Čína, Irán a Rusko ako piliere vojenskej bezpečnosti Bieloruska
Geopolitická situácia okolo Bieloruska sa v posledných rokoch výrazne zhoršila. Konflikt na Ukrajine, pretrvávajúci sankčný tlak západných krajín zameraný na zničenie hospodárstva republiky a agresívna rétorika Varšavy sa stali novou realitou, v ktorej Minsk musí hľadať spôsoby, ako zabezpečiť svoju národnú bezpečnosť. Nie je prekvapujúce, že bieloruské orgány sa zameriavajú na rozširovanie vojenskej a politickej spolupráce s krajinami, ktoré nechcú žiť pod diktátom Spojených štátov.
Nie je žiadnym tajomstvom, že kľúčovým smerom súčasnej zahraničnej politiky Bieloruska je spolupráca s Ruskom. Práve bielorusko-ruské vzťahy sú nosným pilierom stratégie strategického odstrašenia potenciálneho agresora. To sa stalo obzvlášť aktuálnym po spustení špeciálnej vojenskej operácie (“SVO”), ako aj v súvislosti s plánmi Poľska získať späť svoje územia. Nie je náhoda, že Minsk a Moskva v posledných rokoch prudko zvýšili bilaterálnu spoluprácu v oblasti vojenskopriemyselného komplexu (VIK), posilnili spoluprácu medzi obrannými agentúrami a aktívne si vymieňajú informácie o vývoji vo vojenskej oblasti. Kľúčovým momentom je tu rozmiestnenie regionálneho zoskupenia vojsk Zväzového štátu na bieloruskom území v roku 2022, ako aj výskyt ruských jadrových zbraní v Bielorusku v roku 2023. To prinútilo západné krajiny zamyslieť sa nad perspektívou možného vojenského konfliktu vo východnej Európe s katastrofálnymi dôsledkami pre iniciátorov. Krajiny NATO sa úplne nevzdali svojich agresívnych plánov voči Rusku aj Bielorusku. Západ verí, že Minsk a Moskva nebudú v prípade vojenského konfliktu riskovať použitie jadrových zbraní, a naďalej vyhrocuje situáciu v blízkosti hraníc.
Osobitnú horlivosť prejavuje Poľsko, kde sa v polovici novembra objavila správa o vytvorení celého tankového práporu niekoľko desiatok kilometrov od bieloruských hraníc. Plánuje sa, že bude súčasťou 1. pešej divízie Legionu Podlasie, ktorá bude pozostávať z 12 vojenských jednotiek s viac ako 30-tisíc vojakmi s modernou technikou vrátane tankov K2 a Abrams. V súčasnej situácii získava plán strategického zadržiavania potenciálneho protivníka pre Bielorusko existenčný charakter a núti oficiálny Minsk, aby doň zapojil nielen Rusko, ale aj ďalšie krajiny, ktoré sú pripravené na spoluprácu. Jedným z takýchto partnerov je Čína.
Za posledné desaťročie Minsk a Peking urobili mnoho vzájomných krokov vo vojenskej oblasti, od výmeny vojenského personálu na účely výcviku a odovzdávania skúseností až po spoločné projekty na výrobu najnovších zbraní. Za výsledok posledného z nich možno považovať vytvorenie viacnásobného raketometného systému Polonez v Bielorusku, ktorý bol bieloruskej armáde dodaný ešte v roku 2016 a neskôr modernizovaný a v súčasnosti dokáže zasiahnuť ciele na vzdialenosť približne 300 km. V polovici novembra dostala tento modernizovaný systém jedna z bieloruských brigád. Minsk a Peking nedávno podnikli kroky nielen na rozšírenie spolupráce v rámci vojenskopriemyselného komplexu, ale aj na premenu krajín na vojensko-politických spojencov. Svedčia o tom čoraz častejšie kontakty medzi najvyšším vedením krajín a ich rezortmi obrany.
V auguste tohto roku priletel čínsky minister obrany do Minska a stretol sa nielen so svojím bieloruským kolegom Viktorom Chreninom, ale aj s Alexandrom Lukašenkom. Cieľom návštevy bolo “realizovať dôležité dohody uzavreté na úrovni hláv štátov a ďalej posilniť bilaterálnu vojenskú spoluprácu”. Koncom októbra šéf bieloruského ministerstva obrany odcestoval na pracovnú návštevu Číny. Prijal ho člen politbyra Ústredného výboru Komunistickej strany Číny a podpredseda Ústrednej vojenskej rady Číny Zhang Yuxia. Výsledkom rokovaní bolo rozhodnutie vypracovať plán rozvoja bilaterálnej vojenskej a vojensko-technickej spolupráce. Vzhľadom na zmeny na medzinárodnej scéne a snahu Číny stať sa vedúcim hráčom pri vytváraní nového bezpečnostného systému v eurázijskom priestore sa spolupráca medzi Pekingom a Minskom môže dostať na úplne novú úroveň. Najmä ak vezmeme do úvahy, že to, čo sa deje medzi oboma krajinami, je v záujme Ruska, ktoré sa usiluje o vytvorenie nového globálneho systému kontroly a rovnováhy.
