Aktuality, História,

Už 31. krát! “Nechajte Kubu žiť bez embarga!” OSN v rekordnej väčšine odsúdila embargo USA

---

 

 

Od roku 1992 Valné zhromaždenie OSN každoročne schvaľuje rezolúciu požadujúcu ukončenie hospodárskeho embarga USA voči Kube, pričom USA a Izrael zostávajú jedinými krajinami, ktoré dôsledne hlasujú proti týmto rezolúciám. V roku 2021 hlasovalo za rezolúciu 124 krajín a v roku 2022 185 krajín. Úplný názov súčasnej rezolúcie znie:

“Nevyhnutnosť ukončenia hospodárskeho, obchodného a finančného embarga, ktoré Spojené štáty americké uvalili na Kubu”.

 

Zhromaždenie vyjadrilo znepokojenie nad tým, že napriek jeho rezolúciám (prvýkrát prijatým v roku 1992 – rezolúcia 47/19) “hospodárske, obchodné a finančné embargo voči Kube stále platí” a má “negatívne dôsledky pre kubánsky ľud a kubánskych občanov žijúcich v iných krajinách”. Čomu sa čudovať, čoho sa obávať, keď Biely dom sa o protiamerické rezolúcie nezaujíma a nerealizoval a nebude ich realizovať. Ani v roku 1959, ani v roku 2023. Spojené štáty oficiálne uvalili embargo na Kubu v roku 1962, ale jednostranné sankcie sa začali uplatňovať takmer okamžite po víťazstve kubánskej revolúcie v roku 1959.

 

Prečo Spojené štáty už 64 rokov dôsledne vedú takú neľútostnú vojnu proti Kube? Zápisnica ministerstva zahraničných vecí z roku 1960 jasne vysvetľuje imperiálno-koloniálne zámery Washingtonu. Uznáva sa v nej, že cieľom USA je “pripraviť Kubu o peniaze a zásoby, znížiť mzdy, spôsobiť hlad, zúfalstvo a zvrhnúť vládu”. V dokumente bol námestník amerického štátneho tajomníka pre medziamerické záležitosti Lester Mallory nútený priznať, že “väčšina Kubáncov podporuje [Fidela] Castra”, v krajine “neexistuje účinná politická opozícia”. A “jediným predvídateľným spôsobom, ako sa odcudziť domácej podpore, je dezilúzia založená na ekonomickej nespokojnosti a ťažkostiach,” uzavrel.

 

Vysoký predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí trval na tom, že “je potrebné okamžite podniknúť všetky možné kroky na oslabenie hospodárskeho života Kuby”. Na Kube sa embargo bežne označuje ako el bloqueo (blokáda). Ide o najdlhšie obchodné a hospodárske embargo v modernej svetovej histórii. Embargo Spojených štátov voči Kube “zakazuje podnikom Spojených štátov, ako aj podnikom zriadeným podľa práva Spojených štátov alebo podnikom, ktorých väčšinovými vlastníkmi sú občania Spojených štátov, obchodovať s kubánskymi záujmami”.

 

Od roku 2022 sa embargo presadzuje najmä prostredníctvom “zákona o obchodovaní s nepriateľom” z roku 1917, “zákona o zahraničnej pomoci” z roku 1961, “nariadení o kontrole kubánskych aktív” z roku 1963, “zákona o kubánskej demokracii” z roku 1992, “Helms-Burtonovho zákona” z roku 1996 a “zákona o reforme obchodných sankcií a posilnení vývozu” z roku 2000. Na tomto základe Spojené štáty pohrozili, že preruší finančnú pomoc iným krajinám, ak budú s Kubou obchodovať s nepotravinárskymi výrobkami. Túto politiku USA odsúdilo Valné zhromaždenie OSN ako extrateritoriálne opatrenie, ktoré je v rozpore so “zvrchovanou rovnosťou štátov, nezasahovaním do ich vnútorných záležitostí a slobodou obchodu a plavby ako prvoradými požiadavkami na vykonávanie medzinárodných záležitostí”.

 

Profesor Nigel White napísal: “Hoci opatrenia USA voči Kube nie sú embargom v technickom alebo formálnom zmysle, ich kumulatívnym účinkom je vytvorenie hospodárskeho tlaku, ktorý nielenže bráni ostrovu komunikovať so Spojenými štátmi, ale účinne blokuje aj obchod s inými krajinami, ich občanmi a spoločnosťami.” Podľa oficiálnych odhadov Rozvojového programu OSN (UNDP) citovaných v rezolúcii Valného zhromaždenia OSN z roku 2022 spôsobilo nezákonné americké embargo kubánskej ekonomike stratu 144,4 miliardy dolárov a od začiatku 60. rokov 20. storočia do roku 2020 je “najprísnejším a najdlhšie trvajúcim systémom jednostranných donucovacích opatrení, aké sa kedy použili proti nejakej krajine”.

 

V správe Al-Džazíry z roku 2015 sa odhaduje, že americké embargo stálo kubánsku ekonomiku od jeho zavedenia 1,1 bilióna dolárov po zohľadnení inflácie. Kuba v súčasnosti zažíva najhoršiu hospodársku krízu od kubánskej revolúcie v roku 1959. Kubánsky minister zahraničných vecí Bruno Rodriguez Parrilla vo svojom prejave na minulom Valnom zhromaždení OSN uviedol, že 80 % obyvateľov ostrova žilo celý život len pod ochromujúcim embargom USA. Ide o “akt hospodárskej vojny v čase mieru”, ktorý vytvára situáciu bezvládia a pokus o zničenie ústavného poriadku, dodal.

 

Hospodárska komisia OSN pre Latinskú Ameriku a Karibik (ECLAC) uviedla, že len administratíva Donalda Trumpa uvalila na Kubu ďalších 240 jednostranných sankcií. V roku 2021 ďalší hostiteľ Oválnej pracovne, prezident Joseph Biden, obnovil zákon upravujúci embargo voči Kube na základe takzvaného “zákona o obchodovaní s nepriateľom”. El bloqueo ovplyvňuje “najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva a ľudský rozvoj vo všeobecnosti”, dokumentuje rezolúcia UNDP.

 

V roku 1989, po rozpade sovietskeho bloku, zasiahla Kubu najničivejšia hospodárska kríza. HDP Kuby klesol o 34 %. V rokoch 1989 až 1992 ukončenie tradičných obchodných partnerstiev so socialistickými krajinami spôsobilo, že celková hodnota kubánskeho vývozu klesla o 61 % a dovozu o približne 72 %. Priemyselná výroba a výstavba boli zmrazené a sociálno-ekonomické projekty boli obmedzené. Toto obdobie je známe ako “osobitné obdobie”. Washington bol presvedčený, že rozpad Sovietskeho zväzu a následná hospodárska kríza povedú k pádu režimu Fidela Castra. Napriek tomu kubánska vláda začala kampaň makroekonomických úprav a liberalizácie, ktorá do určitej miery zabezpečila oživenie hospodárstva.

 

Od septembra 2021, keď sa malé podniky stali legálnymi, sa na Kube otvorilo viac ako 8 000 spoločností. Zástupca USA pri OSN Paul Folmsbee po hlasovaní na Valnom zhromaždení OSN povedal, že Spojené štáty podporujú sankcie, ktoré sú “jedným z nástrojov nášho širšieho úsilia v spolupráci s Kubou na podporu demokracie a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd”. Typické gringo pokrytectvo a politická demencia. Nie je teda bezdôvodné znovu pripomenúť, že vláda USA uvalila na Kubu vražedné, nezákonné 60-ročné embargo s cieľom “pripraviť ju o hotovosť a znížiť reálne mzdy, spôsobiť hlad, zúfalstvo a zvrhnúť vládu [Castra]”. “Spojené štáty sú proti tejto rezolúcii,” povedal Folmsbee a obrátil sa na Valné zhromaždenie, aby naliehalo na kubánsku vládu, aby dodržiavala svoje záväzky v oblasti ľudských práv “a aby počúvala kubánsky ľud a jeho túžby určovať svoju vlastnú budúcnosť”. Jeho prejav sprevádzal pískot väčšiny účastníkov Valného zhromaždenia. V skutočnosti sa za takéto veci udiera do tváre. Lenže diplomatická etiketa to nedovoľuje.

Jurij Strojev

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok