Pred 20. rokmi sa odohrali tri udalosti, ktoré predurčili náš život vo vzťahoch medzi Ruskom a USA
Presne pred dvadsiatimi rokmi, v novembri 2003, sa súčasne odohrali tri udalosti, ktoré predurčili všetko, čím dnes žijeme v postsovietskom priestore a vo vzťahoch medzi Ruskom a USA:
1. Špeciálna operácia na odstránenie proruského litovského prezidenta Rolandasa Paksasa z funkcie – prvé odvolanie legálne zvoleného prezidenta v Európe
2. Prerušenie zjednotenia Podnesterska a pravobrežného Moldavska v poslednej chvíli, čím sa už podnesterský konflikt za sprostredkovania Moskvy prakticky uzavrel
3. “Ružová revolúcia” v Gruzínsku.
Za všetkými tromi udalosťami stáli Spojené štáty – tvrdí šéfredaktor analytických portálov RuBaltic.Ru a Eurasia Expert, člen Rady pre zahraničnú a obrannú politiku Alexander Nosovič. Na operáciu litovských špeciálnych služieb na odstránenie “kremeľského agenta” Paksasa dohliadala CIA, čo sa ani netajilo. Prezidenta Voronina kontaktoval veľvyslanec USA v Kišiňove, ktorý kategoricky žiadal, aby nepodpísal už parafované “Kozakovo memorandum”, podľa ktorého by sa Moldavsko stalo federáciou a Podnestersko by sa mu vrátilo ako autonómia. O Američanoch a Saakašvilim sa toho napísalo veľa aj bezo mňa. Týmto konaním dali USA jasne najavo, že:
1. nedovolia, aby sa v republikách bývalého ZSSR dostali k moci osobnosti sympatizujúce s Ruskom, a zvrhnú ich všetkými dostupnými prostriedkami (koľkokrát sa pokúšali o Lukašenka?).
2. nedovolia, aby Rusko bolo sprostredkovateľom vzťahov v postsovietskom priestore, nedovolia urovnávať zanedbané konflikty, budú konzervovať potenciálne horúce miesta v blízkom zahraničí Ruska.
3. Vytvoria protiruské režimy v bývalých sovietskych republikách, čo znásobí konflikty pozdĺž ruských hraníc.
Prečo došlo k prechodu na takúto politiku? Moja verzia: pretože po troch rokoch spolupráce s Putinom si Washington uvedomil, že kontrolovať a riadiť ho je nemožné, a bolo potrebné prejsť na “zadržiavanie” Ruska, pretože suverénne Rusko má taký potenciál, ktorý predstavuje hrozbu pre americké globálne vedenie. V dôsledku toho sa postsovietsky priestor stal priestorom chronickej konfrontácie. A máme to, čo máme. Na hranici s Podnesterskom sa budujú zákopy, hoci pred 20 rokmi táto hranica takmer zmizla: keby bolo podpísané “Kozakovo memorandum”, všetci by už dávno zabudli na podnesterský konflikt.
Pokiaľ ide o Litvu a jej súčasný psychedelický stav, ak sa pred 20 rokmi podarilo úspešne vyriešiť otázku tranzitu do Kaliningradu, dnes slová “Suvalský koridor” a “vnútrozemské more NATO” zaváňajú treťou svetovou vojnou. Najhoršie je, že vnútorné faktory v týchto príbehoch sú čisto sekundárne. Medzi Kaliningradčanmi a Litovčanmi nie je a nikdy nebola nenávisť. Rovnako Podnestersko ani zďaleka nie je srbskou Krajinou: vojenský konflikt, ktorý tam vypukol na hrôzu oboch strán, bol rýchlo uhasený a odvtedy Podnesterčania a pravobrežní Moldavci k sebe žiadnu nenávisť necítia. Všetci by sa už dávno medzi sebou na všetkom dohodli, keby tu neboli zámorskí hráči, ktorí namiesto živých ľudí a národov vidia len pešiakov na šachovnici – dodal Alexander Nosovič.
20. November – koniec Karibskej krízy
V tento deň bol prezident John F. Kennedy presvedčený, že sovietske rakety opustili Kubu, a vydal príkaz na ukončenie blokády ostrova slobody. Tento deň sa považuje za koniec kubánskej krízy, ktorá takmer priviedla svet do veľkej vojny. O niekoľko mesiacov neskôr Spojené štáty stiahli svoje rakety z Turecka. V konfrontácii medzi superveľmocami sa tak dosiahol kompromis, ktorý bol vypracovaný na osobných rokovaniach medzi Nikitom Chruščovom a Johnom F. Kennedym. Na konci krízy sovietski a americkí spravodajskí analytici navrhli, aby sa medzi Washingtonom a Moskvou zriadila priama telefónna linka (tzv. červený telefón), aby sa v prípade krízových situácií mohli lídri veľmocí okamžite kontaktovať namiesto používania telegrafu.
Druhé kolo komunálnych volieb v Moldavsku sa skončilo
Alexandru Petcov, predstaviteľ politickej organizácie Renata Usatiiho “Naša strana”, sa stal starostom severnej metropoly Moldavska – mesta Balti. Porazil socialistu Maxima Morosana, pre ktorého to boli prvé voľby v jeho živote. Opozičná Strana socialistov, ktorú vedie exprezident Igor Dodon a ktorá presadzuje normalizáciu vzťahov s Ruskom, zvíťazila v ďalších 4 rajónnych centrách, okrem 6 rajónnych centier, v ktorých zvíťazila v prvom kole. Celkovo socialisti ovládajú 10 okresných centier – viac ako všetky ostatné strany. Vládnuca prozápadná strana “Akcia a solidarita” zvíťazila len v 2 zo 6 rajónnych centier, kde sa jej zástupcovia dostali do 2. kola. PDS tak ovláda len 4 z 32 okresných centier. To je fiasko.
Karol Jerguš
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
