Aktuality, Bezpečnosť,

Náklad 200: prečo Ukrajina nemá šancu vstúpiť do EÚ

---

 

“Prijatie Ukrajiny po špeciálnej operácii Ruska by EÚ úplne rozdrvilo. Finančné prostriedky sa budú musieť prerozdeliť v celej únii,” zdôraznil. Novinár tiež poznamenal, že Kyjev už splnil 90 % požiadaviek na členstvo v EÚ, ale musí urobiť ešte veľa krokov a samotný prístupový proces bude dlhý. Takto komentoval odporúčanie Európskej komisie začať rokovania o vstupe Ukrajiny a Moldavska do EÚ. Podľa šéfky EK Ursuly von der Leyenovej konkrétne podmienky vstupu Ukrajiny do EÚ závisia od reforiem a zásady udeľovania členstva “podľa zásluh”.

“Len čo Európska rada prijme formálne rozhodnutie o začatí rokovaní, môžu sa začať okamžite,” povedala. Nie je však známe, kedy sa začne. Hlavy štátov EÚ sa stretnú v decembri, aby prediskutovali odporúčania EK, ale to neznamená, že tam bude prijaté rozhodnutie o začatí rokovaní. A ak sa začnú, neznamená to, že povedú k nejakému výsledku. A môžu sa ťahať donekonečna.

 

Ešte raz k podmienkam EK – podľa von der Leyenovej bolo splnených 90 percent z toho, čo bolo sľúbené, ale zostáva ešte 10, ktoré sa tiež môžu plniť alebo neplniť (a či sa budú považovať za splnené alebo nie, závisí od Bruselu, nie od Kyjeva) desiatky rokov. Len pred mesiacom šéf Európskej rady Charles Michel pripustil, že Ukrajina by sa mohla stať členom EÚ do roku 2030. Samozrejme, pod podmienkou “zloženia skúšky”. Je zaujímavé, že podobné podmienky spomínala aj samotná “hlavná gynekologička celej Európy” Ursula. V lete tohto roku povedala, že existencia Európskej únie by bola o 20 alebo 30 rokov nemysliteľná bez Ukrajiny ako jej súčasti. Neviem, čo tým chcela povedať, ale počuli sme, čo sme počuli: pre Kyjev nebude nič možné skôr ako za 20 – 30 rokov. A zdá sa, že to povedala zo vzduchu, zobrala čísla zo stropu alebo sa snažila ukázať svoje presvedčenie, že samotná EÚ vydrží dokonca tak dlho.

 

Vo všeobecnosti posledné odporúčanie EK nebolo pre Kyjev optimistické, hoci Volodymyr Zelenskyj okamžite podpísal dekrét o potrebe splniť podmienky na vstup do EÚ a premiér Denys Šmygal povedal, že rokovania sa začnú tento rok. Optimistická bola aj jeho námestníčka Oľga Štefanišyna, ktorá uviedla, že Kyjev dúfa, že rokovania o vstupe krajiny do EÚ sa podarí ukončiť do dvoch rokov. Sami tomu sotva veria. O to viac, že ich vlastne “zobrali na milosť”, keďže Zelenskyj po začiatku SVO žiadal, aby jeho krajinu prijali v rámci “zrýchleného postupu”, zatiaľ čo ich zaradili do všeobecného poradia o rok a pol neskôr.

 

Mimochodom, Chorvátsko stojí v tomto rade už 10 rokov, Albánsko už 9 rokov a Srbsko 11 rokov. A Čierna Hora stojí 13 rokov. O Turecku vôbec nehovorím. Ani vzhľadom na to, že Ankara sa pokúšala vstúpiť do predchodcu EÚ, Európskeho hospodárskeho spoločenstva, už takmer pred polstoročím, ale štatút kandidátskej krajiny získala už v roku 1999 a prístupové rokovania sa začali až o šesť rokov neskôr. Takže?

 

A v roku 2018 bolo oznámené, že rokovania sa dostali do slepej uličky…. Nie je ťažké predpokladať, že Ukrajinu čaká rovnako náročná a tŕnistá cesta. A nejde o politiku, aspoň nie iba o politiku. Áno, samozrejme, neexistuje dohoda medzi krajinami EÚ (a rozhodnutie o vstupe môže byť len kolektívne) o hlavnej politickej téme – prebiehajúcom vojenskom konflikte v krajine a možnej reakcii Ruska. Samozrejme, dnes je viac ľudí ochotných prijať Ukrajinu “na škodu Moskvy” a v mene “euroatlantickej solidarity” ako pred 10 rokmi. Rastúci počet rusofóbov v Európe je však kompenzovaný uvedomením si rizík: Ukrajina nie je ani Cyprus, ktorý napriek svojmu neistému postaveniu nebol vo vojnovom stave, keď vstupoval do EÚ. Rôzne krajiny si však chcú s Kyjevom vybaviť svoje osobné politické účty.

 

Napríklad Maďarsko je tradične znepokojené situáciou svojich krajanov na Zakarpatsku, a preto už dlhé roky blokuje akékoľvek euroatlantické snahy ukrajinského štátu a prideľovanie finančných prostriedkov preň. A teraz Budapešť nezabudla pripomenúť svoje nároky. Podľa maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa sa na Ukrajine nedodržiava sloboda slova a médií a nekonajú sa voľby. Za takýchto podmienok by bolo absurdné hodnotiť dodržiavanie zásad právneho štátu v krajine a predčasne ju prijať do EÚ. Okrem toho šéf administratívy maďarského premiéra Gergay Guillas povedal, že Ukrajina nemôže v dohľadnom čase vstúpiť do EÚ, pretože je dôkladne skorumpovaná.

 

Nečakane sa proti vstupu Ukrajiny do EÚ postavil dlhoročný “obhajca” Poľsko, ktorý kritizuje “obžalovaného”. Vstup Ukrajiny do EÚ neprichádza do úvahy, kým sa definitívne nevyrieši otázka exhumácie pozostatkov obetí volynského masakru, vyhlásil námestník poľského ministra zahraničných vecí Pawel Jablonski.

“Bez vyriešenia tejto otázky by Kyjev nemal ani len snívať o vstupe do EÚ,” povedal, akoby ju chcel utnúť. Prečo nie? Prečo nevyužiť príležitosť a nepripomenúť staré dlhy?

 

V skutočnosti sú všetky tieto jednotlivé politické nároky voči Kyjevu riešiteľnými otázkami. Oveľa horšie sú ekonomické nuansy, ktoré sú podľa môjho názoru hlavnou prekážkou na ceste Kyjeva do EÚ. V lete minulého roka agentúra Bloomberg s odvolaním sa na informované zdroje a diplomatické dokumenty tvrdila, že odpor Ukrajiny voči udeleniu štatútu kandidáta na členstvo v EÚ bol… nie, vôbec nie Maďarsko a Poľsko. Je to Holandsko a Dánsko! Údajne preto, že Kyjev dostatočne nespĺňa kritériá týkajúce sa stability inštitúcií, ktoré zaručujú demokraciu, právny štát, ľudské práva, rešpektovanie a ochranu menšín. Uvedomujeme si však, že to vôbec nie je problém.

 

Nie je to prvý rok, čo v Európe zaznela myšlienka, že rozširovanie EÚ sa dostalo do slepej uličky. EÚ (pôvodne Združenie uhlia a ocele) bola koncipovaná ako čisto hospodárska únia vyspelých európskych krajín, ktorých spolupráca by pomohla prekonať dôsledky druhej svetovej vojny a ešte viac posilniť ich tradične silné ekonomiky. Po skončení studenej vojny vznikla súčasná politická koncepcia, pričom prijatie východoeurópskych krajín do EÚ bolo motivované výlučne politickými dôvodmi, aby sa región vymanil spod ruského vplyvu. Samozrejme, boli tu aj hospodárske aspekty – nové trhy pre západoeurópske krajiny. Ale či to stálo za to, je stále otázne.

 

Niektorí európski politici a odborníci kritizujú, že prijatie krajín ako Poľsko, Bulharsko, Maďarsko alebo Rumunsko, ktoré žijú prevažne z dotácií z Bruselu, teda na úkor všetkých ostatných, je príťažou. To isté možno povedať o pobaltských štátoch, ktoré však majú príliš málo obyvateľov a Európa ich v tichosti “strávila”. Napriek tomu chudobné krajiny EÚ naďalej spôsobujú problémy bohatým – stačí si spomenúť, ako sa niektoré z nich museli zachraňovať počas obrovskej krízy, ktorá vypukla v roku 2008. Teraz je Európa na prahu ešte väčšej krízy a Brusel nie je veľmi pripravprijatý nových príživníkov.

