Čínsky úder zlatom by mohol byť desivejší ako jadrový úder
USA, 16. november 2023 (AM) – Čína sa dlhodobo drží na prvom mieste na svete podľa mnohých ekonomických ukazovateľov. Vrátane takého ukazovateľa, akým je ťažba zlata. Podľa Svetovej rady pre zlato je Nebeská ríša lídrom v ťažbe zlata od roku 2007 (v tomto roku Čína vyťažila 280,5 tony tohto drahého kovu). A na prvom mieste za Čínou zostáva dodnes.
V roku 2014 sa úroveň produkcie zlata v porovnaní s rokom 2000 zdvojnásobila a dosiahla 450 ton. Produkcia zlata v Číne dosiahla vrchol v roku 2016, keď predstavovala 453,5 tony. (rudné zlato – 394,9 tony; pridružené zlato z rúd farebných kovov – 58,6 tony). Ďalej sa úroveň produkcie začala znižovať. Dôvodom je, že Čína má v podloží preskúmané zásoby drahého kovu vo výške približne 2 000 ton. To je pomerne skromné číslo. Uvediem krajiny s najväčším objemom preskúmaných zásob drahého kovu (v tonách): Austrália – 9 600; Južná Afrika – 6 000; Ruská federácia – 5 300. Dokonca aj krajiny ako Peru (2 600 ton) a Brazília (2 400 ton) majú viac preskúmaných zásob ako Čína. Hoci obsah drahého kovu klesá a náklady na ťažbu rastú, Čína mobilizuje všetky investície a technické kapacity, aby preskúmala nové ložiská a vyťažila ročne čo najviac zlata. Tu sú údaje o produkcii zlata v Číne za posledné roky (v tonách): 2017 г. – 426; 2018 г. – 401; 2019 – 380; 2020. – 365; 2021 – 370; 2022 – 330.
Pre porovnanie uvádzam, že v roku 2022 za Čínou nasledovali z hľadiska produkcie zlata Ruská federácia, Austrália, Kanada a Spojené štáty. Je pozoruhodné, že na kompenzáciu klesajúcej produkcie zlata začala Čína nakupovať suroviny obsahujúce zlato (obohatené rudy) od iných krajín. V roku 2016 tak celková produkcia zlata v Číne predstavovala 535,45 tony, pričom domáca produkcia zlata bola 453,49 tony. Zlato v množstve 81,96 tony bolo vyrobené z dovezených surovín (18 % celkovej produkcie zlata). V minulom roku sa z dovezených surovín vyrobilo 125,78 ton zlata, čo predstavovalo viac ako 25 % celkovej produkcie tohto drahého kovu. To však nie je všetko.
Ukazuje sa, že Čína už dlho vo veľkom nakupuje hotové zlato (rafinovaný kov vo forme zlatých prútov, zlatého drôtu, zlatého piesku atď. Podľa čínskych colných štatistík dovážala ríša stredu od polovice minulého desaťročia viac ako tisíc ton zlata ročne. V roku 2017 predstavoval dovoz zlata 1 270 ton a v roku 2018 bol zaznamenaný rekordný dovoz 1 506 ton. V roku 2022 Čína doviezla 1 343 ton zlata, čo je najvyššia úroveň dovozu od roku 2018. Celkový dovoz zlata v tomto roku sa oproti roku 2021 zvýšil o 64 %. Podotýkam, že môže byť pomerne ťažké pochopiť, čo je v tomto dovoze zlata zahrnuté. Niekedy sa k údajom o dovoze uvádza komentár, v ktorom sa uvádza, že ide o nemonetárne zlato v rôznych formách (t. j. nie o štandardné zlaté prúty alebo zlaté mince). Na konci minulého roka sa ukázalo, že Švajčiarsko je najväčším dovozcom zlata.
