.
Aktuality, Bezpečnosť,

“Izraelský spôsob” demilitarizovanej zóny. Je “kórejský scenár” použiteľný pre súčasné konflikty?

Stalo sa známe, že USA a Izrael v rámci uzavretých konzultácií diskutujú o scenároch budúcnosti pásma Gazy po eliminácii Hamasu. Bolo identifikovaných niekoľko hlavných možností. Prvý z nich predpokladá zavedenie dočasnej správy (až do vytvorenia dočasnej vlády) pod záštitou OSN. Izrael ju považuje za neproduktívnu, keďže táto organizácia je “málo užitočná”.


 

Druhá je založená na tom, že v sektore budú nasadené mierové sily podľa vzoru tých, ktoré zabezpečujú plnenie podmienok mierovej zmluvy medzi Egyptom a Izraelom na Sinajskom polostrove z roku 1979 (Camp David Accords). Tel Aviv sa domnieva, že táto myšlienka “si zaslúži zváženie”.

 

Tretia zahŕňa poskytnutie dočasnej kontroly nad exklávou krajinám v regióne Blízkeho východu. V tomto prípade by v pásme Gazy boli umiestnené americké, britské, francúzske a nemecké jednotky. Žiaduca je aj prítomnosť síl Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov.

 

Americký štátny tajomník Anthony Blinken sa domnieva, že pre Washington by bolo najvýhodnejšie zveriť správu Gazy “obnovenej národnej správe” palestínskeho vodcu Mahmúda Abbása, ktorý kontroluje Západný breh Jordánu. Joe Biden by pred prezidentskými voľbami nechcel ohroziť ani malý kontingent amerických vojakov. Na druhej strane sa zdá, že Izrael má iný (zákerný) plán: vytvoriť nárazníkovú, demilitarizovanú zónu (DMZ) na území severnej Gazy – úplne ju vyčistiť od obyvateľstva a zničiť všetko do základov.

 

Dovoľte mi pripomenúť, že z konvenčného hľadiska je DMZ územie, kde boli zlikvidované vojenské zariadenia a kde je zakázané umiestňovať ozbrojené sily. Posledným medzinárodným príkladom je vytvorenie zelenej línie na Cypre v roku 1974, ktorá oddeľuje tureckú a grécku časť ostrova. Monitoruje ju kontingent mierových síl OSN.

 

Najnázornejšia je však demilitarizovaná zóna medzi KĽDR a Južnou Kóreou. Téma možného urovnania podľa “kórejského scenára” sa objavuje čoraz častejšie. Patrí sem aj ukrajinská kríza. Okrem toho osobnosti v Kyjeve z nejakého dôvodu tvrdia, že túto myšlienku presadzuje Moskva. “V ruských pohraničných regiónoch by sa po skončení konfliktu mala vytvoriť demilitarizovaná zóna pod kontrolou medzinárodných síl vo vzdialenosti 100 – 120 km. Ide o nevyhnutné opatrenie, ktoré zabráni opakovaniu agresie a zabezpečí reálnu bezpečnosť obyvateľov ukrajinských regiónov,” domnieva sa poradca šéfa prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak.

 

“Otázka ukončenia vojny spočíva vo vytvorení demilitarizovanej zóny širokej 100 kilometrov. To je náš cieľ. Ide o zónu, z ktorej nie je možné zasiahnuť konvenčnými prostriedkami. Pokiaľ ide o mňa, je to absolútne správna vzdialenosť,” zopakoval ho Kirill Budanov, šéf Hlavného spravodajského riaditeľstva ministerstva obrany. Všimnite si, že demilitarizovanú zónu vidí v rámci hraníc Ukrajiny z roku 1991.