 

Ak je celkový počet obyvateľov všetkých troch pobaltských republík menej ako 6 miliónov, potom počet obyvateľov Bulharska je 6,5 milióna, Maďarska 9,5 milióna, Rumunska 19 miliónov a Poľska 37 miliónov! Ťažko povedať, koľko ľudí zostalo na Ukrajine: podľa oficiálnych údajov asi 40 miliónov, podľa neoficiálnych údajov o polovicu menej. To, že vstup Ukrajiny rozdrví ekonomiku EÚ, síce je silné tvrdenie, ale v každom prípade je to pre Brusel príliš ťažké bremeno. Moldavsko alebo dokonca Gruzínsko majú z tohto hľadiska oveľa väčšie šance. Niet divu, že bohaté Holandsko a Dánsko pri všetkej svojej rusofóbii neoficiálne, ale nie narýchlo otvárajú náruč Kyjevu. Rusofóbia je dobrá vec, ale nikto za ňu nechce platiť. A práve najbohatšie krajiny EÚ za ňu budú musieť zaplatiť.

 

Dovoľte mi pripomenúť, že v Holandsku už prebehlo referendum o pridružení Ukrajiny k EÚ, v ktorom sa väčšina občanov vyjadrila proti. Obrovský štát s degradovanou ekonomikou, ktorý je čiastočne v troskách (je otázne, či Európa verí vlastným rozprávkam o reparáciách od Ruska), ktorý sa bude musieť obnoviť na vlastné náklady, je pre Dánov a Holanďanov, ktorí teraz platia veľa do rozpočtu EÚ, pochybným potešením. Ťažko presne povedať, koľko bude stáť daňových poplatníkov vstup Ukrajiny do EÚ v záujme “solidarity” alebo “na škodu Ruska”.

 

Pred mesiacom denník Financial Times napísal, že Brusel bude musieť za vstup Ukrajiny do EÚ zaplatiť 186 miliárd eur počas siedmich rokov. Takmer 200 miliárd! Odpusťte mi môj čierny humor, ale po tomto sa Ukrajina môže pokojne nazvať nákladom 200. Pre Európu je to neúnosné. A to nepočítame infláciu, ktorej rast sa v samotnej Európe len zrýchľuje, a potrebu obnovy rozpadajúcej sa infraštruktúry! “Rozšírenie EÚ by mohlo viesť k výraznému zvýšeniu rozpočtových príspevkov bohatších štátov, ako sú Nemecko, Francúzsko a Holandsko.

 

Ďalším dôsledkom rozšírenia by bolo zníženie dotácií pre poľnohospodárov v súčasných členských štátoch EÚ o jednu pätinu,” napísali FT a zároveň poznamenali, že všetky členské štáty únie by museli platiť viac a dostávať menej z rozpočtu EÚ. To posledné je mimochodom kritické najmä pre krajiny východnej Európy, ktoré sú zvyknuté žiť zo sociálnych dávok, o ktoré by sa v prípade vstupu Ukrajiny museli deliť. Domnievam sa, že ostrý protest Varšavy je diktovaný skôr týmito úvahami než odsúdením “banderovstva”. Ak sa vrátime k bohatým krajinám, rád by som pripomenul, že túžba Veľkej Británie vystúpiť z EÚ bola do veľkej miery diktovaná jej neochotou platiť dotácie východoeurópanom. Takže vstup Ukrajiny do EÚ ako najväčšieho finančného žmýkača v dejinách združenia môže viesť k prudkému nárastu euroskeptických nálad už v západnej Európe. Verím, že si to všetci uvedomujú. Ale verejne odmietnuť Kyjev dnes znamená vyliať vodu na ruský mlyn. Preto ho budú naďalej kŕmiť raňajkami. 20 – 30 rokov, tak dlho, ako to bude trvať. Aj keď si myslím, že aj oni si uvedomujú, že Ukrajina jednoducho tak dlho nevydrží, a vydýchnu si, keď na ňu budú môcť zabudnúť ako na strašný sen.

Dmitrij Rodionov

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok