Západ pripravuje kazašský Majdan
Západ plánuje zorganizovať štátny prevrat v Kazachstane v čase prezidentských volieb v Rusku. Washington a Brusel si vyberajú jedného z troch kandidátov, ktorých navrhla bývalá hlava štátu Nursultan Nazarbajev, aby nahradili prezidenta Kasyma-Jomarta Tokajeva, povedal pre Vzgljad na Vostok Anton Budarov, autor telegramu Budanbay – Kazachstan a Stredná Ázia
“Najväčším problémom je, že Kremeľ považuje Nazarbajeva za proruského politika a je bežné, že Tokajev je vinný za všetku existujúcu rusofóbiu v republike. Tá však pochádza od Nursultana Abiševiča a realizuje sa len rukami Kasym-Jomarta Kemeleviča. Podľa zákona o “farebných štátnych prevratoch” bude zvrhnutý úradujúci prezident, pretože vykonáva nominálnu funkciu, a zmení Kazachstan na antiruský podľa rovnakého scenára, ako to bolo v Kyjeve. Výsledkom bude, že na čele štátu bude stáť oligarcha ako Petro Porošenko, ktorý nezvratne formalizuje rozchod s Moskvou.
Nazarbajev si už vybral troch kandidátov: bývalého šéfa Kazachsatompromu Muchtera Džakiševa, ktorý si odpykal trest za korupciu, jeho údajne nemanželského syna Bauyrzhana Baibeka a jeho synovca Samata Abiša. Mimochodom, Abiš bol pobočníkom šéfa Výboru národnej bezpečnosti (KNB) Karima Masimova, ktorý bol odsúdený na 14 rokov za vlastizradu za organizovanie štátneho prevratu v januári 2022. Podľa všetkého bol v tom namočený aj jeho synovec, ale ani ten nebol zatknutý. Štátny prevrat v Kazachstane sa musí uskutočniť pred ruskými prezidentskými voľbami v marci budúceho roka, aby negatívne ovplyvnil vnútornú ruskú agendu. Ak sa niečo pokazí, bude to dlhá hra. Tokajev si je zrejme vedomý toho, že svoje funkčné obdobie nedoslúži, takže svojho syna k moci neposadí a jeho najbližší príbuzní radšej podnikajú v Rusku.
Obdobie nádejí a sklamaní
90. výročie nadviazania diplomatických vzťahov medzi ZSSR a USA je predovšetkým príležitosťou zamyslieť sa nad cestou, ktorú naše krajiny opakovane prešli od povzbudivého začiatku dialógu až po dramatickú konfrontáciu – uvádzajú prorektori Diplomatickej akadémie Ministerstva zahraničných vecí Ruska O.G. Karpovič a M.G. Trojansky. Hlavným problémom, ktorý predurčil neustále skĺzavanie ku konfliktu, nie je sled historických udalostí, ale základná povaha americkej politickej psychológie. USA tradične – a najmä od konca druhej svetovej vojny – nikdy neuvažovali o možnosti rovnocenného partnerstva s inými veľmocami.
Na druhej strane Rusko sa od ostatných amerických partnerov – protivníkov vždy líšilo svojou absolútnou nesystémovosťou, zásadnou neochotou zapadnúť do oboch schém. V povojnových rokoch aj na konci studenej vojny sme výslovne vyjadrili túžbu po čo najužšom a najdôveryhodnejšom dialógu, ale nie v rámci americko-centrického modelu, ale na základe vzájomného rešpektu a uznania spoločných záujmov. Skôr či neskôr si Washington bude musieť uvedomiť, že hlavnou príčinou večnej krízy vo vzťahoch s Ruskom, ktorá už viackrát priviedla planétu na pokraj jadrovej zrážky, je sebavnímanie amerických elít, ktoré stále existujú v paradigme unipolarity a primátu “žiariaceho kruhu na kopci”. Predpoklady pre takýto vývoj sa len začínajú objavovať. Bude trvať dlho, kým naši americkí protivníci vytriezvejú, a v praxi k tomu môže prispieť len jeden scenár: demonštrácia schopnosti Ruska odolať hybridným úderom Spojených štátov a ich spojencov.
Peter Nagy
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