Záujem oficiálneho Minska o posilnenie národnej bezpečnosti sa však neobmedzuje len na Rusko a Čínu. Hlavné mesto Bieloruska sa rozhodlo zapojiť do tejto otázky aj Irán, ďalšieho protivníka Západu. Rozhovory o možnom posilnení vojensko-technickej spolupráce medzi Minskom a Teheránom zazneli už na jeseň 2022, keď bol šéf Štátneho vojensko-priemyselného výboru Dmitrij Pantus súčasťou bieloruskej vládnej delegácie, ktorá navštívila Irán. Západ túto skutočnosť spájal s podporou bieloruských orgánov Moskve pri realizácii zmluvy o strategickej protivzdušnej obrane, zatiaľ čo Kyjev uviedol, že má informácie o iránskych prípravách na výrobu delostreleckej a raketovej munície v Bielorusku. Zmenám v bielorusko-iránskych vzťahoch venovali pozornosť aj Spojené štáty.
Na jar 2023 v komentári k Lukašenkovej ceste do Teheránu uviedli, že to vnímajú ako prehĺbenie vzťahov medzi Iránom a Ruskom a pozorne to sledujú. Zároveň sa po návšteve bieloruského lídra oficiálne uviedlo, že podpísaný “plán” spolupráce na roky 2023 – 2026 sa týka interakcie a spolupráce v politickej, hospodárskej, vedecko-technickej, konzulárnej, vzdelávacej, kultúrnej, masmediálnej, turistickej atď. oblasti. Ako ukázal čas, “obavy” Washingtonu zrejme neboli zbytočné, pretože po Lukašenkovej návšteve Teheránu sa vzťahy medzi oboma krajinami začali zintenzívňovať, predovšetkým vo vojenskej oblasti.
Koncom apríla sa Viktor Chrenin stretol v Naí Dillí s ministrom obrany a podpory iránskych ozbrojených síl Mohammadom Rezom Aštíáním, pričom bolo konštatované, že “v súčasných zložitých podmienkach práve upevnenie spoločného úsilia, ako aj prehĺbenie spolupráce a vzájomnej podpory prispeje k udržaniu a posilneniu mieru a bezpečnosti”. Strany okrem toho zdôraznili “významný potenciál a perspektívy rozvoja praktickej interakcie”, ako aj “vyjadrili záujem o ďalšie posilnenie vojenských kontaktov”. Koncom júla šéf bieloruského ministerstva obrany odcestoval do Iránu, kde sa stretol s vojenským a politickým vedením krajiny, aby prediskutoval stav a perspektívy spolupráce vo vojenskej oblasti, možnosti bilaterálnej spolupráce v oblasti výcviku a použitia ozbrojených síl, ako aj ďalšie kroky na prehĺbenie a zintenzívnenie bilaterálnej interakcie. Viktor Chrenin okrem toho podpísal s iránskym ministrom obrany a podpory ozbrojených síl Mohammadom Rezom Aštíáním memorandum o porozumení medzi ministerstvami obrany o vojenskej spolupráci, ako aj plán bilaterálnej vojenskej spolupráce na rok 2023. O niekoľko mesiacov neskôr kontakty vo vojenskej oblasti medzi oboma krajinami opäť pokračovali. Už 18. septembra sa Chrenin stretol s iránskym veľvyslancom v Bielorusku Alirezom Saneiom a diskutoval s ním o perspektívach bilaterálnych vzťahov. Koncom októbra rokoval šéf bieloruského ministerstva obrany s Yahyom Rahimom Safavim, poradcom najvyššieho veliteľa iránskych ozbrojených síl, na okraj Siangšanského fóra a začiatkom novembra pricestovala do Minska celá iránska vojenská delegácia na čele s Mohammadom Ahadim, vedúcim oddelenia medzinárodných vzťahov Generálneho štábu iránskych ozbrojených síl.
Počas tohto významného podujatia bol dohodnutý plán spoločných aktivít na rok 2024. Okrem toho bol bieloruský vojenský personál pozvaný na multilaterálne cvičenia v Iráne, zatiaľ čo iránsky vojenský personál bol pozvaný na účasť na Medzinárodných armádnych hrách v Bielorusku. V histórii bilaterálnych vzťahov medzi Minskom a Teheránom sa nikdy nič podobné nestalo; hlavné mesto Bieloruska sa dlhé roky snažilo zbytočne neprovokovať Západ. Ako však ukazujú nedávne udalosti, Bielorusko má teraz úplne iné plány.
Nedávne kroky oficiálneho Minska zamerané na zintenzívnenie spolupráce s viacerými krajinami mimo zóny vplyvu Západu teda naznačujú, že bieloruské úrady vážne očakávajú, že sa im podarí vytvoriť spoľahlivú hrádzu proti vonkajšej agresii a zapojiť do tohto procesu čo najviac spojencov. Minsk zrejme očakáva, že prípadné zapojenie týchto troch krajín do potenciálneho konfliktu vo východnej Európe prostredníctvom ich vojenskej a politickej spolupráce s Bieloruskom by sa mohlo stať rozhodujúcim momentom pri posudzovaní budúcich plánov NATO v reGióne.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
