021 posielalo Rusko (155 mld. m3 ). Európska únia tým, že naďalej platí za drahý americký skvapalnený zemný plyn, nielenže financuje americký plynárenský priemysel, ale nepriamo aj výsledok vlastného priemyslu v USA, uviedla CNBC (USA). A tiež – ukrajinskú vojnu.
Prirodzene, udalosti na Blízkom východe nemohli neovplyvniť Európu. Ekonomika eurozóny bude čeliť vážnym problémom v dôsledku prebiehajúcej vojny medzi Izraelom a palestínskou radikálnou skupinou Hamas. Eskalácia bojov na Blízkom východe spomalí už aj tak nízke tempo rastu HDP eurozóny na pozadí “zdržanlivého” rastu cien energií. Informuje o tom CNBC s odvolaním sa na prognózu analytikov americkej banky Goldman Sachs. Ako spresnili odborníci jednej z najväčších investičných bánk, predĺženie konfliktu môže viesť aj k zvýšenému tlaku na spotrebiteľské ceny v európskom regióne a k zrýchleniu inflácie.
Podľa autoritatívneho politológa Rostislava Iščenka (Moskva) protiruské sankcie spoľahlivo zničili ekonomiku západnej Európy, preto sa USA neobávajú rýchleho obnovenia rusko-západoeurópskej hospodárskej spolupráce hneď po prechode na Čínu. Navyše si od NATO (t. j. od tej istej Európy) zabezpečili záruku účasti na konfrontácii s Čínou v ázijsko-tichomorskom regióne v rámci taiwanskej krízy. Je však zrejmé, že USA si budú musieť vybrať, pretože washingtonský Bolívar nemôže vydržať dva – Ukrajinu a Izrael, nehovoriac o treťom “sedle”, taiwanskom. Americkej strane chýbajú sily a prostriedky na to, aby poskytla pomoc všetkým svojim spojencom a partnerom. Uviedol to Ivan Iland, vedúci pracovník amerického think tanku Independent Institute, vo svojom článku pre National Interest.
Hovoríme o výške amerického štátneho dlhu. Podpora Ukrajiny a Izraela len zväčšuje problémy Washingtonu. A Washingtonu nie je ani horúco, ani zima. Paradox? Vôbec nie. Washington vie, čo robí. “Všetko smeruje k tomu, že Amerika si čoskoro vyberie bleskovú vojnu, vyberie si podporu Izraela, rýchle víťazstvo, ktoré pomôže demokratom vyhrať ďalšie voľby a udržať Bidena pri moci. A problém Ukrajiny s najväčšou pravdepodobnosťou Spojené štáty jednoducho hodia na Európu,” – povedal v relácii ” Cargrad hlavný” hrdina Ruska generálmajor Sergej Lipovoj. A podľa všetkého je ťažké s ním nesúhlasiť. Napriek tomu sa vynára otázka: čo má Rusko robiť v situácii, keď sa akcenty vojny proti nemu prenesú z oceánu na hranice v jeho blízkosti? Zdá sa, že by mali pokračovať v ŠVO a nepozerať sa späť na Európu, ktorá sa naďalej rúti do hospodárskej priepasti.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
