Nech búrka fúka silnejšie. Smeruje Európa na smetisko dejín?
Prvý prezident Európskej únie Herman Van Rompuy vyzval na prehodnotenie geografických a demografických parametrov Európskej únie a na upustenie od akejkoľvek snahy o obnovenie národnej identity. Pojmy “národ” a “vlasť” by sa podľa van Rompuya mali poslať na smetisko dejín. Vedenie Zjednotenej Európy zdôrazňuje, že namiesto staromódnej vlasti s osobitným spôsobom života sa Európa stáva univerzálnym domovom pre všetkých.
V súčasnej Európe bojujú dve prúdy. Jeden z nich je globalistický, eurointegračný. Európa, v ktorej sa vymazali všetky hranice, sen finančníkov – Benátky veľkosti časti sveta. Je to Európa s veľmi početnou podtriedou, ktorú predstavujú migranti, ktorých možno vykorisťovať platením drobných. Toto je Európa, ktorá sa vzdáva svojej identity – náboženskej, rasovej a kultúrnej identity. Je úplne jasné, že eurobyrokrati majú na tom záujem a rôznymi spôsobmi, od finančných až po podporu menšinových hnutí, stierajú národné hranice.
Je tu však aj iná Európa, čo vidíme na postupnom vzostupe pravicových nacionalistických strán. Európa, ktorá nie je pripravená vzdať sa svojej identity. Európa, ktorá sa bráni. Európa, ktorá nechce byť múzeom, do ktorého prichádzajú ľudia z Afriky, z Ázie, z arabského sveta. Európa, ktorá chce zostať sama sebou. Myslím si, že konfrontácia týchto trendov sa vyvinie…..
Podľa Petra Watsona, autora knihy Nemecký génius, majú dnešní Európania a Američania oveľa horšiu predstavu o nemeckej kultúre ako tí, ktorí žili na prelome 19. a 20. storočia a pre ktorých bola germanosféra príťažlivou alebo obdivuhodnou skutočnosťou. A to je nespravodlivé, pretože, ako ukazuje Watson, nemecký génius, zakorenený v nemeckom type myslenia, najviac prispel k vytvoreniu moderného Západu. Nebola to práve táto sila, ktorá tak vydesila Churchilla, že v roku 1940 priznal: Briti nie sú vo vojne s národným socializmom, ba ani s Hitlerom, ale s nemeckým duchom, “duchom Schillera”, aby sa nikdy neobnovil.
Možno sa Anglosasom podarilo dosiahnuť svoj cieľ: Nemci v ére 1950 – 2010 nedosiahli také úspechy a prielomy ako ich predchodcovia. V nemalej miere preto, lebo Anglosasi im ako národu, ako historickej entite, vnútili komplex historickej viny a menejcennosti (to isté sa po roku 1991 pokúšali oni a ich piata kolóna urobiť Rusom, ale bezvýsledne). Samozrejme, nejde o van Rompuya. Je to úradník, ktorého si najala istá časť špičky svetovej kapitalistickej triedy, ktorá má záujem na tom, aby sa Európa zmenila na takúto rasovo-etnicko-kultúrnu žumpu.
“Na efektívne riadenie akéhokoľvek zložitého objektu ho treba zjednodušiť. Preto globalisti vymazávajú základné diferencujúce ľudské vlastnosti: národy, jazyky, náboženstvá, národné kultúry, rozmazávajú pojem vlasť. Unifikácia sa deje prostredníctvom rozkladu: od kreslených filmov a hračiek až po vysokoškolské vzdelávanie a výstavy moderného degradovaného, vyplaveného umenia. Tým sa zvyšuje ovládateľnosť, pretože homogénne ovce sú rovnaké a reagujú na vonkajšie vplyvy. Takto sa veselo objavujú zákony, podľa ktorých ľudia chodia. A netreba hľadať rafinované plány: čím je vec jednoduchšia, tým je spoľahlivejšia, a teda aj populárnejšia.”
Konflikt vo vnútri svetovej vládnucej elity sa rozširuje. Zahŕňa Európu aj Ameriku. Je príznačné, že veľmi dobre informovaný bývalý šéfredaktor Rádia France Internationale R. Labeviere radšej nehovoril o “zahraničnej politike USA”, ale o “tvorcoch zahraničnej politiky USA”, pričom zdôraznil existenciu viacerých subjektov americkej zahraničnej politiky. Môžeme mať taktických (ale len taktických) spojencov v ostrom boji, ktorý sa v posledných rokoch rozhorel v amerických špičkách a ktorý, ako ukázal prípad Snowden a niektoré ďalšie “nešťastia”, rozdelil aj americké spravodajské služby. Z cynického a pragmatického hľadiska je to pre Rusko dobré. Môžeme hrať na rozpory, ako kedysi Stalin hral na rozpory Rockefellerovcov a Rothschildovcov, Britov a Američanov na konci dvadsiatych a začiatku tridsiatych rokov dvadsiateho storočia. Môžeme teda povedať – nech búrka fúka silnejšie.
