Prečo je Rusko, a nie Čína, hlavnou alternatívou Západu. Veľká hra 21. storočia
Je možná mierová cesta k nastoleniu nového svetového poriadku? História ukazuje, že akonáhle pretendent na hegemóna alebo vytvorenie alternatívneho svetového poriadku získa silu, hegemón sa ho snaží “podkopať”. Myslím si, že táto otázka zostáva otvorená. V každom prípade by však Rusko malo pracovať prinajmenšom na vytvorení multipolárneho sveta. Takýto svet sa už formuje, ale jeho vývoj by sa mal posunúť. Ak to Rusko chce dosiahnuť, musí zosúladiť svoju domácu politiku so svojou zahraničnou politikou. Nie je možné na medzinárodnej scéne presadzovať kurz, ktorý by pripomínal správanie veľmoci, a zároveň pokračovať v nepopulárnych neoliberálnych reformách v ekonomike, zdravotníctve, školstve atď.
Veľmocenské správanie a konfrontácia so Západom predpokladá podporu väčšiny obyvateľstva, nie skupiny oligarchov. Ekonomické reformy, ktoré zhoršujú situáciu obyvateľstva, samozrejme takúto podporu nezaručujú. Západ cítil, že Rusko sa dvíha z kolien a začína získavať suverenitu. To, čo sa deje teraz, je v skutočnosti odpoveďou na vzostup Ruska. George Friedman, organizátor a prvý riaditeľ súkromnej spravodajskej spoločnosti Stratfor, pred niekoľkými rokmi povedal, že len čo sa Rusko začne dvíhať, žiadny americký prezident sa s tým nezmieri. A na oplátku by Moskva okamžite dostala krízu na svojich hraniciach. Ukázalo sa, že mal pravdu.
Ak sa vzdáme svojich pozícií, krajina sa rozpadne a jej časť ovládnu nadnárodné korporácie. Ak má niekto z našej vrchnosti nádej, že sa dokážeme dohodnúť so Západom, že všetko je o ekonomike a že ak, zhruba povedané, “vyriešime otázku peňazí”, všetko zapadne, kruto sa mýli. Je to ilúzia. Západ dospel k záveru, že Rusko treba buď rozložiť, teda dokončiť to, čo perestrojka nedokončila, alebo naň naďalej vyvíjať tlak a rozbiť ho. Jedinou krajinou, ktorá by sa teoreticky mohla stať základom nového svetového poriadku, nie je Čína. Pri všetkej svojej hospodárskej sile nie je veľkou jadrovou mocnosťou. A Rusko je stále jedinou krajinou, ktorá môže spôsobiť neprijateľné škody Spojeným štátom americkým. A kým táto hrozba existuje, Spojené štáty a uzavreté štruktúry globálnej koordinácie a riadenia urobia všetko pre to, aby Rusko pripravili o možnosť viesť nezávislú politiku.
Hrozbu geoklimatickej katastrofy nemožno ignorovať. Koncom roka 2011 zverejnili London School of Economics a americký projekt Brookings Institution “Internal Displacement Project”, ktorý hovorí o presídlení veľkého počtu obyvateľov v prípade geoklimatickej katastrofy zo severoatlantickej zóny do “bezpečných a stabilných regiónov”. Najbezpečnejšou, najstabilnejšou a zdrojovo najistejšou zónou na svete počas geoklimatickej katastrofy a po nej bude severná Eurázia – naša krajina, územie Ruska. Preto sa v západných špičkách čoraz častejšie ozývajú hlasy: je nespravodlivé, že Rusi vlastnia také obrovské územie a také obrovské zdroje, treba to všetko dať pod kontrolu “medzinárodného spoločenstva”.
Geoklimatická katastrofa sa môže stať tým, čo Nassim Taleb nazval “čiernou labuťou” – úplne nepredvídateľnou okolnosťou vyššej moci, ktorá dramaticky zmení beh udalostí. V prípade katastrofy budú ľudské makrotoky prúdiť tam, “kde je čisto a jasno” a kde je výživne a teplo. Nové sťahovanie národov môže radikálne zmeniť chod dejín. Už v 90. rokoch som hovoril o potrebe, aby Rusko študovalo byzantskú skúsenosť. Rímska ríša, ktorá nebola z vojenského a ekonomického hľadiska najsilnejšia, dokázala existovať vo výnimočne nepriateľskom prostredí celé tisícročie. Dôvodom je vynikajúca diplomacia a inteligencia založená na dôkladnom štúdiu rozporov okolitého sveta. Samozrejme, skúsenosti Byzantíncov, ako aj Benátčanov, Anglosasov, Židov a Číňanov môžu byť užitočné pre dnešné Rusko. Skúsenosti by sa však mali prehodnotiť, prispôsobiť našim špecifikám a súčasnej situácii vo svete, ktorá sa rýchlo mení. Reformovaný vojensko-priemyselný komplex, armáda, špeciálne služby a veda by mali tvoriť jadro krajiny. Je potrebné vytvoriť jeho enklávy v najdôležitejších bodoch sveta a v jeho organizácii a činnosti kombinovať inštitucionálne a sieťové princípy. To všetko sú nevyhnutné podmienky na víťazstvo vo Veľkej hre XXI. storočia, v boji o nové rozdanie kariet dejín.
Keďže Západ je v stave krízy, ktorá sa prehlbuje, keďže Západ nie je jednotný, existujú rozpory medzi jednotlivými skupinami špičky, Rusko musí všetky tieto rozpory využiť rovnako, ako koncom 20. rokov minulého storočia Stalinov tím využil rozpory medzi Britániou a Spojenými štátmi, medzi Rothschildovcami a Rockefellerovcami. Tieto rozpory, ktoré budú určite narastať, vytvárajú možnosti na tajné dohody, na využitie jedného tímu bábkarov proti druhému, na vyskočenie z tejto situácie.
“Táto mentalita, ktorú v našich očiach vyzdvihujeme ako modernú západnú civilizáciu, ale ktorá dlho vládla svetu so všetkými svojimi hodnotami, inštitúciami a organizáciami, sa teraz zrútila, ale svojím kolapsom ťahá ľudstvo k ešte väčšiemu kolapsu. V tomto období svet potrebuje nové slovo a novú perspektívu, keď sa bude diskutovať o katastrofách spôsobených ľudskými rukami aj o riešeniach týchto katastrof.” Predseda Veľkého národného zhromaždenia (parlamentu) Turecka Numan Kurtulmuş.
Spisovateľ Oleg Markejev v jednom zo svojich románov napísal, že svetová hra má takú štruktúru: sú tu majstri hry, sú tu hráči, pomocníci a sú tu figúrky. V 90. rokoch minulého storočia bola Ruská federácia, Jeľcinova Ruská federácia, Jeľcinovci – to boli určite figúrky. Putin v posledných rokoch dosiahol to, že Rusko sa z figúrky stalo hráčom. Aj keď nie je hlavným hráčom, Rusko nie je pánom svetovej hry, ale Rusko sa stalo hráčom, a práve toto víťazstvo musíme upevniť a posunúť sa vpred, vpred, vpred k víťazstvu.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