 

Nie je veľmi ťažké vypočítať si, kto presadzuje variant takéhoto vývoja. Zmrazenie konfliktu je pre Washington oveľa výhodnejšie ako napríklad prijatie Ukrajiny do NATO. Koniec koncov, ak sa uskutočnia mierové rozhovory, povinnou požiadavkou Moskvy bude, aby Kyjev získal status nezúčastnenej krajiny. Spomeňme si, čo sa stalo na Kórejskom polostrove. Po oslobodení od japonskej okupácie v roku 1945 bola Kórea podľa dohôd medzi ZSSR a USA rozdelená na severnú a južnú časť. Mimochodom, “geografické” pílenie pozdĺž 38. rovnobežky vymysleli dvaja americkí plukovníci. Nenašli ani pohorie, ani rieku, ktorá by polostrov pretínala zo západu na východ.

 

Dňa 25. júna 1950 sa začala vojna medzi Severom a Juhom, ktorá trvala viac ako tri roky a priniesla obrovské celkové straty – 5,5 milióna ľudí. V záverečnej fáze podporovala severanov čínska armáda (“čínski dobrovoľníci”) a sovietske letectvo. Na strane južanov stáli jednotky koalície pod vlajkou OSN (USA, Veľká Británia, Francúzsko, Grécko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Turecko, Filipíny, Thajsko, Etiópia a Kolumbia). Možno ju nazvať aj inak – zoskupenie “NATO+”, keďže väčšina zúčastnených krajín vstúpila do aliancie v roku 1949. Dohoda o prímerí bola podpísaná 27. júla 1953. Na strane Severu ju podpísali tri osoby – vedúci delegácie KĽDR, veliteľ čínskych dobrovoľníkov a maršal Kim Ir Sung. Zo síl OSN dvaja americkí generáli. Zástupca Kórejskej republiky, generál Choi Dok Shin, odmietol pripojiť svoj podpis. Soul sa domnieval, že vojna by mala pokračovať. Jednou z hlavných klauzúl dohody bolo “vymedzenie demarkačnej línie a vytvorenie dvojkilometrovej demilitarizovanej zóny”.

 

DMZ je jedinečná vojenská inžinierska stavba, ktorá nemá vo svete obdobu. Je 250 kilometrov dlhá a 4 kilometre široká, tiahne sa pozdĺž celej hranice, 62 kilometrov od Soulu a 215 kilometrov od Pchjongjangu. Severná hraničná čiara (NLL) v Žltom mori je sporná, nebola dohodnutá ako súčasť prímeria. Celkovo bolo v oblasti demilitarizovanej zóny umiestnených približne milión vojakov z oboch strán. V januári 1958 USA rozmiestnili na juhu jadrové hlavice, čím porušili klauzulu dohody o zákaze nových zbraní. Odstránené boli až v roku 1991. Hlavným smutným výsledkom konfrontácie bolo, že na Kórejskom polostrove nikdy nenastal mier. Dňa 13. decembra 1991 bola podpísaná Dohoda o zmierení, neútočení, spolupráci a výmene, ktorú sprostredkovala OSN. Tá bola roztrhaná v roku 2010 po incidente s juhokórejskou korvetou Cheonan, pri ktorom zahynulo 46 zo 104 členov posádky. KĽDR 8. marca 2013 vypovedala zmluvu o neútočení. K čomu viedlo zmrazenie konfliktu a medzinárodná izolácia Pchjongjangu?

 

Denuklearizácia Kórejského polostrova je stále na programe dňa bez úspechu. Ide o proces, v rámci ktorého sa KĽDR výmenou za bezpečnostné záruky a hospodárske investície môže vzdať svojho jadrového programu. Sprostredkovatelia a tí, ktorí uvaľujú sankcie, zatiaľ zlyhali. Ukazuje sa, že pseudomier podľa “kórejského scenára” pod diktátom Spojených štátov vytvoril bolesť hlavy a smrteľnú hrozbu pre celý región. Existuje teda dôvod nasledovať tento príklad v iných častiach sveta?

Igor Javľanskij

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov