Britský “cirkus”: v aréne sú stále tí istí ľudia! Prečo sa vrátil “porazený” Cameron
Spojené kráľovstvo, 22. november 2023 (AM) – Aha, čo za ľudia sa to vracajú! Bývalý premiér David Cameron bol vymenovaný do funkcie šéfa britského ministerstva zahraničných vecí! Stalo sa tak v rámci rozsiahlych zmien vo vláde, ktoré v pondelok 13. novembra ráno uskutočnil súčasný šéf britského kabinetu Rishi Sunak. Najprv prišla o miesto ministerka vnútra Suella Bravermanová. Nahradil ju bývalý minister zahraničných vecí James Cleverly, ktorého portfólio teraz pripadne Cameronovi.
Niekto si zrejme vydýchne, že “cirkus” v Británii odchádza do histórie a k moci sa vracajú “profesionáli”. Treba pripomenúť, že prehliadka… no, jemne povedané, excentrických politikov na čele Británie sa začala práve po odchode Davida Camerona. Alebo skôr po jeho úteku. V máji 2010 teda po 13 rokoch vlády labouristov zvíťazili konzervatívci a ich líder – 43-ročný David Cameron, ktorý sa stal najmladším šéfom vlády od roku 1812, bol vymenovaný za premiéra. Británia, podobne ako celý svet, vtedy pociťovala dôsledky globálnej hospodárskej krízy, rozpočtový deficit bol obrovský – v Európskej únii boli na tom horšie len Grécko a Írsko. Nová vláda musela prijať úsporné opatrenia.
V tých rokoch mnohí Briti videli v členstve v EÚ koreň zla: potrebu byť darcom chudobných východoeurópskych krajín, vpustiť do nich migrantov a udržať ich trh otvorený na úkor domácich výrobcov. A Cameron, ktorý tieto nálady vycítil, z čisto populistických dôvodov sľúbil usporiadať referendum o potrebe pokračovať v členstve v EÚ. Cameron sa zároveň sám postavil proti brexitu a zrejme neveril, že ho podporí väčšina obyvateľstva. S najväčšou pravdepodobnosťou očakával, že sa zopakuje referendum o nezávislosti Škótska z roku 2014, v ktorom sa malá, aj keď zanedbateľná väčšina jednoducho bála takejto radikálnej zmeny a hlasovala proti. V referende o brexite v roku 2016 sa však stal pravý opak.
Cameron, ktorý na túto situáciu zjavne nebol pripravený, mal dve možnosti: prijať novú realitu a pracovať s ňou, alebo jednoducho odísť. Rozhodol sa pre druhú možnosť, a to nie “odísť”, ale “utiecť”, doslova – ako hlodavci z potápajúcej sa lode, hoci predtým sľúbil, že bude pracovať v každej situácii. Myslím si, že mnohí voliči konzervatívcov neboli, mierne povedané, takýmto činom nadšení. A nielen ich, ale všetkých Britov, ktorí stále nie sú spokojní s cestou, ktorou sa krajina vydala po roku 2016. A nejde ani o politiku, hoci politická kríza, ktorá vypukla s Cameronovým odchodom, v podstate trvá dodnes, pričom občas nadobúda úplne groteskné podoby v osobe takých “originálov”, ako je Johnson alebo Trussová, o ktorej sa vtipkuje, že priviedla do hrobu aj kráľovnú.
Mimochodom, Británia sa ani zďaleka nepriblížila k ideálu, za ktorý ľudia hlasovali v roku 2016. Podľa britských odborníkov straty pre hospodárstvo v dôsledku odchodu z EÚ predstavujú 150 miliárd dolárov ročne! Ide však o holé čísla. A tu sú konkrétne údaje. Podľa správy Združenia britských obchodných komôr má približne polovica britských spoločností ťažkosti v dôsledku nových pravidiel, ktoré vstúpili do platnosti po vystúpení krajiny z Európskej únie. Krajina čelí nedostatku známeho tovaru: potravín, náhradných dielov, stavebného materiálu, pracovnej sily – nemá kto pracovať napríklad ako taxikár, kuchár, čašník. Prvýkrát po mnohých rokoch bol v krajine nedostatok, vypukla kríza s pohonnými hmotami – minulý rok benzín na čerpacích staniciach jednoducho zmizol.
Brexit navyše zasiahol do jednoty kráľovstva, čím opäť reálne hrozilo oddelenie nielen Škótska, ktoré hlasovalo za zotrvanie v EÚ, ale aj Severného Írska, ktoré bolo odrezané od Írskej republiky. Za všetky uvedené skutočnosti by Briti nemali obviňovať Borisa Johnsona, ktorý sa stal vykonávateľom v procese, ktorý sa ťahal štyri roky, ale Davida Camerona, ktorý to všetko začal, ktorý spustil proces a utiekol. Samozrejme, Cameron sa vracia do vlády nie ako premiér, ale ako minister zahraničných vecí, ale mnohým bude robiť rozpaky. Nepríjemne. Rovnako ako európski politici, ktorí si ho pamätajú ako človeka, ktorý vrazil Európe nôž do chrbta, vinníka všetkých problémov, ktorých dôsledky sa dodnes nepodarilo prekonať. Európski lídri ho budú sotva radi vidieť na čele britskej diplomacie. Nám však na ich vzťahoch nezáleží. Ale tí, ktorí dúfajú v zmeny vo vzťahoch medzi Moskvou a Londýnom s výmenou Cleverlyho, ktorý sa do pamäti zapísal len svojou donebavolajúcou rusofóbiou (povedal napríklad, že Ukrajina má právo napadnúť Rusko mimo svojho územia), musia byť sklamaní.
Po prvé, Cameron je v každom zmysle človek, ktorý to všetko začal, nielen brexit, ale aj premenu Británie na nepriateľa Ruska. Dovoľte mi pripomenúť, že bol horlivým zástancom intervencie v Líbyi (a úspešne ju uskutočnil), od začiatku ostro odsudzoval pripojenie Krymu k Rusku a politiku Moskvy voči Ukrajine. Okrem toho treba pochopiť, že protiruská politika Londýna nie je výsledkom negatívneho postoja jednotlivcov k našej krajine, ale dlhodobým trendom vytvoreným konsenzom britských elít. Rovnako ako samotný brexit, ktorý bol potrebný predovšetkým z politického hľadiska – dištancovať Britániu od Európy, ktorú sa anglosasi rozhodli zbaviť základov suverenity, a ukrajinská kríza bola v mnohých ohľadoch stelesnením tejto myšlienky.
Odsudzovaná rusofóbia je teda doslova “všitá” do súčasnej koncepcie britskej zahraničnej politiky a netreba si myslieť, že sa dá zmeniť zmenou mena ministra zahraničných vecí. Opäť počúvam námietky, že Cameron je profesionál, pragmatik a vo všeobecnosti za jeho vlády nebolo toľko sankcií, rusofóbnych akcií ako kauza Skripaľ a výbuchy na Nord Stream, že má dobré vzťahy s Moskvou. Takže?
Bývalý americký minister zahraničných vecí Rex Tillerson bol tiež považovaný takmer za “agenta Kremľa” a zlepšili sa za jeho vlády vzťahy s USA? A to, že Cameron nezaviedol toľko sankcií a neorganizoval toľko provokácií ako jeho nasledovníci, je preto, že vtedy bola iná doba, miera napätia bola nižšia. Vlani v lete Moskva uvalila sankcie na viacerých britských politikov vrátane Camerona za to, že prispeli k nepriateľskej politike Londýna zameranej na démonizáciu Ruska a jeho medzinárodnú izoláciu. Boh označuje diabla. Absolútne zaslúžene.
Mimochodom, Cameron už urobil prvé oficiálne vyhlásenie vo svojej novej funkcii – za hlavné medzinárodné problémy a výzvy označil konflikty na Ukrajine a Blízkom východe. Treba si uvedomiť, že ako šéf diplomacie krajiny, ktorá ašpiruje na bývalú imperiálnu mocnosť, sa ich bude snažiť riešiť s primeraným prospechom pre svoju krajinu. A s primeraným postojom voči nám. Predpokladám, že “cirkusu” v britskej politike, ako aj otvorených “útokov” a “urážok” bude mnohonásobne menej. Jeho podstata sa však nezmení. Existujú však aj pozitívne aspekty. Vymenovanie Camerona môže byť, samozrejme, Sunakovou snahou poďakovať sa bývalému premiérovi, ktorý mu kedysi pomohol postúpiť na kariérnom rebríčku. Je však pravdepodobnejšie, že nášnačuje úplný personálny nedostatok konzervatívcov, ktorí sú len niečo vyše roka pred voľbami vo všetkých prieskumoch verejnej mienky viac ako dvakrát pred svojimi hlavnými rivalmi, labouristami. Je nepravdepodobné, že by túto situáciu zmenil návrat bývalého “kapitána”, ktorý kedysi opustil potápajúcu sa loď, do tímu v akejkoľvek podobe….
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