Ide len o to, aby sme tvárou v tvár tejto búrke mali vôľu a rozum zohrať svoju úlohu. Z toho, čo pozorujem medzi mladými ľuďmi a z rozhovorov s ľuďmi, mám pocit, že vlastencov je podstatne viac. Je to zrejmé z reakcií obyvateľstva na mnohé javy. Z posledného napríklad poznám názory študentov, ľudí stredného veku a dôchodcov na výzvy rôznych publicistov súvisiace s určitým zmenšením nášho územia. Reakcia bola veľmi tvrdá a štátno-patriotická. Zároveň vidíme, ako prokuratúra odpúšťa Skolkovovi; ukazuje sa, že tam nebolo nič zlé, a všetky obvinenia voči rôznym prominentom sú stiahnuté. Ľudia však nie sú hlupáci – všetko dokonale chápu. Úrady aj štát v týchto situáciách nevyzerajú ani zďaleka najlepšie. Určite to všetko nepôsobí na to, aby sa v ľuďoch rozvíjalo vlastenectvo a láska k vlasti.
Ako je možné vymenovať za vodcu človeka, ktorý tak nepozná realitu, že okolo jeho prsta krúži banda akýchsi podvodníkov. Ukazuje sa, že tento človek je idiot v gréckom zmysle (z gréčtiny je to človek, ktorý žije, akoby svet okolo neho neexistoval). Napriek tomu ho zákon musí brať na zodpovednosť za to, že urobil toľko chýb. Nabokov však raz povedal, že “štát, moc a vlasť sú rozdielne veci”, hoci by sa, samozrejme, nemali stavať do protikladu. Vláda, ktorú Nabokov nemal veľmi rád, sa zrútila, jeho vlasť skončila a on potom žil v hoteli vo Švajčiarsku, nie v Rusku. Pokiaľ ide o vlastenectvo: som hlboko presvedčený, že teraz vyrastá generácia, ktorá sa veľmi líši od tej predchádzajúcej, ktorá vyrastala v 90. rokoch. Vidia Sovietsky zväz a Stalina so znamienkom plus, ako našu veľkosť v minulosti. Najmä keď mladá generácia vidí našu súčasnú vládu, spôsobuje to práve rast vlastenectva sovietskeho typu. Hoci sa posledných 30 rokov sovietska minulosť zahmlievala a očierňovala, ale v kontraste so súčasným životom je pre mladých ľudí čoraz príťažlivejšia.
Len v buržoáznej spoločnosti, najmä v jej protestantskej verzii, sa deklaruje nadradenosť jednotlivca nad spoločnosťou. Treba pripomenúť, že samotná táto deklarácia pôsobí ako sociálna zbraň určitých skupín, t. j. kolektívov, na potlačenie vôle iných skupín a jednotlivcov. To znamená, že si tu netreba robiť ilúzie: vyhlasovanie individualizmu ako hodnoty nie je ničím iným ako prípravou jednotlivca na to, aby ho určité skupiny mohli čo najpohodlnejšie vykorisťovať. Skrátka, potrebujeme nadradenosť sociálneho nad individuálnym (ale nesmieme zabúdať: pod maskou sociálneho sa môže skrývať kolektívny egoizmus v rôznych podobách, od sociálneho až po etnomafiánsky).
“Všetky správy z tretieho, štvrtého a piateho desaťročia devätnásteho storočia…, ktoré máme z najspoľahlivejších zdrojov (Tocqueville! Chevalier! Fr. Léger! ) nám preto vykresľujú obraz vtedajšieho Američana v takých farbách, že sotva môžeme urobiť zásadný rozdiel medzi ekonomickým myslením vtedy a dnes: prvenstvo akvizičných záujmov – nezmyselná práca – bezpodmienečný, bezhraničný, bezohľadný zisk – najväčší ekonomický racionalizmus: charakteristické črty vysoko kapitalistického ducha, ktoré dnes celkom dobre poznáme, nachádzame už v obraze Američana z polovice storočia.” Werner Sombart.
Trojitá kríza – domáca, globálna a vo vzťahoch Ruska so Západom – určite vytvorí novú elitu. Či už zhora alebo zdola, ale stane sa to. Zhora je to, samozrejme, pokojnejšie. Zároveň sa ukazuje, že všetky “revolúcie zhora” sú nedôsledné a z dlhodobého hľadiska ich dopĺňajú “revolúcie zdola” (1861 – 1917). Okrem toho, dejiny sa neukážu ako pokojnejšie a lepšie, ale tak, ako sa ukážu. Keď ide o osud krajiny, národa, civilizácie, nie je čas na sentiment; ako sa spievalo v jednej sovietskej piesni, “keby žila len moja rodná zem, nebolo by iných starostí”. A kto sa neschoval – za to ja nemôžem.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
