LMS-901 Bajkal odštartuje s československým srdcom
Súbežne s vojnou na ukrajinskom bojisku musí Rusko realizovať dlhodobý strategický plán osvojenia teritórií na východe v ázijskej časti štátu. Ide o nepredstaviteľné územné rozlohy Sibíri a Ďalekého východu, ktoré majú nízku hustotu osídlenia a enormný rozvojový potenciál. Projekty stalinskej infraštruktúry boli záhadné ukončené v rozličnom štádiu, od plánovania až do pokročilej fázy výstavby. Nedlho po smrti vodcu národov.
Lenže potreba udržiavať spojenie so vzdialenými komunitami a vysielať výskumníkov do týchto oblastí ostala. Dňa 31.8. 1947 absolvoval svoj prvý vzlet veľký jednomotorový dvojplošník An-2 a vyrábal sa až do roku 2001. Potom nasledovala ešte produkcia verzie s turbovrtuľovým motorom An-3, ktorú ukončila kríza v 2009-tom roku. Kým pôvodných An-2 bolo vyrobených vyše 18 000 (v Číne stále prebieha výroba typu pod miestnym označením Shijiazhuang), z An-3 vzniklo už len 25 kusov.
V Rusku tak ostáva v službe okolo 1500 strojov An-2, ktoré stále lietajú aj na linkách spojenia medzi odľahlými sídlami a väčšími letiskami. Prišiel čas hľadať pre nich aspoň čiastočnú náhradu a preto Rusko úporne tlačí do sériovej výroby nové ľahké lietadlo LMS-901 Bajkal.
Druhá vec je, že sa to robí v podmienkach ekonomických sankcií a potreby zvyšovať zbrojnú výrobu. Tak sa stalo, že projekt prišiel o pôvodne zamýšľanú pohonnú jednotku, ktorú nahradí nový ruský motor. Tiež sa stal načas bezdomovcom, nová výrobná hala sa nakoniec možno postaví v Komsomolsku na Amure.
LMS-901 Bajkal (ľahké viacúčelové lietadlo) je turbovrtuľový jednomotorový hornoplošník určený na zámenu dvojplošníka An-2. Jeho projekt spracoval Uralský závod civilného letectva UZGA, resp. jeho dcérska spoločnosť Baikal-Inžiniring a Moskovský inštitút letectva MAI. Stroj vznikal so silnou podporou Ministerstva priemyslu a obchodu Ruskej federácie, v rámci programu rozvoja „malého letectva”. (je známe, že Baikal-Inžiniring dostal na úvod 1,25 miliardy rubľov).
Bolo oznámené, že maximálna vzletová hmotnosť stroja bude 4800 kg, hmotnosť prázdneho lietadla 2040 kg. Maximálny dolet je 3000 km, dolet s nákladom 2 tony (!) je 1500 km. Stroj by tak teoreticky mohol obsluhovať aj pravidelnú linku Moskva – Bratislava (1632 km) ak by sa na ňu po ukončení sankcií ešte našlo dosť pasažierov a carga. Jeho cestovná rýchlosť bude do 300km/h, maximálna rýchlosť vo výške 3000 m je 300 km/h a pristávacia rýchlosť je 95 km/h. Dĺžka vzletu a pristátia sa uvádza len 220, resp. 195 metrov.
Rozmery stroja sú 12,18 metra na dĺžku, rozpätie hlavnej nosnej plochy – krídla je 16,5 metra a jeho plocha 28,734 m² a výška 3,7 metra. Je teda menší než An-2 a odvezie aj menej pasažierov, len deväť. Vzniká otázka, prečo je to tak, vysvetlením je faktor bezpečnosti a nové ruské normy, odvodené nanešťastie od tých západných. Tie už nepovoľujú stavbu jednomotorových lietadiel s väčšou kapacitou cestujúcich ako 9.
Lietadlo LMS-901 Bajkal sa môže stať najbezpečnejším dopravným lietadlom na svete. Ak sa pilot dostane so strojom do kritickej situácie, vypne motor a vystrelí padák, na ktorom celé lietadlo pristane, má tiež bezpečný a overený robustný podvozok na báze toho, čo sa montoval do ťažšieho An-2, ktorý mu umožní pristáť na ľubovoľnej aspoň trochu rovnej ploche a tiež záložný elektromotor, ktorý stroj dotiahne na pristátie v prípade poruchy hlavnej pohonnej jednotky. Tieto bezpečnostné prvky normálne lietadlá nemajú, ale na Bajkaly čaká tundra severu a Sibír.
To konieckoncov znevýhodňovalo potenciálnych konkurentov stroja LMS-901 Bajkal. Išlo o projekty Sibírskeho vedecko-výskumného inštitútu letectva imeni Čaplygina, ktorý ďalej pracoval s koncepciou stroja An-2, ale neuspel predovšetkým na Ministerstve priemyslu a obchodu Ruskej federácie, ktoré zrejme zaujímal aj exportný potenciál nového lietadla. Predložili dve riešenia.
Jedno z nich TVS-2MS bolo na báze už existujúcich trupov použitých lietadiel An-2, ktoré mali byť remotorizované s použitím amerického turbovrtuľového motora Honeywell TPE331-12UAN s výkonom 1100 konských síl, čo bolo viac než pôvodných 1000 konských síl motora AŠ-62. Umožnilo by to zvýšiť nosnosť stroja a vzhľadom na použitie už existujúcich trupov by to znížilo cenu zámeny lietadiel An-2. Akokoľvek, do marca 2022 (kedy sa dalo rozumne predpokladať ukončenie dodávok amerických motorov) bolo realizovaných 24 prestavieb strojov An-2 na TVS-2MS z prostriedkov súkromných leteckých prevádzkovateľov a na báze komerčných kontraktov.
Druhým riešením bol stroj TVS-2DTS, ktorý má celokompozitnú konštrukciu z uhlíkových vlákien, úplne nový trup a nový kokpit. Vďaka inštalácii moderného avionického komplexu sa lietadlo stalo schopným prevádzky za každého počasia a v noci. TVS-2DTS, podobne ako TVS-2MS, bol vybavený turbovrtuľovým motorom Honeywell TPE331-12UAN.
Táto modifikácia bola kompletne navrhnutá a vyrobená v Sibírskom vedecko-výskumnom inštitúte letectva imeni Čaplygina. Prvý let sa uskutočnil 10. júla 2017 na experimentálnom letisku Eltsovka (pri Novosibirsku). Dňa 16. júla uskutočnila TVS-2DTS priamy let z Novosibirska na letisko do Žukovskyj pri Moskve, kde bola predstavená verejnosti na salóne MAKS-2017. Konštruktéri verili, že táto verzia lietadla bola dotiahnutá na úroveň predprodukčného modelu, kde boli rozpracované všetky hlavné konštrukčné prvky krídla, chvostových plôch a motorového priestoru. To malo umožniť certifikáciu lietadla do dvoch rokov. Technológia vytvorená pre produkciu umožňovala začať sériovú výrobu lietadiel v malých továrňach s personálom 70-80 ľudí s úrovňou výroby 25-30 kusov ročne od rokov 2019-2020.
Rusko teda už v roku 2017 malo na dosah možnosť náhrady stroja An-2. Lietadlo však nespĺňalo množstvo požiadaviek Ministerstva priemyslu a obchodu. Bolo predimenzované, podľa novýých ruských noriem letovej spôsobilosti by počet pasažierov na palube jednomotorového lietadla nemal presiahnuť 9 osôb, čo neumožnilo plne využiť vnútorné objemy a nosnosť TVS-2DTS (určeného pre 12-14 cestujúcich). Okrem toho mal stroj vzletovú hmotnosť cez 5700 kg.
Ešte vážnejším problémom bolo, že do roku 2019 Rusko nedokázalo lokalizovať kritické komponenty TVS-2DTS: turbovrtuľový motor s výkonom 1100 – 1300 konských síl a materiál na báze uhlíkových vlákien požadovaného typu. Ministerstvo priemyslu a obchodu v dôsledku toho upustilo od vývoja projektu TVS-2DTS a vyhlásilo novú súťaž na vytvorenie ľahkého viacúčelového lietadla.
Projekt TVS-2DTS je odložený:
Tak vznikol v rekordnom čase LMS-901 Bajkal (ale na základe existujúcej štúdie MAI). Aktuálne bolo oznámené, že stroj má dostať typové osvedčenie do konca tohto roka. Informoval o tom zástupca riaditeľa odboru leteckého priemyslu ministerstva priemyslu a obchodu Michail Peresadin: „Do konca roka má Bajkal dostať osvedčenie o letovej spôsobilosti. Skúšobná prevádzka lietadla bude prebiehať na Ďalekom východe a mala by sa tiež začať pred koncom tohto roka. Ak nenastanú žiadne zmeny, sériová výroba lietadla sa spustí v roku 2024. „Bajkal” by sa mal stať „lietajúcim autobusom” a úplne nahradiť legendárny An-2 „Kukuruznik”. Ide o deväťmiestne lietadlo, ktoré bude prevádzkované v širokom spektre klimatických a geografických podmienok bez potreby parkovania v hangároch.”
Lietadlo sa bude montovať v Komsomolsku na Amure a nie v Titánovej doline (zvláštna ekonomická zóna) pri závode UZGA v Jekaterinburgu, kde sa mala stavať nová výrobná hala s rozlohou 6500 m². Na výrobu lietadiel však bude postavená špeciálna montážna dielňa v blízkosti leteckého závodu v Komsomolsku na Amure imeni J. Gagarina. Fakticky a právne pôjde o samostatnú produkciu od doterajšej produkcie závodu, ktorý má kádrové rezervy, pracuje tam pravdepodobne vysoko nad 10 000 ľudí. Podľa plánov by výroba lietadiel LMS-901 mala byť 30 kusov ročne s ďalším rastom na 50 kusov.
Bez toho, že by bol vyrobený jediný sériový stroj, projekt je už z pohľadu Ministerstva priemyslu a obchodu úspešný a čiastočne návratný. Ako už bolo spomenuté, Baikal-Inžiniring dostal 1,25 miliardy rubľov, neskôr bolo vyčlenených ešte 3,5 miliardy. Kazašská spoločnosť Kazakh Aviation Industry JSC potom kúpila menšinový podiel v Baikal Engineering LLC za 1 miliardu rubľov a získa licenciu na výrobu lietadiel LMS-901 s „americkým motorom” v Kazachstane. Kazašská spoločnosť plánuje začať s výrobou lietadiel Bajkal v roku 2024 s objemom do 30–50 lietadiel ročne a to aj na export, ktovie, možno nakoniec aj do Ruska.
Tam s „americkým motorom” môžu počítať najmä pre prototyp. Konkrétne ide o typ General Electric H80-200, čo však nie je nič iné, než počiatočná verzia modernizácie československého motora Walter M601. Ľahko sa ocitol v Titánovej doline, UZGA tam do roku 2022 skladala lietadlá Let L-410 pre ruských zákazníkov – regionálen aerolinky. Je možné, že aj prípadné zvyšné motory (14?) sa použijú na rozbeh výroby LMS-901 Bajkal. Prvé stroje by podľa aktuálnych správ mala dostať na Ďalekom východe pôsobiaca regionálna letecká spoločnosť Avrora, ktorá ich ale nebude používať na prepravu pasažierov, skôr ako sanitné a v ochrane lesného hospodárstva. To je samozrejme treba brať s rezervou, stačí sa pozrieť na stránku Avrory. Tá sa má tešiť, že jej ruská vláda vo februári 2023 schválila lízingový projekt na nákup ruských dopravných lietadiel. Podľa vlastných predstáv má dostať v konečnom dôsledku 10 x MS-21-310, 8x Superjet 100 a 19x Il-114-300. O Bajkaloch sa jej asi zabudli zmieniť. Je možné, že si Rusko nakoniec uvedomilo, že vyrobiť si počas vojny sériu sanitných lietadiel by nebol najhlúpejší nápad a ich začlenenie do Avrory je len „maskirovka”. Podľa iných zdrojov si totiž už Avrora mala objednať 105 Bajkalov…
Podobne aj správy o tom, že stroje sa nebudú vyrábať v Titánovej doline ani Ulan-Ude ale v Komsomolsku na Amure nemusia byť nič iné, len pokus zamaskovať účel nových výrobných hál leteckého priemyslu kdekoľvek v Rusku. Výsledky, ktoré Rusko dosiahlo pri výrobe dronov už naznačujú, že táto kamufláž sa im darí. Ukrajinci si len zrazu uvedomili, že najväčšiu výhodu v počte a výkonoch dronov získanú vďaka dodávkam zo západu už stratili. Aktuálne sa napríklad zdá, že Rusko sa pustilo do úprav dronov Lancet. Vyzerá to tak, že niektoré ukrajinské ciele boli zničené Misznay-Schardinovým efektom bezprostredne potom, čo na nich letel Lancet.
Výroba motorov GE H80:
Po vyčerpaní prípadných zásob motorov General Electric H80-200 však Rusku nezostane nič iné než použiť domáce ruské motory VK-800SM. Ich skúšky by sa mali uskutočniť v prvom kvartáli 2024 na lietajúcom laboratóriu na báze prúdového trojmotorového stroja Jak-40, turbovrtuľový motor je umiestnený v nose trupu.
Zaujímavé je, že na lietadle LMS-901 Bajkal by mala byť kompletne ruská avionika vrátane navigačných a spojovacích prístrojov. ietadlo by malo byť na 99% ruské a motor má mať takisto 98,5% ruských komponentov, perspektívne 100%. Jeho cena by sa mala začínať na 120 miliónoch rubľov. Za 140 miliónov získa letecká spoločnosť základný model stroja spolu s preškolením dvoch pilotov a dvoch mechanikov. Najvyššia cenovka sa končí na sume 200 miliónov rubľov. Dá sa predpokladať, že bude zahrňovať avionický komplex pre lety v noci a za každého počasia, prípadne lyžový a plavákový podvozok. Uvidíme, ako to pôjde, problémy začiatku sériovej výroby stroja sa riešili aj v zákulisí Východného ekonomického fóra, ktoré teda nie je len diskusným panelom.
Článok o LMS-901 Bajkal prišiel potom, ako sa objavil záväzný termín jeho certifikácie a ako najľahší ruský dopravný stroj bude opakom štvormotorového prúdového širokotrupého diaľkového dopravného lietadla Il-96-400M, spomenutého v článku o jeho prvom skúšobnom lete.
Medzi tieto dva veľkostné mantinely sa zmestia aj ostatné projekty nesmierne organizačne, finančne a personálne náročného pokusu Ruskej federácie obnoviť svoj civilný letecký priemysel. Zámenu však potrebujú aj transportné stroje vojenského letectva.
Pre tých, ktorí si chceli čítať o novom malom ruskom lietadle sa tu článok končí. Ešte bude dokončenie o využiteľnosti An-2 v boji.
Veľkým prevádzkovateľom starých dvojplošníkov An-2 je KĽDR. Tá s nimi v prípade vojny s juhom plánuje prekonať v prízemnom lete v horských oblastiach demilitarizovanú zónu a vysadiť špeciálne jednotky v tyle protivníka. Spolieha sa na to, že nízko a pomaly letiace dvojplošníky nezachytia nepriateľské rádiolokátory.
O úroveň vyššie si však poradil Azerbajdžan. Ten sa inteligentne a poctivo pripravoval na vojnu v roku 2020 a jedným z najoriginálnejších riešení, s ktorými prišiel bolo nasadenie dvojplošníkov An-2 v úlohe volaviek – klamných terčov. Lietadlá odštartovali s pilotmi, tí ale naviedli stroje do vzdušného priestoru Náhorného Karabachu a potom vyskočili na padákoch. Úlohou zastaralých lietadiel bolo vyprovokovať reakciu protivzdušnej obrany arménskych obrancov Karabachu. Akonáhle odhalili svoje pozície, zaznamenali ich prieskumné prostriedky ozbrojených síl Azerbajdžanu, vrátane bezpilotných lietadiel Bayraktar TB2, ktoré v tejto vojne excelovali. Nasledovalo zničenie odhalených pozícií pomocou zvolených palebných prostriedkov.
Arméni reagovali tak, že na An-2 prestali strieľať. Lenže Azerbajdžan mal v zálohe riešenie. Na staré dvojplošníky začal podvesovať letecké bomby a keď na stroj nikto nestrieľal, zhodil ich na domnelé pozície Arménov. Tí potom opäť strieľať začali. Alternatívou je naplniť stroj výbušninami a použiť ho ako riadenú strelu proti cennému objektu protivníka, prípadne umiestniť do neho prieskumné vybavenie a použiť ho ako prieskumný dron. Reakcia PVO je potom nevyhnutná.
Zostrelenie An-2 v úlohe klamného cieľa a volavky. Oslávili ho Arméni či Azerbajdžanci?
Rusko zrejme uvažuje o možnostiach ako obetovať vlastné An-2, táto téma rezonuje v odborných diskusiách, vysielaných aj verejne. Trochu by sa mu hodilo, ak by už bežala výroba ich náhrady. Technicky boli azerbajdžanské vojská o dve hlavy nad protivníkom, ktorého predčili aj po stránke vojenského umenia a inovácií vedenia bojovej činnosti. Chyby a nedostatky na arménskej strane nemá zmysel vymenovať. Vojnu v roku 2020 prehrali, potom Náhorný Karabach stratili po udalostiach roku 2023. Územie dokonca Arménsko samo nikdy neuznalo. Takto to vyzerá, keď je na jednej strane inteligentný a vzdelaný vodca, dedič politického odkazu svojho otca a na druhej strane produkt jerevanskej kaviarne, bývalý študent „žurfaku” Jerevanskej štátnej univerzity, ktorá tvrdí, že školu nedokončil kvôli absenciám. Napriek tomu novinár. Aká škoda! Ak by ho nezvolili premiérom mohol písať o covide.
MK
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