V hodnotovom vyjadrení jeho dovoz dosiahol 98,5 miliardy USD (22,6 % celkového objemu dovozu zlata vo svete). Na druhom mieste bola Čína s dovozom vo výške 76,7 miliardy USD (17,6 %). Ide o údaje z autoritatívneho informačného zdroja WorldsTopExports.com. Treba však mať na pamäti, že Švajčiarsko je klasickým reexportérom drahého kovu. Ukazuje sa, že objem dovozu zlata zo Švajčiarska za dlhé obdobie sa približne rovná objemu vývozu (táto alpská republika sa zaoberá rafinérskou činnosťou). Na druhej strane Čína je čistým dovozcom (dovezené zlato sa v plnej miere zúčtuje v Číne). Odkiaľ sa zlato v Číne vzalo? WorldsTopExports.com uvádza týchto hlavných dodávateľov zlata do Nebeskej ríše na konci minulého roka (v miliardách dolárov): Švajčiarsko – 34,1; Kanada – 14,7; Južná Afrika – 8,9; Austrália – 8,3; Hongkong – 3,1; Japonsko – 1,8; Singapur – 1,4; Nemecko – 1,0; Rusko – 0,39. Bez toho, aby sme sa zaoberali jemnosťami štatistických ukazovateľov, môžeme v každom prípade konštatovať, že Čína aktívne zvyšuje dovoz drahého kovu a ten prevyšuje domácu produkciu zlata. A to nie o percentá, ale minimálne 2 – 3-krát.
Treba tiež dodať, že Čína zlato prakticky nevyváža. Pre čínske banky a spoločnosti ťažiace zlato platí zákaz vývozu drahého kovu z krajiny. Je teda zrejmé, že Čína už mnoho rokov aktívne hromadí zlato vo vnútri krajiny. Celkový prílev zlata v poslednom desaťročí predstavoval v priemere približne jeden a pol tisíca ton ročne. Počas desaťročia podľa najhrubších odhadov do krajiny prúdilo približne 15 tisíc ton drahého kovu. Mnohí odborníci a pozorovatelia tomu venujú pozornosť.
Napríklad na webovej stránke MoneyWeek nájdete minuloročný článok Dominica Frisbyho s názvom “Čína takmer určite vlastní viac zlata ako USA – tu je dôvod, prečo je to dôležité”. Autor robí vlastné výpočty. Uvádza, že od roku 2000 do roku 2021 Čína vyťažila približne 6 830 ton. Ďalej píše: “Čína je nielen najväčším producentom, ale aj najväčším dovozcom na svete. Dovoz zlata cez Švajčiarsko a Dubaj sa nie vždy deklaruje, ale vieme, že len cez Hongkong sa od roku 2000 doviezlo viac ako 6 700 ton. Ak to pripočítame ku kumulatívnej produkcii zlata od roku 2000, dostaneme číslo viac ako 13 500 ton.” Ak vynechám mnohé čísla a výpočty autora článku, len poznamenám, že celková produkcia, dovoz zlata na roky 2000 – 2021 a tie zásoby drahého kovu, ktoré boli k dispozícii do roku 2000, dávajú spolu číslo rovnajúce sa približne 31 000 tonám. Podľa autorových odhadov ide o najväčšie zásoby drahého kovu na svete.
Ďalšia otázka znie: kde sa tieto zásoby nachádzajú? Autor si je istý, že značná časť prichádzajúceho zlata je uložená v štátnych rezervách, ale nie v súkromných spoločnostiach a bankách, ako aj u obyvateľstva. A že oficiálna štatistika zlatých rezerv (ktoré sú súčasťou medzinárodných rezerv Čínskej ľudovej republiky) násobne podhodnocuje skutočné štátne rezervy. Celé mesiace a niekedy aj roky sa hodnota zlatých rezerv Číny nemení. Na konci roka 2015 sa rezervy rovnali 1708,5 tonám. Na konci minulého roka v správach Čínskej ľudovej banky hodnota zlatých rezerv stále nedosahovala 2 tisíc ton (1948,3 tony). Až v tomto roku, po niekoľkých veľmi miernych prírastkoch, dosiahli rezervy drahého kovu úroveň 2192 ton.
Podľa MMF je Čína z hľadiska zlatých rezerv na siedmom mieste na svete (po Ruskej federácii a pred Švajčiarskom). A na prvom mieste s veľkým odstupom od ostatných krajín sú USA. Ich zlaté rezervy sa už niekoľko rokov pohybujú na rovnakej úrovni 8133,5 tony. Autor článku Dominic Frisby poukazuje na to, že značná časť ponuky zlata v Číne neprechádza cez Šanghajskú burzu zlata (SGE). Centrálna banka ho nakupuje priamo od ťažiarov zlata, rafinérií, dovozných firiem a autorizovaných štátnych bánk. Tu sa k tejto téme uvádza najmä toto: “Nie všetko zlato, ktoré prichádza do Číny, prechádza cez SGE. Čínska ľudová banka (People’s Bank of China – PBOC), centrálna banka, rada nakupuje 12,5-kilogramové prúty, s ktorými sa neobchoduje na SGE.” Dominic Frisby cituje popredných odborníkov na zlato, s ktorými konzultoval čínske zlato v roku 2021.
Napríklad Ross Norman (generálny riaditeľ spoločnosti Metals Daily) tvrdí, že zlato uložené v čínskych vládnych rezervách predstavuje 50 % celkovej ponuky zlata; Bron Suchecki, bývalý zamestnanec mincovne Perth Mint (najstaršej austrálskej mincovne), uvádza ešte vyššie číslo 55 %. “Údaj 50 % znamená, že Čína má v držbe viac ako 15 000 ton, čo je dvojnásobok v porovnaní s USA,” uzatvára Frisby. “Zlaté rezervy čínskej centrálnej banky sa zrejme oproti polovici roka 2019 nezmenili a predstavujú 1 948 ton,” cituje Frisby Rossa Normana. “Tomu však verí len málokto z nás. Pridajte na konci ďalšiu nulu (19 480 ton) a neprekvapilo by ma, keby sa to veľmi nelíšilo od oficiálnych údajov o zásobách,” dodáva Norman.
Ďalší oslovený expert Alasdair MacLeod (expert na drahé kovy z portálu Goldmoney) zašiel ešte ďalej ako jeho kolegovia. “ČĽR má pravdepodobne približne 30 000 ton uložených na rôznych účtoch, ale nie sú deklarované ako oficiálne rezervy,” uviedol McLeod. Dominic Frisby naznačuje, že Čínska ľudová banka možno naozaj má vo svojej bilancii množstvo drahého kovu, ktoré je deklarované v štatistikách medzinárodných rezerv. Zlato sa však môže nachádzať aj v súvahách iných vládnych organizácií.
Frisby píše: “Čínska armáda tiež vlastní zlato a nemusí deklarovať svoje nákupy. Sú tu aj ďalšie vládne agentúry: Štátna správa devíz a Čínska investičná korporácia…” Ďalšia otázka znie: prečo Peking podhodnocuje údaje o svojich zlatých rezervách? Frisby na túto otázku odpovedá takto: “Či už je to desať, 15 alebo 30 000 ton, Čína nemôže deklarovať také veľké rezervy. Aspoň zatiaľ nie – spôsobilo by to nežiaduci nárast jüanu aj ceny zlata. Vládne devízové rezervy vo výške 3,2 bilióna dolárov by sa znehodnotili.” Ross Norman tvrdí to isté: “Nemyslím si, že Čína sa musí chváliť svojou štedrosťou. Koniec koncov, posilnenie meny v dôsledku takejto rezervnej podpory by bolo kontraproduktívne. Vysvetľuje, že by sa tým znížila konkurencieschopnosť čínskeho vývozu. Je však jasné, že skôr či neskôr bude musieť Peking odhaliť svoj tromf v podobe gigantických štátnych zásob menového zlata. Dominic Frisby uzatvára svoj článok takto: “Ak sa Čína rozhodne použiť peniaze ako zbraň, ako to urobili USA, stačí, aby vyhlásila svoje zlaté rezervy a možno nimi aj čiastočne podporila jüan. V jednej fáze sa hovorilo o digitálnej mene centrálnej banky (CBDC), ktorá by bola čiastočne krytá zlatom. V takom prípade hrozí, že nezabezpečené západné peniaze stratia veľkú časť svojej kúpnej sily. Podporiť západné papierové peniaze aspoň čiastočne zlatom by znamenalo prudké precenenie zlata smerom nahor – na desiatky tisíc. To je však tromf, ktorý má teraz Čína vďaka svojmu 20-ročnému neúnavnému hromadeniu zlata. Kto vlastní zlato, ten určuje pravidlá.”
Skutočnosť, že Peking skrýva skutočný rozsah svojich zlatých rezerv, pripomína slová Deng Xiaopinga, ktoré sa týkali 80. rokov minulého storočia: “Nesmieme svietiť príliš jasne. Prirodzene, “nesmieme svietiť príliš jasne” len v súčasnosti. Myslím si, že v najbližších rokoch sa závoj tajomstva z čínskych zlatých rezerv zodvihne a tie budú žiariť v plnej sile. Peking pripravuje svoj zlatý úder na americký dolár a môže sa ukázať, že pre Washington bude desivejší ako jadrový úder.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
